Alois Chytil: Rozdiel medzi revíziami

| Meno = Alois Chytil

| Rodné meno =

| Popis osoby = český redaktor, vydavateľ, publicista

| Portrét =

| Veľkosť portrétu =

| MiestoDátum narodenia = [[Kunovice u21. Holešovajún]], [[Rakúsko-Uhorsko1877]]

| MiestoDátum úmrtia = [[Praha]], = [[Česko-Slovensko1949]]

| InéBydlisko mená =

| NárodnosťIné mená = [[Česi|česká]]

| ZamestnanieŠtát pôsobenia =

| ZnámyNárodnosť vďaka = [[Česi|česká]]

| Profesia Zamestnanie = [[publicista]]

| AktívneZnámy vďaka roky =

| WebstránkaProfesia = [[publicista]]

| Poznámky Aktívne roky =

'''Alois Chytil''' (* [[21. jún]] [[1877]], [[Kunovice (okres Vsetín)|Kunovice u Holešova]]<ref>[https://biblio.hiu.cas.cz/authorities/6355 Bibliografia]</ref> (niektoré zdroje uvádzajú [[Kurovice]]<ref name="Bohuš">{{Citácia periodika |meno=Ivan|priezvisko=Bohuš |titul=Kto bol kto vo Vysokých Tatrách|periodikum=Vysoké Tatry |ročník=XIV |číslo=6|strany=30}}</ref><ref>[http://www.podtatranske-noviny.sk/2018/09/alois-chytil-sa-vratil-do-tatier/ Alois Chytil sa vrátil do Tatier] - Podtatranské noviny</ref>) – † [[1949]], [[Praha]]) bol český redaktor, vydavateľ adresárov, miestopisov a turistických máp Československa. Veľkú časť svojho života prežil vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]].

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny a mal 15 súrodencov. Kondíciami a príležitostnými prácami si zarábal na štúdiá na gymnáziu i na [[Karolova univerzita|Univerzite Karlovej]] v [[Praha|Prahe]], kde vyštudoval históriu a geografiu. Už ako študent publikoval menšie vlastivedné články, neskôr redigoval rôzne periodiká a v roku [[1910]] si založil vlastné vydavateľstvo miestopisov, pohľadníc a adresárov, ktoré prerástli postupne do celoštátneho rozsahu. Tesne po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] prišiel do Vysokých Tatier a usadil sa na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]], neskôr v [[Horný Smokovec|Hornom Smokovci]] a zostal tu takmer 30 rokov.<ref name="Bohuš" />

Po príchode na Štrbské Pleso, v posledných decembrových dňoch roku [[1918]], so svojou manželkou našiel hotely a penzióny vykradnuté a zdevastované. Po skončení prvej svetovej vojny prešla osada do vlastníctva česko-slovenského štátu. Boli to klimatické kúpele s hotelovo-liečebnou prevádzkou. Dňa [[9. februárafebruár]]a [[1919 ]] manželia Chytilovci odovzdali memorandum splnomocnenému ministrovi pre správu Slovenska v [[Žilina|Žiline]] [[Vavro Šrobár|Vavrovi Šrobárovi]], v ktorom žiadali, aby bol okamžite zabezpečený dozor nad štátnymi kúpeľmi a aby bolo zastavené rozkrádanie štátneho majetku. Aj v ďalších povojnových mesiacoch rozbiehal aktivity na záchranu kúpeľného majetku. Vo februári 1919 sa k manželom Chytilovcom pripojili mnohí renomovaní českí maliari František Cina Jelínek (1882–19611882{{--}}1961), Ota Bubníček (1871–19621871{{--}}1962), Vít Skála (1883–19061883{{--}}1906) a Stanislav Feikl (1883–19331883{{--}}1933), ktorí si z návštevy Vysokých Tatier do Prahy priniesli spolu s Chytilovcami obrazy a fotografie. Alois Chytil vydal prvú sériu tatranských obrazov z reprodukcií ich diel. Počas pobytu na Štrbskom Plese dal podnet na usporiadanie Tatranskej výstavy v Prahe do ktorej prispel svojimi fotografiami. V roku [[1920]] vydal svoju prvú sériu 300 pohľadníc Vysokých Tatier.

Vysoké Tatry pokladal za ideálne miesto na mnohé športové aktivity, ktoré by mohli organizovať športové organizácie. Preto svoj výstavný výbor pretvoril [[12. september|12. septembra]] [[1919]] na ''Pracovní sbor sportovní a turistický v Prahe'' s cieľom postaviť v sedle [[Váha (sedlo)|Váha]] turistickú chatu. Pracovní sbor aktívne vystupoval v rokovaní s vysokými politickými špičkami s cieľom sprístupniť Vysoké Tatry českej verejnosti. Popri tom sa zaujímal aj o ekonomické, politické a hospodárske otázky, cestovný ruch a kúpeľníctvo. To bolo v tom čase vo Vysokých Tatrách na pokraji krachu. Tatry sa len veľmi ťažko spamätávali z maďarského vplyvu. V hoteloch, penziónoch a v kúpeľných osadách stále pôsobili maďarskí úradníci a zamestnanci. O [[Christian Hohenlohe|Hohenloheho]] [[Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš|javorinské panstvo]] usilovali Poliaci. [[Tatranská Javorina|Javorinu]] s priľahlými dolinami kúpil predseda plebistickej komisie v [[Tešín]]e Mannevill. Poliaci rátali s týmto územím ako so svojim, na mape zobrazili toto územie ako poľské. Chytilovci a jeho priatelia bránili Javorinu pred jej odstúpením Poľsku. Členovia Pracovního sboru upozorňovali na drancovanie [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]], na neblahé pomery na železnici, kde stále pôsobili maďarskí zamestnanci, ktorí sabotovali prepravu tovaru do Vysokých Tatier. Aj v tomto prípade Chytilovci intervenovali u Vavra Šrobára. Ešte pre zánikom Sboru Alois Chytil v zime [[1920]] usporiadal na Štrbskom Plese Zimné športové hry. Zúčastnilo sa na nich 44 športových klubov. Počas 14 dní sledovalo hry až 500 divákov.<ref>{{Citácia periodika |meno=Zuzana|priezvisko=Kollárová |titul=Obdobie vzniku Československej republiky vo Vysokých Tatrách a v blízko okolí|periodikum= Tatry |ročník=LVIII |číslo=1|strany=26-30}}</ref>

Keď sa usadil vo Vysokých Tatrách rozprúdil domácku výrobu tatranských suvenírov z dreva, kože a keramiky, pripravil niekoľko autorských seriálov fotografií, skladačiek, pohľadníc a fotoalbumov s tatranským motívom, vydal niekoľko propagačných letákov, rôzne hotelové adresáre a prospekty, turistické mapy a sedem vydaní praktického ''Prúvodce po Vysokých Tatrách''. Fotografie z tatranského prostredia vystavoval v [[Paríž]]i, [[Lyon]]e, [[Miláno|Miláne]], [[Antverpy|Antverpách]] či [[Brusel|Bruseli]]. V roku [[1919]] vydal prvú turistickú mapu Vysokých Tatier so slovenským názvoslovím. Je autorom trojdielnej publikácie Slovensko v obrazoch, pričom prvý zväzok o Vysokých Tatrách ministerstvo školstva odporučilo ako učebnú pomôcku na školách. V rokoch [[1925]]{{--}}[[1929]] bol vydavateľom, redaktorom i hlavným prispievateľom turistiko–balneologického časopisu ''Z Tater a slovenských lázní'', od 2. ročníka ''Z Tater a našich hor a lázní'' a od 4. ročníka ''Z našich hor a lázní''. Jeho články sa dotýkali najmä ekonomických otázok, problémov v cestovnom ruchu a kúpeľníctve. Zostala po ňom mohutná fotografická pozostalosť.<ref name="Bohuš" />

Na začiatku [[20. Storočiastoročie|20. storočia]] so svojimi spolupracovníkmi vydával adresáre a miestopisy, napríklad: Adresár Českých zemí a Slovenska. Tieto adresáre obsahujú rad informácií o množstve a národnostnom zložení obyvateľov obcí, členoch obecných poslancoch, obchodníkoch i remeselníkoch, ktoré dodnes slúžia ako pomôcka historikom i genealógom.

Z nich napríklad:

* [http://www.podtatranske-noviny.sk/2018/09/alois-chytil-sa-vratil-do-tatier/ Chytil v Tatrách]

* [http://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/chytil-alois-vydavatel-tatranskych-pohladnic-28678 Zberateľ pohľadníc]

* [https://www.visitpoprad.sk/udalost/alois-chytil-v-tatrach/ Výstava fotografií]

* [https://www.databazeknih.cz/zivotopis/alois-chytil-113766 Databáza kníh]

* [http://rodopisna-revue-online.tode.cz/chytil/index.html Chytilove adresáre]

* [http://www.zanikleobce.cz/chytil.php Chytilov miestopis]

* [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01050479+or+wkw=jk01050479&func=find-c&local_base=skc Zoznam Chytilových diel]