Belianske Tatry: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d štylistika |
d rozšírenie, referencie, odkazy |
||
Riadok 97:
}}
'''Belianske Tatry''', v minulosti ''Belanské Tatry, Belanské Alpy, Belské Alpy, Belanské Vápencové Alpy, Ždiarske Tatry, Belské hole'' ({{vjz|pol|''Tatry Bielskie''}}, {{vjz|deu|''Kalkalpen'', ''
[[Hrebeň Belianskych Tatier|Hlavný hrebeň]] s dĺžkou {{km|14|m}} sa tiahne v smere severozápad–juhovýchod od osady [[Tatranská Kotlina]] po osadu [[Tatranská Javorina]] a v strednej časti naň kolmo nadväzuje [[hlavný hrebeň Vysokých Tatier]]. Uzlovým vrchom je {{m|2060.8|m}} vysoký [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]], ktorého južné svahy klesajú do [[Kopské sedlo|Kopského sedla]] miesta styku Belianskych a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]].<ref name="Roubal">{{ Citácia knihy| priezvisko = Adamec | meno = Vladimír | priezvisko2 = Roubal | meno2 = Radek| titul = Turistický sprievodca Vysoké Tatry | redaktori = | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 182 | strany = | id = 77-002-72 | jazyk = po slovensky}}</ref>
Riadok 105:
== Topografia ==
Južnú hranicu pohoria oproti Vysokým Tatrám tvoria dve protismerne doliny vrcholiace v Kopské sedlo|Kopskom sedle: na západe dolina [[Zadné Meďodoly]] až po riečku [[Javorinka (prítok Bielej vody)|Javorinka]] pri Tatranskej Javorine, na východe [[Predné Meďodoly]], sedlo [[Červená hlina]] a údolie potoka [[Čierna voda (prítok Popradu)|Čierna voda]] až po osadu [[Tatranská Kotlina]]. Severnú hranicu pohoria oproti [[Spišská Magura|Spišskej Magure]] tvorí riečka [[Biela (rieka)|Biela]].
takmer ucelený hlavný hrebeň bez dlhších bočných rázsoch. Začínajú sa nad osadou [[Tatranská Kotlina]] lesnatým [[Kobylí vrch|Kobylím vrchom]] a postupne naberajú výšku. Pokračujú skalnatým a lesnatým hrebeňom [[Kozí chrbát (Belianske Tatry)|Kozím chrbátom]] a vrcholia v najkrajšom útvare pohoria v 15 metrov širokej a takmer 20 metrov vysokej prierve, nazývanej [[Skalné vráta]] ({{mnm|1619|m}}). Obrovský masív [[Dolomit (hornina)|dolomitových]] vápencov okolo Skalných vrát je rozsekaný mnohými diaklázami, ktoré zväčšuje mrazové zvetrávanie. Od Skalných vrát sa hrebeň rozširuje a naberá výšku. Prvým výrazným, široko rozloženým vrcholom je [[Bujačí vrch]]. Z neho vybieha niekoľko menších bočných rázsoch. Na ďalšom úseku smerom na [[Predné Jatky]] je hlavný hrebeň trávnatý, široký s početnými [[kras]]ovými javmi a jaskyňami po stranách. Južná strana je takmer nezalesnená, striedajú sa tu trávnaté porasty s rozsiahlymi skalnými úsekmi. Severná strana je zalesnená a rozbrázdená tiesňavami. Horné uzávery týchto dolín sú karovite rozšírené činnosťou ľadovcov. Tri nevýrazné vyvýšeniny, nazývané [[Predné Jatky]], spadajú do doliny [[Predné Meďodoly]] strmými vápencovými stenami. Pod vrcholom nevýraznej trávnato - skalnej vyvýšeniny nazývanej Zadné Jatky sa nachádza [[Kamzičia jaskyňa]]. Je dlhá 47 metrov. Široký vrchol [[Hlúpy|Hlúpeho]] sa nachádza v strede hlavného hrebeňa. Z jeho vrcholu spadá hlavný hrebeň do širokého trávnatého sedla – [[Široké sedlo|Širokého sedla]] ({{mnm|1825|m}}). Zo Širokého sedla sa začína dvíhať skalný masív dvoch najvyšších vrchov Belianskych Tatier. Je to [[Ždiarska vidla]] druhý najvyšší vrchol, z ktorého masívu strmé vápencové steny spadajú do doliny [[Zadné Meďodoly]]. Hlavný hrebeň pokračuje vysokým [[Tristarské sedlo|Tristarským sedlom]] ({{mnm|1969|m}}) a vrcholí na najvyššej hore pohoria na [[Havran (vrch v Tatrách)|Havranovi]]. Odtiaľ hlavný hrebeň postupne stráca výšku. Z údolí po oboch stranách je dobre rozoznať dva vrcholy: [[Nový (vrch v Tatrách)|Nový]] ({{mnm|1999|m}}) a [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráň]] ({{mnm|1890|m}}). Po oboch stranách masívov sú jaskyne. Koniec hrebeňa nad osadami [[Tatranská Javorina]] a [[Podspády]] tvoria skalné výbežky nazývané [[Malý kôň]], [[Veľký kôň]], [[Kôpka]], [[Malý Muráň]] a iné.<ref name="Roubal" />▼
Belianske Tatry majú veľmi výrazný takmer ucelený hlavný hrebeň bez dlhších bočných rázsoch. Začínajú sa nad osadou [[Tatranská Kotlina]] lesnatým [[Kobylí vrch|Kobylím vrchom]] a postupne naberajú výšku. Pokračujú skalnatým a lesnatým hrebeňom [[Kozí chrbát (Belianske Tatry)|Kozím chrbátom]] a vrcholia v najkrajšom útvare pohoria v 15 metrov širokej a takmer 20 metrov vysokej prierve, nazývanej [[Skalné vráta]] ({{mnm|1619|m}}). Obrovský masív [[Dolomit (hornina)|dolomitových]] vápencov okolo Skalných vrát je rozsekaný mnohými diaklázami, ktoré zväčšuje mrazové zvetrávanie. Od Skalných vrát sa hrebeň rozširuje a naberá výšku.
▲
== Jaskyne ==
Řádek 117 ⟶ 120:
* [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráň]]
* [[Nový (vrch v Tatrách)|Nový]]
* [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] – najvyšší štít Belianskych Tatier ({{mnm|2152|m}})<ref name="Gurník" />
* [[Ždiarska vidla]]
* [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]]
Řádek 125 ⟶ 128:
* [[Bujačí vrch]]<ref name="Roubal" />
Pozri aj : [[Hrebeň Belianskych Tatier]]
== Doliny ==
* [[Dolina Drabina]]
* [[Dolina Hučava]]
* [[Suchá dolina (Belianske Tatry)|Suchá dolina]]<ref name="Gurník" />
== História ==
Názov pohoria je odvodený od mesta [[Spišská Belá]], ktorá už v roku [[1310]] mala pastviny v strednej a východnej časti Belianskych Tatier. Na tvorbe názvov vrchov, dolín, krasových útvarov a pod. sa podieľali miestni obyvatelia, Slováci Poliaci, Nemci. Niektoré maďarské názvy boli iba výsledkom snáh o pomaďarčovanie(zemepisné názvoslovie Belianskych Tatier nebolo doposiaľ spracované).<ref name="Gurník" /> Pytliaci v Belianskych Tatrách poľovali na kamzíky a svište. Zachoval sa zápis zo súdneho pojednávania s najchýrnejším pytliakom Janekom Lysým z Tatranskej Javoriny, ktorý sa priznal, že zabil najmenej 300 kamzíkov a svišťov. Od 17. storočia obyvatelia Spišskej Belej pálili na svahoch pohoria drevené uhlie a dolovali rudy, najmä meď. Šťastie pokúšali zlatokopi. Nechýbali hľadači pokladov, ktorí prehľadávali najmä jaskyne. Prvá známa obeť Tatier richtár Spišskej Belej Adam Kalststein zahynul na Bujačom vrchu. [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchcholtz]] ho spomína vo svojom diele z roku [[1719]]. Traduje sa, že do Belianskych Tatier chodil zbierať bylinky mních [[Cyprián z Červeného Kláštora|Cyprián z Červeného Kláštora]]. Časť Belianskych Tatier vlastnil [[Christian Hohenlohe]].<ref name="Roubal" />
Bohatá flóra zaujala botanikov medzi inými aj švédskeho vedca [[Göran Wahlenberg|Göran Wahlenberga]]. Mnohé výskumy flóry a fauny urobili poľskí vedci [[Stanisław Eljasz-Radzikowski]] v rokoch [[1893]]{{--}}[[1894]] spracoval názvoslovie, geológiu pohoria skúmal Walery Goetel ([[1918]]{{--}}[[1919]]) rovnako aj v roku [[1948]] Stanisław Sokołowski. Účinkovali tu botanici Bogumił Pawłowski, [[Zofia Radwańska-Paryska]], Konstanty Stecki, Władysław Cywiński a iní.<ref name="Roubal" />
== Turistika ==
Belianske Tatry sú od roku 1978 prísne chránená rezervácia [[TANAP]]u.<ref name="Gurník" /> Turisticky sú prístupné iba sezónne otvorená [[Monkova dolina]], [[Dolina Siedmych prameňov]], [[Zadné Meďodoly]]. Turistom slúži na oddych [[Chata Plesnivec]], ktorá je jediným obývateľným objektom v Belianskych Tatrách. Nachádza sa v závere [[Dolina siedmich prameňov|Doliny Siedmich prameňov]] na juhovýchodnom úbočí Bujačieho vrchu.
*{{Turistická značka|zelená}} - Tatranská Kotlina (1h20"/1h30"), [[Kopské sedlo]], {{Turistická značka|zelená}}–{{Turistická značka|modrá}}, (2h00"/1h45"), [[Chata pri Zelenom plese]], {{Turistická značka|zelená}}-{{Turistická značka|červená}},(2h00"/1h45"), Tatranská Javorina {{Turistická značka|zelená}}–{{Turistická značka|modrá}}, (4h30"/4h45").
| |||