Kominterna: Rozdiel medzi revíziami

[[Medzinárodné robotnícke združenie|Prvá internacionála]] pôsobila v [[Londýn|Londýne]] v rokoch 1864 až 1872. Kominterna bola založená poPo rozpustení [[Druhá internacionála|Druhej internacionály]] (Medzinárodné združenie socialistických strán) zaniklo v [[Paríž|Paríži]] v roku 1914) bola v roku 1916, čozaložená boloKominterna. Udalosti boli aj dôsledkom [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninovej]] tézy z roku 1915 o nevyhnutnosti revolučného boja za [[socializmus]], ktorú prijala len časť jej členov označovaná ako "Zimmerwaldskí" ľavičiari. Preto sa teraz nazýva aj tretia internacionála. Ustanovujúci kongres sa konal v Moske[[Moskva|Moskve]] 2. – 6. mája 1919 za účasti 52 delegátov z 34 komunistických strán (aj ľavica [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]],; [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] vznikla až 1921). Kominterna zorganizovala v rokoch 1919 až 1935 sedem svetových kongresov a trinásť „rozšírených plenárnych zasadaní“, čo boli stretnutia rozšíreného riadiaceho výkonného výboru v rokoch 1922 až 1933. Kongresy sa konali vždy v Moskve (a niekedy aj v [[Petrohrad|Petrohrade]]).

Posledný siedmy kongres (od 25. júla do 20. augusta 1935) zmenil predchádzajúcu orientáciu z triedneho boja na spoločný boj proti [[Fašizmus|fašizmu]] v tzv. "ľudovom fronte" (aj v spolupráci s nekomunistickými stranami) na čom mal zásluhu [[Georgi Dimitrov]], účastník súdneho procesu súvisiaceho s [[Požiar Ríšskeho snemu|požiarom Ríšského snemu]]. V novembri 1936, bola medzi [[Nemecko|Nemeckom]] a [[Japonsko|Japonskom]] podpísaná zmluva proti Kominterne (neskôr sa k nej pridalo aj [[Taliansko]]). V máji 1939 Nemecko a Taliansko uzavreli vojenský pakt, ku ktorému sa v roku 1940 pridalo [[Japonsko]], a tak vznikla [[Os Berlín-Rím-Tokio]]. Kominterna oficiálne vystupovala proti fašizmu, avšak 133 z 492 zamestnancov Kominterny sa stalo obeťou [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 až 1938 a, niekoľko stoviek nemeckých komunistov a antifašistov, ktorí buď utiekli z nacistického Nemecka alebo sa vysťahovali do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a bolibolo zabitízabitých a viac ako tisíc ich bolo odovzdaných nazadspäť do Nemecka.<ref>The Black Book of Communism: Crimes, Terror, Repression, Ed.: [[Stéphane Courtois]], 1997 (anglicky)</ref> [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa v auguste 1939 dohodol s [[Adolf Hitler|Hitlerom]] a uzavreli [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]]. Až do júna [[Operácia Barbarossa|1941 (kedy napadlo]] Nemecko priamo ZSSR) Internacionála hlásala politiku "nezasahovania". Až potom sa otvorene pridala na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Kominterna bola oficiálne rozpustená [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v priebehu roka 1943, pravdepodobne z dôvodu, že nechcel dráždiť už svojich západných spojencov otvorenou podporou komunistických strán v ich krajinách.

Rozdielne postoje krajín, ktoré oslobodila [[Červená armáda]], predovšetkým [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Poľsko|Poľska]], k americkému [[Marshallov plán|Marshallovmu plánu európskej obnovy]], ktorý bol predstavený na prednáškaprednáške vna [[Harvard University|Harvarde]] 5. júna 1947, vyvolali obavu Moskvy, že v týchto krajinách stratí politický a ekonomický vplyv. Po prípravných jednaniach sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA a označil ich za nepriateľov ZSSR. V rovnakom čase bol minister zahraničných veci ČSR [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil Stalinovi, ktorý zakazoval prijatie plánu. Na samotných jednaniach o pláne, ktoré sa začali 12. júla 1947 v Paríži sa nakoniec žiadna z krajín pod priamym sovietskym vplyvom nezúčastnila (nezúčastnilo sa ani neutrálne Fínsko z obavy z konfrontácie so ZSSR). Ako reakciu zvolal Stalin na september 1947 konferenciu vodcov komunistických strán do [[Szklarska Poręba|Szklarskej Poruby]] v Poľsku. Na tejto konferencii bola založená nástupnícka organizácia Kominterny [[Informbyro]]. Molotov na pôde OSN ešte v roku 1947 predstavil sovietsky alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]) s členskými krajinami: ZSSR, Poľsko, ČSSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko. Cieľom bolo vytvorenie hospodársky, politicky i vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“. Týmito udalosťami sa konfrontácia medzi "[[Západný blok|západom]]" a "[[Východný blok|východom]]", ktorá sa začala ako ideologická hneď po skončení vojny, pretavila do súperenia a nepriateľstva nazývaného [[Studená vojna]]. V Európe bola medzi týmito tábormi spustená [[Železná opona]] a po vytvorení vojenských paktov ([[NATO]] a [[Varšavská zmluva]]) sa tento konflikt zmenil na boj o ovládnutie celého sveta.