Diaľnica D2 (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Spresnenie historického názvu už neexistujúcich štátnych celkov, pre odlíšenie od súčasných existujúcich štátnych celkov.
To sú tie isté štáty, ktoré vznikli 1. januára 1969.
Značka: vrátenie
Riadok 58:
'''Diaľnica D2''' (''D2'') je druhá najdlhšia a súčasne aj jediná úplne dokončená [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]]. Trasa diaľnice D2 je dlhá 80,5 kilometra a začína na hranici s Českom, na cezhraničnom diaľničnom moste cez rieku Morava, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Samotný most rozdeľuje štátna hranica približne v jeho polovici, jedna časť mostu je tak súčasťou slovenskej diaľnice D2, česká strana mostu je zase súčasťou českej diaľnice D2, ktorá pokračuje od hraníc do Brna. Trasa diaľnice pokračuje od štátnej hranice južným smerom cez Kúty, Malacky a Bratislavu kde dva krát križuje diaľnicu D4 a súčasne križuje aj diaľnicu D1, až po štátnu hranicu s Maďarskom, kde sa plynule napája na maďarskú diaľnicu M15. Diaľnica D2 je tak napojená na českú, maďarskú a prostredníctvom diaľnice D4 aj na rakúsku diaľničnú sieť. Diaľnica D2 je súčasťou hlavnej trasy 4. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]], ktorý začína v Drážďanoch a pokračuje cez Prahu, Brno, Bratislavu a Budapešť do rumunského Aradu. Trasa diaľnice je taktiež súčasťou európskych ciest E58, E65 a E75.
 
Výstavba diaľnice započala ešte za bývalého Československa v roku 1969, ako súčasť projektu prepojenia dvoch hlavných miest štátov vtedajšej česko-slovenskej federácie, teda Prahy ako hlavného mesta vtedajšej Českej socialistickej republikyČeska a súčasne hlavného mesta vtedajšieho ČeskoslovenskaČesko-Slovenska a Bratislavy ako hlavného mesta vtedajšej Slovenskej socialistickej republikySlovenska. Kedže sa v čase sprevádzkovania diaľnice D2 jednalo o vnútroštátnu diaľnicu v celej dĺžke z Bratislavy až do Brna resp. Prahy, na česko-slovenskej hranici nebolo postavené žiadne osobitné pohraničné vybavenie a súčasne táto štátna hranica nebola v danej dobe osobitne označená. K výstavbe objektov a zriadeniu diaľničného hraničného prechodu tak došlo až v rokoch 1992 až 1993 v súvislosti so zánikom Česko-Slovenska, kedy súčasne došlo aj k obmedzeniu maximálnej povolenej rýchlosti v pohraničnom úseku a presmerovaniu dopravy do objektov hraničného priechodu, postavených na slovenskej i českej strane. Po vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie a následne po pristúpení Česka a Slovenska k štátom Schengenského priestoru stratili tieto objekty svoje využitie a doprava bola znovu presmerovaná na hlavnú trasu diaľnice. Rýchlostné obmedzenie v pohraničnom úseku bolo síce zmiernené ale stále trvá s ohľadom na krátke pripájacie pruhy v smere od objektov hraničného priechodu, kde sú dnes na českej i slovenskej strane zriadené parkovacie miesta, predajne a kontaktné miesta v súvislosti s platbami za použitie diaľnic a sociálne zariadenia. Na opačnom konci diaľnice D2, na hranici s Maďarskom bol objekt diaľničného hraničného prechodu už priamo súčasťou výstavby diaľnice, ale po vstupe Maďarska do Európskej únie a následne pristúpení Maďarska k štátom Schengenského pristoru aj tento objekt stratil svoje opodstatnenie. V pohraničnom pásme na hraniciach s Maďarskom je maximálna povolená rýchlosť taktiež obmedzená pretože objekt hraničného priechodu zasahuje do jazdného profilu.
 
Na trase diaľnice D2 sa nachádzajú tri diaľničné križovatky a to jedna križovatka s diaľnicou D1 v Bratislave - Pečni a dve križovatky s diaľnicou D4, severne od Bratislavy v Stupave a južne od Bratislavy v Jarovciach. Okrem križovatiek sa diaľnica plynuje napája na severnom konci na českú diaľnicu D2 a na južnom konci na maďarskú diaľnicu M15. Trasa diaľnice je vedená prevažne rovinatou krajinou a okrem úsekov v Bratislave neobsahuje žiadne významnejšie stavebné objekty s výnimkou 610 metrov dlhej estákady Sekule<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=televize|meno=Česká|titul=Výstavba estakády u obce Sekule (1977) — Archiv ČT24: Dopravní tepny|url=https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10116288585-archiv-ct24/215411058210021/obsah/402504-vystavba-estakady-u-obce-sekule-1977|dátum prístupu=2019-01-01|vydavateľ=Česká televize|jazyk=cs}}</ref> a ekoduktu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=a.s|meno=Petit Press|titul=Nad diaľnicou D2 pribudol zelený most pre zver|url=https://auto.sme.sk/c/20211206/nad-dialnicou-d2-pribudol-zeleny-most-pre-zver.html|dátum prístupu=2019-01-01|vydavateľ=auto.sme.sk|jazyk=sk}}</ref> S ohľadom na prevažnú technickú a stavebnú nenáročnosť výstavby tejto diaľnice, obzvlášť v úseku od štátnej hranice s Českom po výjazd Bratislava - Lamač, je v tomto úseku diaľnica postavená pre návrhovú rýchlosť až 150 km/h. Stavebne náročnejšie úseky diaľnice D2 nachádzame v Bratislave, kde je diaľnica vedená komplikovaným prieťahom v intraviláne mesta. Súčasne sa tu nachádzajú aj stavebne náročné objekty, tunel Sitina, s dĺžkou 1 440 metrov, premostenie Dunaju pomocou 761 metrov dlhého mostu Lafranconi, ktorý je vôbec prvým dialničným mostom na Slovensku a stavebne i technicky náročnú diaľničnú križovatku v Bratislave - Pečni. V strednom horizonte je plánované rozšírenie diaľnice D2 na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku od križovatky D2xD4, Stupava po výjazd Bratislava - Lamač.