Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Film Diktátor: rozšírenie článku
Bojars (diskusia | príspevky)
→‎Film Diktátor: rozšírenie článku
Riadok 128:
Pri písaní scenára tohto filmu strávil Chaplin dva roky,{{sfn|Chaplin|388}} a nakrúcať ho začal v septembri 1939, iba šesť dní potom, ako Spojené kráľovstvo vyhlásilo vojnu Nemecku.{{sfn|Robinson|496}} Pristúpil na to, aby boli vo filme hovorené dialógy. Bolo to sčasti preto, lebo si to už vyžadovala doba, ale podvolil sa tomu aj preto, lebo to považoval za účinný spôsob ako publiku poskytnúť vyjadrenie politického postoja.{{sfn|Maland|1989|165}} Nakrútenie komédie o Hitlerovi bolo považované za veľmi kontroverzné a podstúpiť takéto riziko umožňovala hlavne Chaplinova finančná nezávislosť.{{sfn|Maland|1989|164}} Neskôr hovoril že do toho šiel hlavne, kvôli svojej silnej motivácii zosmiešniť Hitlera.{{sfn|Chaplin|387}} Potom, ako sa zoznámil s hororovými udalosťami páchaných zverstiev, ktoré robili šialení nacisti v koncentračných táboroch, skonštatoval, že keby to vedel v čase realizácie, komediálny film s témou tohto ''Diktátora'' by nikdy nevznikol.{{sfn|Chaplin|388}} V tomto filme postavu tuláka Charlieho nahradila podobne odetá postavička „židovského holiča“. Reagoval tým na presvedčenie fašistov, že on sám má židovský pôvod.<ref name="Tunzelmann 2012">{{Cite news | last=Tunzelmann | first=Alex von | title=Chaplin: a little tramp through Charlie's love affairs | newspaper=The Guardian | date=2012-11-22 | url=https://www.theguardian.com/film/filmblog/2012/nov/22/chaplin-charlie-little-tramp-reel-history | access-date=2018-02-19}}</ref> V filme hrá Charlie Chaplin aj druhú úlohu, samotného diktátora, ktorého meno je „Adenoid Hynkel“.{{sfn|Maland|1989|172–173}}
 
Do kín sa film ''Diktátor'' dostal po roku výroby, v októbri 1940.{{sfn|Robinson|505, 507}} Bola k nemu silná odozva. V ''[[The New York Times]]'' o ňom písali ako o „najviac očakávanom filme roka“ a stal sa najväčším kasovým trhákom svojej doby.{{sfn|Maland|1989|169, 178–179}} Jeho záver nie je obľúbený a vyznieva kontroverzne.{{sfn|Maland|1y=1989|176}}{{sfn|Schickel|30–31}} Chaplin uzavrel film s päťminútovou rečou, v ktorej opustil svoju holičskú postavu, pozrel priamo do kamery a vslovil prehlásenie proti vojne a fašizmu.{{sfn|Maland|1y=1989|179–181}}{{sfn|Louvish|282}}{{sfn|Robinson|504}} Podľa Charlesa J. Malanda je toto kazateľské vystúpenie počiatočným bodom, od ktorého začala padať popularita Charlieho Chaplina a dodáva, že „Od tejto scény by žiaden fanúšik filmu nikdy nebol schopný oddeliť rozmer politiky od jeho obrazu filmovej hviezdy“.{{sfn|Maland|1989|178–179}} Napriek všetkému významné osobnosti vtedajšej zápádnej politiky, [[Winston Churchill]] a [[Franklin D. Roosevelt]] sa o filme po jeho premietnutí vyjadrili uznanlivo. Prezident Roosevelt následne pozval Chaplina, aby čítal posledný prejav filmu počas jeho inaugurácie v januári 1941 cez rádio, pričom táto reč sa stala „hitom“ tejto slávnosti.{{sfn|Gehring|133}} Film ''Diktátor'' dostal päť nominácií na Cenu akadémie: medzi nimi [[Cena Akadémie za najlepší film|za najlepší film]], [[Academy Award za najlepší originálny scenár|za najlepší originálny scenár]] a aj [[Academy Award za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe|za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe]].<ref>{{cite book|last=Pfeiffer |first=Lee |title=The Great Dictator |url=http://www.britannica.com/topic/The-Great-Dictator |encyclopedia=Encyclopadia Britannica |accessdate=16 March 2013 |deadurl=no |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150706071821/http://www.britannica.com/topic/The-Great-Dictator |archivedate= 6 July 2015 |df= }}</ref>
 
====Právne problémy a Oona O'Neillová====
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.