Európsky súd pre ľudské práva: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Human. (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:European Court of Human Rights- Av. de l'Europe.jpg|náhľad|424x424bod|Palác ľudských práv v Štrasburgu, sídlo Súdu od roku 1995]]
'''Európsky súd pre ľudské práva''' bol ustanovený v [[Štrasburg]]u v roku [[1959]], pre prejednávania porušení [[Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd|Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd]] z roku [[1950]]. Od [[1. november|1. novembra]] [[1998]] funguje ako stály súd zložený z rovnakého počtu sudcov, ako je zmluvných strán Dohovoru. Súd skúma prijateľnosť a podstatu sťažností, ktoré sú mu zaslané. Zasadá vo formácii samosudcu, v trojčlenných výboroch a sedemčlenných komorách a vo výnimočných prípadoch vo veľkej komore pozostávajúcej zo 17 sudcov. Výbor ministrov Rady Európy dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.
 
Predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva je v súčasnosti '''Guido Raimondi''' (Taliansko). Jeho podpredsedami sú Angelika Nussberger (Nemecko) a Linos-Alexandre Sicilianos (Grécko).
rozsudkov Súdu.
 
Predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva je v súčasnosti '''Guido Raimondi''' (Taliansko). Jeho podpredsedami sú Angelika Nussberger (Nemecko) a Linos-Alexandre Sicilianos (Grécko).
 
== Sudcovia ==
Řádek 23 ⟶ 21:
 
== Prejednávanie prípadov ==
Sťažnosti na porušenie Dohody môže podať buď niektorý zmluvný štát ('''medzištátna sťažnosť''') alebo jednotlivci, skupiny jednotlivcov či nevládne organizácie ('''individuálna sťažnosť'''). Prejednávanie individuálnych sťažností predstavuje drvivú väčšinu činnosti Súdu.
[[Súbor:Courtroom European Court of Human Rights 02.JPG|náhľad|Pojednávania miestnosť Súdu (pojednávania sa spravidla konajú len v najvýznamnejších veciach prejednávaných veľkou komorou)]]
Sťažnosť predbežne skúma ''samosudca'', pričom platí, že to nesmie byť sudca zvolený na návrh tej vlády, proti ktorej predbežne skúmaná sťažnosť smeruje. O prijateľnosti individuálnych sťažností rozhoduje trojčlenný ''výbor'', ktorý ju môže jednomyseľne odmietnuť alebo o nej jednomyseľne rozhodnúť v merite; výbor sám rozhoduje vo veciach, v ktorých doterajšia judikatúra Súdu je stabilizovaná. Inak vec prejedná sedemčlenná ''komora''*, ktorá rozhodne o merite zväčša definitívne. Komora rozhoduje tiež o prijateľnosti a merite medzištátnych sťažností. V prípade, že ide o veľmi závažnú vec, komora ju postupuje Veľkej komore**, zloženej zo 17 sudcov. Rozsudok Veľkej komory je konečný. Po vynesení rozsudku Komorou môžu vo výnimočných prípadoch sporné strany do 3 mesiacov požiadať o prejednanie pred Veľkou komorou. V komore alebo veľkej komore vždy zasadá sudca zvolený za štát, proti ktorému sťažnosť smeruje (tzv. v slovenských prípadoch bude vždy zasadať sudca zvolený za SlovenskoSlovenskú republiky).
 
Ak Súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu Dohovoru, toto konštatuje v rozsudku. Rozsudok má však len deklaratórny charakter, teda Súd nemôže priamo rušiť vnútroštátne súdne alebo iné rozhodnutia, či rozhodovať o súlade vnútroštátnej legislatívy s Dohovorom. Súd je oprávnený priznať na zmiernenie dopadov porušenia Dohovoru sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie. Členský štát je následne povinný vykonať rozsudok prijatím vhodných vnútroštátnych opatrení (napr. zabezpečiť obnovu vnútroštátneho konania, na čo dnes pamätá napr. čl. 133 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy]], ale niekedy i prijať zmeny legislatívy). Výbor ministrov Rady Európy potom dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.
Řádek 34 ⟶ 32:
== Slovensko a Európsky súd pre ľudské práva ==
 
SlovenskoSlovenská republika podlieha právomoci Súdu od svojho vzniku, t. j. od 1. januára 1993. Československo uznalo právomoc Súdu od 18. marca 1992, súčasne s ratifikáciou Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
 
Najdôležitejší prípady rozhodnuté proti Slovenskej republike sa týkali (uvedené sú odkazy na oficiálne znenie rozsudku):
Řádek 45 ⟶ 43:
* systematického porušovania práva na pokojné užívanie majetku majiteľov reštituovaných bytov podliehajúcich regulovanému nájomnému ([https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22docname%22:[%22Bitt%C3%B3%22],%22itemid%22:[%22001-140234%22]} Bittó a ďalší v. Slovensko], [https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22respondent%22:[%22SVK%22],%22documentcollectionid2%22:[%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-170048%22]} Mečiar a ďalší v. Slovensko], [https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22itemid%22:[%22001-170042%22]} Riedel a ďalší v. Slovensko]).
 
Súčasnou slovenskou sudkyňou je '''Alena Poláčková''' (29. december 2015 – 28. december 2024).
 
SlovenskoSlovenskú republiku ako sudcovia zastupovali:
* Bohumil Repík (29. september 1993 – 31. október 1998);
* [[Viera Strážnická]] (1. november 1998 – 31. október 2004);
Řádek 54 ⟶ 52:
Československým sudcom (prvým a posledným) bol Bohumil Repík (máj 1992 – 31. december 1992).
 
V konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva Slovenskú republiky zastupuje agent vlády, v súčasnosti je ňou '''Marica Pirošíková''' (od roku 2007). V minulosti týmito agentmi boli [[Robert Fico]], Peter Vršanský, [[Peter Kresák]] a Alena Poláčková.
 
== Európska komisia pre ľudské práva ==