Pomocný technický prápor: Rozdiel medzi revíziami

'''Pomocné technické prápory''' ('''PTP''') boli pracovné útvary [[Česko-slovenskáČeskoslovenská ľudová armáda|Česko-slovenskejČeskoslovenskej ľudovej armády]] v rokoch [[1950]] – {{--}}[[1954]]. Boli v nich zhromažďovaní [[Občan|občania]] tzv. politicky nespoľahliví a využívaní na ťažké a nebezpečné práce. PTP vznikli na jeseň [[1950]]. V roku [[1954]] boli reorganizované na technické prápory. Celkom nimi prešlo asi 60  000 osôb. Ich vznik bol v príkrom rozpore s viacerými medzinárodnými konvenciami.

Iniciátorom vzniku vojenských jednotiek pre nespoľahlivých občanov bolo [[vojenské obranné spravodajstvo]] (OBZ), čo bola vlastne vojenská [[tajná služba]], ktorá vznikla už počiatkom roku [[1945]] v 1. česko-slovenskom armádnom zbore v [[Sovietsky zväz|ZSSR]], na podnet predstaviteľov [[Červená armáda|Červenej armády]], a veľmi aktívne sa podieľala na „očiste“ [[Česko-slovenská armáda|česko-slovenskej armády]]. Bolo to tzv. 5. oddelenie štábov jednotlivých veliteľských stupňov.

Na začiatku to boli tzv. cestné prápory, ktoré boli zriadené výnosom [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany]] z [[5. august|5. augusta]] [[1948]]. Dňa [[1. október|1. októbra]] [[1948]] sa začalo odlučovanie vojakov od iných útvarov. Takto vznikli štyri: vo vojenskom výcvikovom tábore [[Mimoň]], [[Svatá Dobrotivá]], Město [[Libavá]] a [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]. Prví „nespoľahliví“ [[Odvedenec|odvedenci]] do nich nastupovali [[1. november|1. novembra]] 1948. Neskôr boli cestné prápory v [[Sereď|Seredi]], v [[Plavecké Podhradie|Plaveckom Podhradí]], v [[Hlboké|Hlbokom]] na Záhorí a v [[Kamenica nad Cirochou|Kamenici nad Cirochou]], po niektorých presunoch aj v [[Komárno|Komárne]].

Smutne preslávené 5. oddelenie hlavného štábu Ministerstva národnej obrany (centrála OBZ) predložilo začiatkom júna [[1950]] [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelníkovi generálneho štábu]] rozsiahly materiál, v ktorom kritizovalo dovtedajšiu prax v cestných práporoch a navrhovalo namiesto nich zriadiť Pomocné technické prápory (PTP). Už v tom materiáli sa hovorilo, aby do PTP, ako do výkonu [[Základná vojenská služba|základnej služby]], boli zaradení synovia veľkostatkárov, veľkoobchodníkov, továrnikov a iných „vykorisťovateľov“. O vzniku PTP rozhodol Užší poradný zbor Ministerstva národnej obrany na zasadaní dňa [[21. júnajún]]a [[1950]].

PTP boli tzv. ľahké a ťažké. Ľahké PTP boli určené predovšetkým na práce v [[Stavebníctvo|stavebníctve]]. Ich hlavným poslaním bola zo začiatku bytová výstavba pre potreby armády a budovanie rôznych vojenských objektov. Neskôr sa využívali aj na výstavbu [[Letísko|letísk]], na práce v [[KameňolomLom (ťažba)|kameňolomoch]] a pod.

Ťažké PTP boli nasadené na práce v [[Baňa|baniach]]. Prvé štyri ťažké PTP boli zriadené dva v [[Ostrava|Ostrave]], po jednom na [[Kladno|Kladne]] a v [[Most (mesto)|Moste]]. V apríli 1951 sa PTP z Mostu presunul do Karvinej.

Systém odmeňovanie týchto „pracovníkov“ zabezpečoval vojenskej správe veľký [[zisk]]. „Pétépákom“, pracujúcim v podnikoch, patrila okrem [[Slúžne|slúžneho]] aj [[mzda]] zodpovedajúca civilnému platu. Z nej však armáda odpočítala sumu na [[Réžia|réžiu]] vojenskej správy, t.  j. slúžne, ubytovanie, stravovanie a oblečenie. Samozrejme [[daň zo mzdy]] a nemocenské poistenie sa zrazilo ako inému [[Zamestnanec|zamestnancovi]]. Zrážky v prospech vojenskej správy boli vo výške 30 % čistej mzdy. Tu však nastupovala dokonale premyslená zlomyselná rafinovanosť. Zrážky mohli byť znížené podľa plnenia stanoveného pracovného plánu. Ten však bol, hlavne v baniach, stanovený tak, že k úľavám dochádzalo naozaj len veľmi zriedka. Vojakov totiž nasadzovali na najhoršie úseky ťažby, kde sa im len ťažko darilo plniť normu na stanovené percento. Velitelia ich však nútili, pretože od plnenia noriem záviseli odmeny veliteľov všetkých stupňov.

Do služby cestných práporov nastupovali [[Branec|branci]] vyberaní pri odvodoch podľa kritérií stanovených 5. oddelením hlavného štábu. V realizovaní kritérií bol však chaos, a tak sem narukovali študenti, ktorých vylúčili z [[Vysoká škola|vysokých škôl]] pri politických čistkách, ba i občania, ktorí sa stali obeťami vybavovania si osobných účtov v obciach. Tak napr. tu boli tzv. [[Kulak|kulaci]], [[Gazda|gazdovia]], ktorí odmietali násilnú [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciu]] pôdy alebo nesplnili svoj poľnohospodársky [[Kontinent|kontingent]]. (Kvóta stanovená [[Národný výbor československý|Národným výborom]] na odovzdanie časti úrody na verejné zásobovanie. Pri slabšej úrode kontingent predstavoval všetko, čo sa niektorému roľníkovi urodilo.) Boli tu bývalí majitelia veľkoobchodov, tovární (pokiaľ neboli vo väzení) a iných podnikov.

Tie isté kritériá platili aj pre odvody do Pomocných technických práporov. Dostali sa sem študenti teológie zo [[Seminár (vysoká škola)|seminárov]], ktoré boli v roku [[1950]] cez prázdniny zlikvidované, režimu nepohodlní [[Kňaz|kňazi]] a [[Rehoľný rád|rehoľníci]], ktorí boli presunutí z centralizovaných [[Kláštor|kláštorov]]. Do PTP rukovali aj bývalí [[VäzenieVäznica|väzni]] po odpykaní trestu, odsúdení za neúspešný pokus o ilegálne prekročenie štátnych hraníc, ba stačilo, že mal rodinu v zahraničí a z jeho obce ho nahlásili ako nebezpečnú osobu, taktiež osoby nábožensky angažované. Často sa sem dostali príslušníci náboženských spoločností, ktorí odmietli vykonať u bojových útvarov vojenskú prísahu. Odvelení sem boli aj mnohí frekventanti vojenských akadémií, vylúčení z politických dôvodov zo štúdia a následne [[Degradácia (hodnosť)|degradovaní]]. Dôvodom politickej nespoľahlivosti bolo napr. aj to, že študent vojenskej akadémie – pred skončením – chodil v mieste akadémie potajomky miništrovať kňazom, zaradeným do PTP.

Príkladom, ako vyzerali odvody do PTP, môže byť odvod bohoslovcov (študentov teológie) Bohosloveckej fakulty sv. Cyrila a Metoda v [[Bratislava|Bratislave]]. V polovici septembra 1950 dostali všetci predvolanie k odvodu do Bratislavy. Že bol odvod iba formalitou dokazuje fakt, že medzi „schopnými“ bol aj bohoslovec s kratšou nohou. Po odvode každý dostal do ruky [[povolavací rozkaz]] určujúci „nástup ihneď“ a miesto určenia „Město Libavá“. Bolo to miesto, slúžiace iba ako výcvikový priestor pre armádu. Poškodené, neudržiavané murované budovy. Tam dostali „odvedenci“ výstroj, ktorý obsahoval aj staré anglické uniformy. Na druhý deň boli presunutí vlakom na Sázavsko do [[Velká Losenice|Velkej Losenice]], kde sa pripravoval priestor pre stavbu budúcej [[Železnica|železnice]]. Práca bola ťažká, lámanie skál a ich odvážanie vyklápacími vagónikmi. Tu pracoval aj bohoslovec s kratšou nohou. Ubytovanie bolo v drevených barakoch, ktoré nestačili svojou kapacitou, preto boli ľudia natlačení tak, že medzi poschodovými posteľami sa sotva dalo prejsť. Keďže pred príchodom bratislavských bohoslovcov tam bolo už veľa študentov z iných seminárov, ba i vysvätených kňazov, čoskoro nadobudli presvedčenie, že je to jeden z tých tzv. „farárskych“ útvarov, aké armáda v tom čase zriaďovala.

Cestné prápory boli ubytované v drevených provizórnych barakoch s absolútne nevyhovujúcou [[Hygiena|hygienou]], nedoriešená otázka prípravy stravy a stravovania vôbec. Neskôr niektoré PTP boli ubytované v murovaných domoch. Napr. PTP v Ostrave-Radvaniciach.

Začiatkom februára [[1952]] nastúpilo na výnimočné vojenské cvičenie vyše 20002 000 politicky nespoľahlivých osôb. Ministerstvo národnej bezpečnosti plánovalo do konca roka pripraviť zoznamy ďalších 60006 000 osôb a pri jarných odvodoch vziať do PTP viac ako 50005 000 politicky nespoľahlivých brancov. Armáda si jednoznačne takýmto spôsobom zabezpečovala lacné pracovné sily.

Dňa [[29. apríl|29. apríla]] [[1954]] podpísal minister národnej obrany rozkaz o reorganizácii PTP na technické prápory, o zrušení klasifikácie „E“ (politicky nespoľahlivý) a inštitútu výnimočných vojenských cvičení. Všetci vojaci v zálohe na týchto cvičeniach ku dňu [[7. májamáj]]a [[1954]] boli prepustení.

V súčasnosti sú bývalí príslušníci Vojenských táborov nútených prác a Pomocných technických práporov organizovaní vo Zväze VTNP a PTP, ktorý bol pôvodne na federálnej úrovni, teraz je rozdelený na Slovenský zväz a Český zvaz. ObyOba zväzy úzko spolupracujú. Slovenský zväz vydáva svoj občasník a informuje svojich členov o krokoch, ktoré [[vláda]] a [[parlament]] koná v prospech „pétépákov“ a poskytuje aj potrebné poradenstvo. Aby národ nezabudol, čo sa dialo v rokoch neslobody aj v armáde, vznikli viaceré pamätníky. Napr pomník príslušníkom PTP v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]], [[Kroměříž]]i, taktiež v Libavé. Ten odhalil [[brigádny generál]] Štefka a posvätil ho [[olomouc]]ký [[arcibiskup]] Mons. Graubner.

Dňa [[1. december|1. decembra]] [[2004]] bol vydaný zákon č. 726/2004 Z.z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch [[1948]] až [[1954]] do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách.

Dňa [[13. december|13. decembra]] [[2005]] bol vydaný zákon č. 612/2005 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z.z. Táto novela presne vymenúva oprávnené osoby, ktorým príspevok patrí, a súčasne o 6 mesiacov posúva termín, do ktorého treba podať žiadosť o príspevok.