Nitovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Chýbajúci tag <references />) |
úpravy a rozšírenie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Details of the Eiffel Tower.jpg|thumb||Detail pravdepodobne najznámejšej nitovanej konštrukcie - [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]]]]
[[Súbor:Lochleibung_mehrschnittige_Verbindung.png|thumb|250px|Nitovaný spoj.]]▼
'''Nitovanie''' je spôsob vytvárania nerozoberateľných [[spoj]]ení materiálov, najčastejšie [[plech]]ov, alebo [[plát]]ov.
==
[[Súbor:Direct riveting.png|thumb||Priame nitovanie (zľava doprava po riadkoch): čapu, rúrky, navŕtaného čapu a plechu s plechom]]
Pri priamom nitovaní sú spájané súčasti upravené tak, aby sa dala časť jednej súčasti zasunúť do otvoru v druhej. Toto sa dosiahne vytvorením [[Valec (geometria)|valcového]] alebo [[Hranol (mnohosten)|hranolového]] [[Čap|čapu]], vytvorením dosadacej plochy, ak je súčasťou rúrka alebo vylisovaním výstupku, ak je súčasťou [[plech]] či plát. V druhej súčasti, ktorá je plech alebo plát sa vytvorí otvor príslušnej veľkosti. Vytvorené čapy, resp výstupky majú takú dĺžku, resp. výšku, aby prečnievali na druhej strane plechu, plátu. Po zostavení spoja sa tieto prečnievajúce časti deformujú tak, aby vytvorili tzv. ''závernú hlavu''. Pri spájaní valcovej rúrky, alebo čapu samotné nitovanie nezabezpečí nemožnosť pootočenia spájaných súčastí. Preto sa v týchto prípadoch dosadacia plocha upravuje [[vrúbkovanie|vrúbkovaním]], alebo tvarovými zárezmi, ktoré sa pri vytváraní spoja zatlačia do plechovej súčasti. <ref name=CS23>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Bartoš | meno2 = Vítězslav | priezvisko2 = Novák | meno3 = Miroslav | priezvisko3 = Šlégl | titul = Časti strojov II -III | vydavateľ = Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 584 }}</ref>
Nitovanie sa nepoužíva len pri strojárských a stavebných konštrukciách. Priamym nitovaním sa napríklad upevňujú aj [[patentný gombík|patentné gombíky]] do [[Odev|odevov]] alebo módnych doplnkov z [[Textil|textilu]], [[Koža|kože]] a iných materiálov. Takýto gombík je zvyčajne zložený zo štyroch častí, pričom dve a dve sa spoja nitovaním v príslušnej časti odevu/doplnku.
* ''pevný'' - diely sú spojené nepohyblivo▼
* ''pohyblivý'' - diely sú spojené tak, že je umožnený ich pohyb▼
== Nepriame nitovanie ==
Charakteristické pre nepriame nitovanie je použitie [[nit]]ov. Spájané súčiastky s pripravenými otvormi sa položia na seba a cez spoločný otvor sa zasunie nit s [[hlava|hlavou]] na jednej strane. Z druhého konca nitu sa vytvorí deformáciou jeho drieku [[záverná hlava]], ktorá zabráni rozobratiu spoja.
== Rozdelenie nitových spojov ==
Nitové spoje sa rozdeľujú podľa viacerých hľadísk <ref name=CS23> </ref>:
Podľa počtu prierezov, v ktorých môže nastať prestrihnutie nitov:
* ''jednostrižné'' - spájajú sa dva plechy, nit je namáhaný na strih v jednom priereze
* ''dvojstrižné'' - spájajú sa tri plechy, nit je namáhaný na strih v dvoch prierezoch
Podľa počtu nitovaných radov:
* ''jednoradové'' - nity sú umiestnené v jednom rade
* ''dvojradové'':
** ''rovnobežné'' - nity sú umiestnené v dvoch radoch, v priečnom smere na rad sú v rovnakej rovine
** ''striedavé'' - nity sú umiestnené v dvoch radoch [[šachovnica|šachovnicovo]] (striedavo)
* ''niekoľkoradové'' - nity sú umiestnené vo viac ako dvoch radoch
Podľa vzájomnej polohy plechov:
* ''preplátované spojenie'' - spájané súčiastky sa prekrývajú jedna cez druhú v mieste spoja
* ''spojenie s jednou alebo dvoma stykovými krycími platňami'' - spájané súčiastky sa dotýkajú hranou - sú v jednej rovine a z jednej alebo oboch strán je miesto styku prekryté platňou.
Podľa účelu môže byť nitovanie:
▲* ''
* ''nepriepustné'' - spojenie zabezpečuje nepriepustnosť
* ''kotlové'' - je zároveň pevné aj nepriepustné
== Vytváranie nitových spojov ==
Podľa veľkosti a materiálu použitých nitov môže nitovanie prebiehať:
* ''za studena'' - menšie rozmery a mäkký materiál. Nit sa nepredhrieva.
Řádek 16 ⟶ 42:
Podľa spôsobu vyhotovenia spoja môže byť nitovanie vykonávané:
* ''ručne'' - prevažne v exteriéri pomocou pneumatického kladiva.
* ''strojom'' - lacnejší a kvalitnejší výrobný proces pomocou pneumatického, hydraulického alebo elektrického lisu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nitovacie stroje – Prospot SK|url=https://www.nitovacky.sk/nitovacie-stroje/|dátum prístupu=2018-09-11|vydavateľ=www.nitovacky.sk|jazyk=sk-SK}}</ref>
Řádek 43 ⟶ 68:
* na montážach, v prípade, že nie je možný prívod el. prúdu
== Postup pri nepriamom nitovaní ==
* V spájaných častiach zhotovíme diery s priemerom takmer rovnakým ako majú nity – väčší priemer dier spôsobí zakrivenie drieku nitu (spoj nie je dostatočne pevný);
* Na vytvorenie závernej hlavy potrebujeme nechať určité množstvo materiálu – dĺžku drieku nitu, z ktorej možno zhotoviť polguľovitú alebo zápustnú závernú hlavu. Dĺžku prečnievajúceho drieku nitu vypočítame:
Řádek 56 ⟶ 81:
==Výhody==
* spoľahlivosť nitových spojov sa overila mnohoročnou praxou a dá sa ľahko kontrolovať
* nitové spoje podobne ako
* pri nitovaní sa nedeformujú spájané materiály miestnym nahromadením tepla ako pri zváraní
Řádek 62 ⟶ 87:
* rozoberanie nitového spoja je možné iba porušením nitov alebo spájaných súčiastok
* nitové spoje nezaručujú presnú vzájomnú polohu spájaných súčiastok
* v spájaných materiáloch treba urobiť pre nity diery, ktoré zoslabujú spájané materiály
* nepriepustnosť nitového spoja sa musí často zvyšovať papierovou alebo plátenou vhodne impregnovanou vložkou,
*
* hlučnosť pri nitovaní
* Kříž, R., Audyová, J., Martinisko, C., Weigner, K.: Časti strojov I. SNTL, Praha, 1984.▼
== Referencie ==
{{referencie}}
==Zdroje==
▲* Kříž, R., Audyová, J., Martinisko, C., Weigner, K.: Časti strojov I. SNTL, Praha, 1984.
==Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Riveting}}
[[Kategória:Mechanické spájanie]]
| |||