Kominterna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
čiastočné úpravy |
úpravy Značky: odstránenie údržbovej šablóny vizuálny editor |
||
Riadok 1:
'''Komunistická [[Internacionála (združenie)|internacionála]]''', skrátene '''Kominterna''' alebo '''Tretia internacionála''' ([[Ruština|rusky]]: Коммунистический интернационал alebo Коминтерн, [[Angličtina|anglicky]]: Comintern) bola medzinárodná [[komunizmus|komunistická]] [[organizácia]] založená v [[Moskva|Moskve]] v marci 1919 a pôsobiaca do roku 1943. Vyzývala k medzinárodnému boju „všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane ozbrojených síl, za zvrhnutie medzinárodnej [[Buržoázia|buržoázie]] a za vytvorenie medzinárodných Sovietskych republík ako prechodnej fáze k úplnému zrušeniu štátu.“<ref>[http://www.mi5.gov.uk/output/the-communist-threat.html MI5 History], The Inter-War Period</ref> Jej pokračovateľom bolo [[Informbyro]] (Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán) pôsobiace v rokoch 1947 až 1956.
==Kominterna (1919-1943)==
Riadok 6:
Posledný siedmy kongres (od 25. júla do 20. augusta 1935) zmenil predchádzajúcu orientáciu z triedneho boja na spoločný boj proti [[Fašizmus|fašizmu]] v tzv. "ľudovom fronte" (aj v spolupráci s nekomunistickými stranami) na čom mal zásluhu [[Georgi Dimitrov]], účastník súdneho procesu súvisiaceho s [[Požiar Ríšskeho snemu|požiarom Ríšského snemu]]. V novembri 1936 bola medzi [[Nemecko|Nemeckom]] a [[Japonsko|Japonskom]] podpísaná zmluva proti Kominterne (neskôr sa k nej pridalo aj [[Taliansko]]). V máji 1939 Nemecko a Taliansko uzavreli vojenský pakt, ku ktorému sa v roku 1940 pridalo [[Japonsko]], a tak vznikla [[Os Berlín-Rím-Tokio]]. Kominterna oficiálne vystupovala proti fašizmu, avšak 133 z 492 zamestnancov Kominterny sa stalo obeťou [[Veľký teror|Veľkého teroru]] v rokoch 1937 až 1938, niekoľko stoviek nemeckých komunistov a antifašistov, ktorí buď utiekli z nacistického Nemecka alebo sa vysťahovali do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] bolo zabitých a viac ako tisíc ich bolo odovzdaných späť do Nemecka.<ref>The Black Book of Communism: Crimes, Terror, Repression, Ed.: [[Stéphane Courtois]], 1997 (anglicky)</ref> [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa v auguste 1939 dohodol s [[Adolf Hitler|Hitlerom]] a uzavreli [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]]. Až do júna [[Operácia Barbarossa|1941 (kedy napadlo]] Nemecko priamo ZSSR) Internacionála hlásala politiku "nezasahovania". Až potom sa otvorene pridala na stranu [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Kominterna bola oficiálne rozpustená [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] v priebehu roka 1943, pravdepodobne z dôvodu, že nechcel dráždiť svojich západných spojencov otvorenou podporou komunistických strán v ich krajinách.
==Ideologický boj po skončení druhej svetovej vojny ==
Rozdielne postoje krajín, ktoré oslobodila [[Červená armáda]], predovšetkým [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Poľsko|Poľska]], k americkému [[Marshallov plán|Marshallovmu plánu európskej obnovy]], ktorý bol predstavený na prednáške na [[Harvard University|Harvarde]] 5. júna 1947, vyvolali obavu Moskvy, že v týchto krajinách stratí politický a ekonomický vplyv. Po prípravných jednaniach sovietsky minister zahraničných vecí [[Viačeslav Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947
==Informbyro (1947-1956)==
Informbyro alebo Kominformbyro (česky: Kominforma či Informbyro, rusky: Коминформ, Коминформбюро, anglicky: Cominform, Informbiro) je skrátené označenie oficiálneho názvu Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán (rusky: Информационное бюро коммунистических и рабочих партий). Išlo o nové, oficiálne fórum medzinárodného komunistického hnutia po rozpustení Kominterny. Vznik Informbyra potvrdil ovládnutie komunistických strán Sovietskym Zväzom ako aj nové skutočnosti po druhej svetovej vojne, vrátane vytvorenia
Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] sa 14. septembra 1953 stal novým [[Generálny tajomník KSSZ|generálnym tajomníkom KSSZ]]
| titul = Dějiny evropské civilizace II.
| vydavateľ = Nakladatelství Paseka
Řádek 29 ⟶ 26:
==Vplyv Komiterny a Informbyra==
Rozhodnutia Komiterny a Informbyra zásadným spôsobom ovplyvňovali, ba až určovali politiku členských strán. Napríklad rezolúcia Infobyra z júna 1948 s tézou "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] v Česko-Slovensku.
== Referencie ==
|