Kolektivizácia v Sovietskom zväze: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 20:
Na konci [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bolo rozpadajúce sa [[Ruská ríša|cárske Rusko]] prevažne poľnohospodárskou krajinou, kde 85 % obyvateľstva žilo na vidieku a živilo sa poľnohospodárstvom. V tradičnej ruskej dedine na prelome 19. a 20. storočia žili ľudia v spoločnej [[Občina (Rusko)|občine]], ktorá vlastnila všetku [[pôda|pôdu]]. Rada starších občiny rozhodovala o periodickom prerozdelení pôdy medzi jednotlivých roľníkov. O prvé zmeny tohto zastaralého systému sa pokúsil ruský štátny dejateľ a reformátor [[Piotr Arkadievič Stolypin|Piotr Stolypin]] roku 1906 podporou samostatne hospodáriacich roľníkov. Samostatne hospodáriaci roľníci tvorili väčšinu poľnohospodárstvom sa živiacich ľudí na [[Ukrajina|Ukrajine]] a iných neruských regiónoch [[Ruská ríša|Ruského impéria]], ktoré boli poľnohospodársky rozvinutejšie.<ref>Serbyn, R., 2005, Kulaks. in Schelton, D. L. (Editor), Encyclopedia of Genocide and Crimes against Humanity. Vol. 2 I–S, Macmillan Reference, Thomson Gale, Detriot, s. 628-630</ref>
Počas [[ruská revolúcia 1917|revolučných udalostí roku 1917]] a následnej [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa boľševikom nepodarilo plne uchytiť na vidieku, ktorý sa držal tradičných hodnôt a boľševickú revolúciu opierajúcu sa o podporu robotníkov viac menej odignoroval<ref name="Figes">Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň.</ref>. Na vidieku mala najväčšie slovo jedna z umiernených socialistických strán, tzv. [[eseri]], ktorých boľševici zlikvidovali. V priebehu občianskej vojny však viazlo zásobovanie miest a boľševici sa preto uchýlili k násilnej rekvirácii potravín, čím si roľníkov v mnohých oblastiach rýchlo znepriatelili. V rokoch 1918 - 1923 vypuklo viacero živelných roľníckych povstaní, hlavne v [[Simbirsk]]ej, [[
== Priebeh ==
Riadok 37:
}}</ref> Plánu kolektivizácie od začiatku odporovali viacerí predstavitelia strany, napr. [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]].
Štátny aparát nútil roľníkov aby sa pridali do poľnohospodárskych družstiev - [[kolchoz]]ov a [[sovchoz]]ov. Medzi roľníkmi to prirodzene vyvolalo odpor a kolektivizácia neprebiehala tak rýchlo ako sa očakávalo. Stalin v danej situácii obvinil roľníkov, ktorých sovietska propaganda nazývala [[kulak]]mi, z toho že sú vidieckymi boháčmi obohacujúci na úkor pracujúcej triedy. Pričom tvrdil, že kolektivizáciu podporuje väčšina chudobných roľníkov, čo však nebola pravda.<ref>Shearer, D. R., Stalinism, 1928–1940. in Suny, R.G. (Ed.), The Cambridge History of Russia. Vol 3. Cambridge University Press, Cambridge, s. 192 - 216</ref> 30. januára 1930 v dobe vrcholiacej kolektivizácie, vydalo Politbyro nariadenie „[[O spôsobe likvidácie kulackých hospodárstiev v regiónoch úplnej kolektivizácie]]“, v ktorom sa hovorilo o ''likvidácii kulakov ako [[Spoločenská trieda|triedy]]''. Toto nariadenie delilo kulakov na 3 kategórie, podľa závažnosti ich protištátnej činnosti, pričom jedna z
[[2. marec|2. marca]] [[1930]] vyšiel v sovietskych novinách [[Pravda (ZSSR)|Pravda]] Stalinov článok ''Závrat z úspechu'', v ktorom hovoril o potrebe umiernenejšej kolektivizácie, údajne pre jej doterajšiu implementáciu s prílišným entuziazmom, ktorý nebol na mieste. Veľa roľníkov následné oslabenie tlaku reagovalo tak, že asi 10 % z kolchozov vystúpilo. Odpor roľníkov nebol len pasívny, došlo aj k viacerým útokom na sovietskych predstaviteľov a vykonávateľov kolektivizačnej politiky. Až 800 takýchto prípadov muselo byť potlačených zbraňami. Tlak však opäť pokračoval najmä vysokými daňami pre tých, ktorí ďalej hospodárili sami a do roku 1939 bolo 90 % sovietskych poľnohospodárskych výrobcov sústredených v kolchozoch alebo sovchozoch. Výsledky kolektivizácie výrazne ovplyvnili neúrody, najmä v roku 1932. Neúroda bola zapríčinená objektívnou nepriazňou počasia, avšak aj celkovou apatiou roľníkov a neochotou pracovať v kolchozoch, tak ako predtým na vlastnej pôde. Predsedovia kolchozov však boli povinní odovzdať predom určené dávky úrody, čo malo neraz za následok aj chýbanie
== Dôsledky ==
|