Jozef I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
infobox |
→Vojnové konflikty: Opravené dva dátumy Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 55:
Po svojom otcovi zdedil otvorený vojnový konflikt, [[Vojna o španielske dedičstvo|vojnu o španielske dedičstvo]]. Habsburská monarchia v nej spolu s Anglickom, Nizozemskom a ďalšími štátmi bojovala proti Francúzsku v snahe presadiť Jozefovho mladšieho brata [[Karol VI. Habsburský|Karola]] na španielsky trón.
Okrem tejto vojny, v ktorej monarchia zaznamenala (predovšetkým zásluhou anglických spojencov a vojenských schopností Jozefovho vynikajúceho vojvodcu [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]]) rad úspechov (porážka vojsk francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] a jeho spojencov v bitke pri Malplaquete v r. [[1709]]), musel sa Jozef vyrovnať i s tlakom švédskeho kráľa [[Karol XII. (Švédsko)|Karola XII.]] a s povstaním vojsk [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] v Uhorsku, ktoré 12. mája [[
Zo strany švédskeho kráľa, ktorý r. [[1706]] vpadol do Sliezska a neskôr do Saska, hrozilo nebezpečenstvo, že sa spojí proti Jozefovi s Francúzskom. Jozef I. uzavrel tzv. altranstädtskú konvenciu, na základe ktorej sa Karol XII. vzdal za značné ústupky účasti na západoeurópskom mocenskom boji. Rovnako v Uhorsku, kde ho v júni [[1707]] vzbúrenecký snem (tzv. onódsky) zosadil z trónu, podarilo sa Jozefovi I. získať prevahu a rozvinúť mierové rokovania, na základe ktorých stavovské hnutie začalo upadať.
Jozef sa obrátil s výzvou na obyvateľov Uhorska, sľúbil amnestiu a splnenie všetkých oprávnených požiadaviek. Časť šľachty a duchovenstvo podporili Jozefa I., no František II. Rákoci a mnohí ďalší pokračovali v odboji, v ktorom chceli pre Uhorsko vybojovať samostatnosť. Nanovo vzplanuli boje, v ktorých však kráľovské vojská získali po [[bitka pri Trenčíne|bitke pri Trenčíne]] v roku [[1708]] prevahu. Po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo.
== Koniec života ==
| |||