Pontskí Gréci: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
(wikilinky)
[[Súbor:Flag of Pontus.svg|thumb|Vlajka Pontských Grékov]]
 
'''Pontskí Gréci''' alebo '''Ponti''' ([[Gréčtina|gr.]] Πόντιοι (Póndi), alebo Έλληνες του Πόντου (Éllines tu Póndu) sú etnickí [[Gréci]] pôvodom z čiernomorského anatólskeho kraja [[Pontos]] (dnešné východné [[Turecko]]), ale aj zo susedného čiernomorského regiónu [[Gruzínsko|Gruzínska]] a z [[UkrajinaRusko|ukrajinskéhoRusku]] navráteného [[Krym]]u. Pontskí Gréci z Turecka boli presídlení do Grécka počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v roku 1923.
 
== Dejiny ==
Podľa báje prišli [[Gréci]] do tohto kraja v mýtickej dobe počas expedície [[Argonauti|Argonautov]]. Je skutočne možné, že sa táto výprava konala okolo roku 1200 pred Kr. Historicky však máme doložený príchod predkov pontských Grékov až v 9 stor. pred Kr., keď oblasť masívne kolonizovali [[Ióni|iónski]] Gréci prevažne zo západnej Anatólie. Gréci tu založili mestá ako [[Trabzon|Trapezus]], [[Sinop]]é, [[Samsun|Amisos]], [[Giresun|Kerasus]] či [[Pazar|Atény]]. Podľa [[Xenofón]]ta prišli Gréci z materského Grécka po mori k Pontu a keď prišli ku brehu radostne vykríkli ''thalassa! thalassa! (more! more!)'', pričom ľudia na pobreží to rozumeli, nakoľko všetci tu boli Gréci.[[Súbor:Reich des Mithridates aus-Putzgers, Historischer Schul-Atlas 39. Auflage. 1917. Tafel 9a.jpg|náhľad|Mithridatova ríša (znázor. sivou) okolo roku 90 pred Kr., na severe [[Malá Ázia|Malej Ázie]] je tmavosivou znázornené územie Pontu]]
 
V 3 stor. pred Kr. tu vzniklo pontské grécke kráľovstvo, ktorému vládol [[Mithridates I. Pontský|Mithridates]], jeho potomok [[Mithridates VI.]] bojoval s [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], no nakoniec im podľahol. Tak sa [[Pontos]] stáva súčasťou Rímskeho impéria. Tu obyvateľstvo prežilo pokojné obdobie plné prosperity a bolo uchránené aj od perzských vpádov v 3. stor., nakoľko kraj Pontos je chránený pohoriami. Medzi obyvateľmi sa postupne upevňovala kresťanská viera. V roku 395 sa Pontos stáva súčasťou Východorímskej ríše, ktorá bola grécky štát. V mestách Pontu sa stavali kostolykresťanské chrámy a koncom 5. stor. sa tu vyznávalo iba kresťanstvo. Keď [[katolicizmus|katolícki]] križiaci v roku 1204 dobyli [[pravoslávie|pravoslávny]] [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]], [[Gréci]] v Ponte si vytvorili tzv. [[Trapezuntské cisárstvo]], podľa mesta Trapezus (Trapezounta). Cisárstvo však nakoniec po viacerých neúspešných bojoch v roku 1461 dobyli [[Turci]]. Počas tohto obdobia niektorí pontskí Gréci konvertovali na islam, avšak svoj grécky jazyk si uchovali, mnohí utiekli z pobrežia do vnútrozemia [[Pontské hory|Pontských hôr]], kde tiež prišli aj Gréci z okolitých častí [[Anatólia|Anatólie]].
Začiatkom 20 stor. si chceli pontskí Gréci vytvoriť vlastný štát za pomoci [[Rusko|Ruska]], avšak nakoniecnedokázali plánsa stroskotalvymaniť spod nadvlády Turkov. Po porážke gréckych vojsk v Anatólii začali Turci genocídu na Grékov z Anatólie, pričom najhoršie dopadli pontskí Gréci. Turci pod vedením [[Mustafa KEmal Attaturk|Kemala Attaturka]], ktorý prišiel osobne do Trapezuntu, zavraždili mnoho pontských Grékov. Odvádzali ich z miest a dedín a nechávali ich v anatólskych púšťach, prípadne ich odvádzali do pracovných táborov. Následne bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Všetci anatólski Gréci v počte okolo 2 000 000 prišli do Grécka. V Ponte ostali iba moslimskí Gréci. Niektorí pontskí Gréci však utiekli do Sovietskeho zväzu. Avšak pontskí Gréci hovorili inou formou gréckeho jazyka ako európski Gréci, teda sa fakticky museli naučiť nový jazyk. Vláda ich usadila predovšetkým vo vyľudnenej [[Macedónia|Makedónií]] a tiež v [[Atika|Attike]]. Tak sa zároveň Gréci stali v Makedónii väčšinovým obyvateľstvom.
 
== Dnes ==
Kultúru Pontu prezentuje bohatý [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lýre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najcharakteristickejší. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať ajstaroveké keltskéindo-európske prvky, ktoré semsa zachovali napr. aj priniesliu starovekístarovekých [[Kelti|Keltov]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Ľudový tanec ''pyrchikos'' existuje pod rovnakým menom už v [[Mykénska kultúra|dobe mykénskej]]. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská Grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti).
 
Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis či Stathis Nikolaidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v [[Grécko|Grécku]] svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojím jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj [[Gruzínsko]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], a [[Rusko]], vrátane (a predovšetkým) [[Rusko|ruského]] [[Krym|Krymu]]. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
 
== Pozri aj ==