Mikojan-Gurevič MiG-29: Rozdiel medzi revíziami

Konštrukčnou kanceláriou označená ako "Izdelije 9-15" je vlastne MiG-29 druhej generácie. Bola radikálne zmenená vnútorná konštrukcia, z vonkajších odlišností ide hlavne vyššie položenú kabínu pilota (o {{mm|40|m}} oproti pôvodným strojom) a zmenu tvaru časti za kabínou spoločne s dlhšou časťou medzi motormi a iba jednodielnym brzdiacim štítom. Radom a infrasnímač s laserovým diaľkomerom KOLS pred kabínou dostali odlišný tvar a vírový prechod ostrou nábežnou hranou. Z vrchnej časti trupu zmizla anténa rádiolokačného systému, zo vstupného ústrojenstva boli vypustené horné pomocné sacie otvory, mechanizácia vstupu bola zmenená a pribudli do nej sklopné ochranné mriežky (podobné ako má [[Suchoj Su-27|Su-27]] zabraňujúce vniknutie predmetov do kompresorov motora. V dôsledku všetkých zmien sa celková dĺžka zväčšila o {{mm|200|m}}. Pre zlepšenie obtekania pribudla na vodorovných chvostových plochách lomená nábežná hrana. Krídlo má rovnaký tvar a rozmery ako aj predchádzajúce modely, má dvojdielnu sklopnú nábežnúnábehovú hranu, osem závesných bodov (dva vnútorné opäť s možnosťou podvesenia prídavných nádrží) a zvýšenú nosnosť na {{kg|4500}}. Pri prvých lietadlách boli inštalované štandardné motory [[Klimov RD-33|RD-33]], od konca roku [[1989]] sú montované motory RD-33K s ťahom 53,90/86,25 kN každý. Bol zvýšený celkový objem vnútorných palivových nádrží. Najvýraznejšou zmenou oproti pôvodným verziám je však iný typ riadenia a sním súvisiace zmeny avioniky. Klasický mechanický systém riadenia bol nahradený systémom elektroimpúlznymelektroimpulzovým, tzv. "fly by wire" (FBW). Systém FBW funguje tak, že sa vstupné signály z ovládacích prvkov spoločne s ďalšími nevyhnutnými údajmi spracovávajú v centrálnej riadiacej jednotke a riadiace signály na jednotlivé akčné členy sú vedené niekoľkými od seba nezávislými komunikačnými zbernicami. Namiesto pôvodného rádiolokátoru bol inštalovaný rádiolokátor N-010 Žuk.

Celkom vzniklo šesť prototypov, prvý z nich vzlietol [[25. apríla]] [[1986]] pilotovaný V. J. Menickým. Prototypy boli zapojené do rozsiahlych skúšok ako systému riadenia a aerodynamiky trupu, ako aj nových motorov, avioniky a rôznych variánt výzbroje.

Výsuvný tankovací nástavecnadstavec, umiestnený na ľavej strane trupu pred kabínou a vyvinutý pôvodne pre [[MiG-29K]], je možné dodatočne montovať podľa požiadaviek zákazníka aj na lietadlá MiG-29M a MiG-29S.

Konštrukčnou kanceláriou označovaný ako "Izdelije 9-18" bol vytvorený na otestovanie vzletu za pomoci katapultu a dopadového podvozku. Bol vyvinutý pre sovietske lietadlové lode triedy "Leonid Brežnev" (neskôr "Tbilisi" a naposledy "[[Admirál Kuznecov]]"). Úpravy zahrnovalizahŕňali obvyklézvyčajné vybavenie palubných lietadiel, okrem sklopnésklopného krídla a úchytuprichytenia prena katapult, pretoželebo tieto lietadlové lode nimi neboli vybavené. Výkony uvažovaných strojov spoločne so štartovacou rampou stačili pre bezpečný štart aj bez katapultov. Lietadlo malo teda záchytnázáchytný hák, zosinenýzosilnený podvozok aj konštrukciu draku a zvýšenú protikoróznu ochranu proti korózii. Prvý prototyp zalietal pilot A.G.Fastovec [[21. augusta]] [[1982]] a tento prototyp potom absolvoval rozsiahly program skúšobných štartov a pristátí na pozemnej základni Saki na Kryme, analogickou s palubou lietadlovej lode. Výsledky skúšok bolisa následne použitépoužili pri vývoji "plnokrvnej" palubnej verzie MiG-29K Fulcrum-D.

Prvý prototyp zalietal pilot T. Aubakirov [[23. júla]] [[1988]], prvý štart a pristátie na lietadlovej lodi vykonal ten istý pilot [[1. november|1. novembra]] [[1989]]. V súčasnosti je MiG-29K v službách indického a ruského námorníctva.

* '''9-01''' – predprodukčnýpredvýrobný model.

* '''StúpavosťZačiatočná stúpavosť (pri zemi):''' {{m|330|m}}/s

* '''Pomer ťah/hmotnosť:''' 1,011

* 1× kanón GŠ-30-1 kalibrukalibra {{mm|30|m}} so zásobou 150 striel