Karel Čapek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d portál, wl., kat., typografia
Riadok 1:
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Karel Čapek
| popis osoby = český spisovateľ
| obrázok = Karel-capek.jpg
| veľkosť obrázka =
| popis obrázka =
| pseudonym =
| dátum narodenia = [[9. január]] [[1890]]
| miesto narodenia = [[Malé Svatoňovice]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|1938|12|25|1890|1|9}}
| miesto úmrtia = [[Praha]], [[Druhá česko-slovenská republika]]
| zamestnanie = spisovateľ, novinár, prekladateľ
| národnosť = česká
| obdobie = český [[expresionizmus]]
| žáner = [[dráma]], [[román]], [[novela (literatúra)|novela]], [[poviedka]], [[apokryf]], [[fejtón]], [[esej]]
| téma = filozofické otázky bytia, humanizmus, zneužitie vedy
| hnutie = spoločnosť „Pátečníkov“
| debut = Božie muky, zbierka poviedok
| významné práce = Vec Macropulos, Biela nemoc,atď
| manželmanželka = Olga = Scheinpflugová
| manželkadeti =Olga Scheinpflugová
| partnervzťahy =
| deti ovplyvnil =
| ovplyvnený = českou predvojnovou modernou a európskou modernou
| vzťahy =
| významné ocenenia = Predseda českého P.E.N. klubu, Rád T.G.Masaryka in memoriam
| ovplyvnil =
| ovplyvnilapodpis = Podpiskarlacapka.jpg
| ovplyvnenýweb = českou predvojnovou modernou a európskou modernou =
| ovplyvnenápoznámky = =
| vzťahy portál1 = Česko
| významné ocenenia = Predseda českého P.E.N. klubu, Rád T.G.Masaryka in memoriam
| podpis = Podpiskarlacapka.jpg
| web =
| poznámky =
}}
 
'''Karel Čapek ''' (* [[9. január]] [[1890]], [[Malé Svatoňovice]] – † [[25. december]] [[1938]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[próza|prozaik]], [[dramatik]], novinár, [[film]]ový [[scenáristascenár]]ista, [[libretista]], [[básnik]] a prekladateľ, literárny, [[Divadlo (umenie)|divadelný]] a výtvarný kritik, estetik a filozof; brat [[Josef Čapek|Josefa Čapka]].
 
== Životopis a dielo ==
Řádek 40 ⟶ 37:
V ranej tvorbe vychádzal z podnetov českej predvojnovej moderny a nových európskych umeleckých smerov (''Božie muky'', ''Trápne poviedky'', preklady básní ''Francúzska poézia novej doby'', dráma ''Lúpežník''). Vedomie zneužitia techniky a vedy v 1. svetovej vojne proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým [[koncepcia|koncepciám]] a odmietnutie radikálnych zásahov odľudštenej štátnej moci do zákonov prírody a spoločnosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach (''[[R.U.R.|R. U. R.]]'', ''Vec Makropulos''), v románoch (Biela Nemoc, Vojna s Mlokmi) s prvkami [[Vedecká fantastika|science fiction]] (''Továrna na absolutno'', ''Krakatit'') a v alegorických divadelných hrách ''Zo života hmyzu'', ''Adam Stvoriteľ'' (obidve s bratom Josefom Čapkom).
 
Skeptický [[relativizmus]], presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle pragmatického hľadania východiska v každom individuálnom prípade ďalej rozvinul v poetických prózach ''Hordubal'', ''Vetroň'', ''Obyčejný život'', ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' a v románe o sile [[Humanizmushumanizmus (ľudomilnosť)|humanizmu]] a [[solidarita|solidarity]] ''Prvá parta'' a v dráme ''Matka''.
 
Z ciest po Európe vyťažil niekoľko kníh cestopisných fejtónov (''Italské listy'', ''Anglické listy'', ''Výlet do Španěl'', ''Obrázky z Holandska'', ''Cesta na sever''). Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov (''Povídky z jedné kapsy'', ''Povídky z druhé kapsy''), napísal ''Knihu apokryfov'' a knižne vydal výbery fejtónov, stĺpcov a drobných próz z rôznych období žurnalistickej činnosti (''Záhradníkov rok'', ''Ako sa čo robí'', ''Na brehu dní'', ''Miesto pre Jonatána''). Knihy ''Mal som psa a mačku'', ''Kalendár'', ''O ľuďoch'', ''Bájky a podpoviedky'' a iné boli vydané posmrtne. ''Marsyas'' obsahuje úvahy a eseje o literatúre a umeleckej tvorbe, ''O veciach obecných čiže Zoón politikon'' články o politike, verejnom živote a zmysle demokracie. Pre deti napísal ''Devätoro rozprávok a ešte jedna'' od Josefa Čapka ako prídavok, ''Dášenka čiže život štěňaťa''.
Řádek 47 ⟶ 44:
 
== Dielo ==
 
=== Próza ===
* ''Žiarivé hlbiny'', Zářivé hlubiny (1916) – zbierka [[Poviedka|poviedok]] vydaných v časopisoch napísaných spolu s bratom Josefom
* Božie muky, Boží muka (1917) – filozofické poviedky, ktoré sa zamýšľajú (filozofujú) nad záhadami ľudskej duše a osudovými náhodami v živote človeka. Prvá kniha, ktorú Karel Čapek napísal sám.
* ''Krakonošova záhrada'' (1918) – ide o knižné vydanie jeho próz vytlačených v časopisoch, napísaných spolu s bratom Jozefom. Väčšina prác pochádza z rokov 1908{{--}}1911.
* ''[[Kritika]] slov'' (1920) – v tomto diele pomocou [[stĺpček]]ov podrobil rozboru [[fráza|frázu]] a jej zneužitie.
* ''Trápne poviedky'', Trapné povídky (1921) – skepticky uvažuje o zmysle ľudskej [[Existencia|existencie]] a jeho duševna.
Řádek 64 ⟶ 62:
 
=== Noetická trilógia ===
Nasledujúce diela tvoria voľnú, tzv. [[noetikateória poznania|noetickú]] trilógiu spojenú podobnými filozofickými myšlienkami a závermi. Táto trilógia patrí k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, že z rovnakých faktov vyvodzujú rôzni ľudia odlišné závery, zobrazuje tu mnohorakosť pohľadov na svet, relatívnosť pravdy.
* ''Hordubal'' ([[1933]], sfilmované v r. [[1937]]) – základom tejto [[novela (literatúra)|novely]] je skutočná udalosť, keď sa sedliak Hordubal po niekoľkých rokoch práce v [[Amerika|Amerike]] vrátil domov ([[Podkarpatská Rus]]) a bol zavraždený svojou ženou a jej milencom. Čapek si kladie otázku typu „sme vôbec oprávnení spravodlivo súdiť vinu“? Pri dokazovaní sa stratí Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyriešený príbeh Hordubala.
* ''Vetroň'', Povětroň ([[1934]]) – v tejto [[novela (literatúra)|novele]] je z trosiek lietadla vytiahnutý bez akýchkoľvek dokladov človek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, básnik a jasnovidec) si tak na základe vlastných predstáv a skúseností vytvárajú predstavu o umierajúcom (na základe toho, akí sú sami).
* ''Obyčajný život'', Obyčejný život ([[1934]]) – železničný úradník v penzii opisuje svoj "obyčajný„obyčajný život"život“ v pamätiach a zamýšľa sa nad ním. Postupne prichádza k presvedčeniu, že sa vlastne skladá z mnohých osobností, ktoré spolu tvoria jeho osud.
 
=== Romány ===
* ''Vojna s mlokmi'', [[vedeckofantastický román]], Válka s mloky ([[1936]], príprava sfilmovania v r. [[2009]]) – protifašistický [[román]], [[inotaj|alegória]]. Ľudia objavujú zvláštne tvory – [[mlok]]y, inteligentné živočíchy, ktoré začnú cvičiť ako lacnú pracovnú sílu. Mloky sa však vzbúria, začnú organizovať svoj vlastný štát, zvolia si vodcu a žiadajú pre seba „životný priestor“. Všetko speje nevyhnutne k vojnovému konfliktu.
* ''Prvá partia'', První parta (1937, sfilmované v r. [[1959]]) – dej tohto románu sa odohráva v bani, kde po závale zostane niekoľko baníkov a vedenie bane hľadá dobrovoľníkov na ich záchranu. Toto dielo je oslavou ľudskej [[Solidarita|solidarity]].
 
Řádek 85 ⟶ 83:
* ''[[R.U.R.]]'' (Rossum’s Universal Robots – Rossumovi Univerzálni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej dráme prvýkrát zaznelo slovo [[robot]], ktoré Čapkovi údajne poradil brat Josef. Čapek varuje pred zneužitím techniky. Továrnik Rossum vyrába dokonalé roboty, ktoré sú na nerozoznanie od ľudí. Roboti postupne vykonávajú stále viac práce a ľudia postupne degenerujú. Roboti sa vzbúria a začnú vyvražďovať ľudí, nakoniec vyvraždia všetkých až na starého Alquista. Robotom hrozí zánik, pretože nie sú schopní vyrábať sami seba; od Alquista chcú, aby zase objavil tajomstvo ich výroby. Alquist sa snaží všemožne zistiť informácie o konštrukcii robotov, dôjde aj na [[vivisekcia|vivisekciu]]. Medzitým sa na scéne objavia roboti z poslednej série, Primus a Helena, ktorí majú niektoré ľudské vlastnosti, čo ostatným robotom chýba. Alquist zistí, že sa milujú, a požehná im ako zakladateľom nového rodu. (problém – svet zamoria roboti; spása – v láske)
[[Súbor:Karel Josef Capkovi radio.jpg|náhľad|Karel a Josef Čapkovci a rádio]]
* ''Zo života hmyzu'', Ze života hmyzu – (1921, zhudobnené [[Ján Cikker|Jánom Cikkerom]]) [[AlegóriaInotaj|alegorický]] pohľad na svet hmyzu, ktorý predstavuje rôzne ľudské vlastnosti a typy. Na záchranu skutočných hodnôt vystupuje tulák, ktorý najprv mravenisko nezaujato pozoruje, ale nakoniec sa z pozorovateľa stane aktívnym účastníkom deja a rozšliapava mravčieho vodcu. Napísané spolu s bratom Josefom.
* '' Vec Makropulos'', [[divadelná hra]], Věc Makropulos – ([[1922]], zhudobnené [[Leoš Janáček|Leošom Janáčkom]] ako [[opera]]). Tajomná žena Elina Makropulos prezradí, že má v skutočnosti 300 rokov. Je dcérou alchymistu, ktorý pôsobil na dvore Rudolfa II., a ktorý objavil elixír mladosti. Cisár mu nariadil, aby tento prípravok vyskúšal na svojej dcére. Mnoho ľudí jej závidí, ale ona je unavená žitím, pretože ľudský život je ťažký a jeho normálna dĺžka stačí. Za 300 rokov poznala všetky ľudské vlastnosti, vidí len niečo, čo sa stále opakuje a to ju unavuje. Aj tak sa však bojí smrti.
* ''Adam stvoriteľ'' – (1927). Adam je nespokojný so svetom aký je, preto ho zničí a vytvorí nový. Je sklamaný, pretože čoskoro zisťuje, že nový svet nie je lepší než ten, ktorý zničil. Napísané spolu s bratom Josefom.
* ''[[Biela nemoc]]'', Bílá nemoc – ([[1937]], zhudobnené [[Tibor Andrašovan|Tiborom Andrašovanom, 1967]], sfilmované H. Haasom roku 1937). Objavuje sa [[diktatúra|diktátor]] (Maršal), ktorý chce vojnu ([[Adolf Hitler]]), ale zároveň s ním sa objavuje strašná choroba, ktorá zabíja ľudí. Na túto chorobu ochorie i diktátor, jeden mierumilovný lekár (Galén) nachádza liek. Ponúka diktátorovi, že ho vylieči výmenou za mier. Diktátor nakoniec prijíma, ale lekára zabije sfanatizovaný dav cestou k nemu. Na konci diela vypukne vojna.
* ''Matka'' – (1938). Antifašistická [[dráma]], kde otvorene vyhlasuje nutnosť boja proti [[fašizmus|fašizmu]]. Napísaná ako reakcia na [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielsku občiansku vojnu]]. V tejto dráme hlavná hrdinka matka sa svojimi rozhovormi snaží zabrániť svojmu dieťaťu – Tonimu (jej starší synovia i manžel už padli), aby odišiel bojovať. Až poznanie, že nepriateľ zabíja i malé deti a že nie je sama, kto prežíva stratu synov, ju donúti dať Tonimu pušku a pustiť ho do vojny. Jej padlí synovia a manžel vystupujú v hre ako normálne postavy.
 
Řádek 113 ⟶ 111:
 
=== Politické diela ===
* ''Hovory s T. G. Masarykom'' (1928{{--}}1935, 3 zväzky) – jedinečné svedectvo o Masarykovi (o jeho názoroch nielen politických, ale i ľudských, o jeho spomienkach)
* ''Mlčanie s T. G. Masarykem'' – doplnenie rozhovorov, esej z roku [[1935]]
 
Řádek 123 ⟶ 121:
* [http://www.mlp.cz/cz/projekty/on-line-projekty/karel-capek/ Mestská knižnica v Prahe] – voľne dostupné kompletné dielo Karla Čapka v elektronickej podobe {{ces icon}}
* [http://aktualne.centrum.cz/blogy-a-nazory/komentare/clanek.phtml?id=798356 Ivan Klíma k výročiu Karla Čapka, kandidáta 7 Nobeloviek]
* Ivan Margolius. 'The Robot of Prague',  ''Newsletter'', The Friends of Czech Heritage  no. 17, Autumn 2017, pp. 3 {{- -}}6.  <nowiki>https://czechfriends.net/images/RobotsMargoliusJul2017.pdf</nowiki>
 
== Zdroj ==
Řádek 138 ⟶ 136:
[[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]]
[[Kategória:Českí spisovatelia románov]]
[[Kategória:Českí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Českí fotografi]]
[[Kategória:Fejtonisti]]
[[Kategória:Spisovatelia poviedok]]
[[Kategória:Antifašisti]]
[[Kategória:Osobnosti v robotike]]
[[Kategória:Súrodenci v literatúre]]
[[Kategória:Expresionistickí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej]]
[[Kategória:Osobnosti z okresu Trutnov]]