Izák I.: Rozdiel medzi revíziami

Pridané 3 bajty ,  pred 3 rokmi
chýba zhrnutie úprav
'''Izák I. Komnenos''' (* [[1005]] - † [[1061]], [[Istanbul|Konštantínopol]]) bol [[Byzantská ríša|byzantským]] [[cisár]]om v rokoch [[1057]] až [[1059]] a prvým vládnucim členom pochádzajúcim z dynastie [[Komnenovci|Komnenovcov]].
 
Bol synom Manuela Komnena Erotika, ktorý slúžil ako dôstojník u cisára [[Bazil II.|Basileia II.]] Na smrteľnej posteli zveril Manuel do cisárovej starostlivosti svojich dvoch synov, Izáka a Jána. Basileios ich dal vzdelať do studijského kláštora a po dovŕšení dospelosti ich povýšil do vysokých štátnych funkcií. Počas nepokojného obdobia panovania siedmich Basileiových nástupcov si Izák dokázal svojím múdrym správaním získať dôveru vojska. V rokoch [[1042]] až [[1057]] pôsobil ako veliteľ armády v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. V roku 1057 povstal v [[Paflagónia|Paflagónii]] proti [[Michal VI.|Michalovi VI.]], ktorý ho pri jednej audiencii hrubo urazil. S podporou, ktorej sa mu dostalo zo strany predstaviteľov maloázijskej aristokracie, Michaela premohol a nastúpil na trón v Konštantínopole. [[Patriarcha (cirkev)|Patriarcha]] [[Michaél I. (konštantínopolský patriarcha)|Michael Kerularios]] ho potom [[1. september|1.  septembra]] [[1057]] korunoval cisárom, čím Izákovej [[Uzurpácia (moc)|uzurpácii]] dodal háv legitimity.
 
PrvéPrvou starosťou nového cisára bolo odmeniť svojich spolubojovníkov titulmi a úradmi, ktoré by ich dostatočne vzdialili z hlavného mesta. Ďalej tiež hodlal napraviť rozvrátené štátne financie, pričom nechal zrušiť početné oslobodenia daní a dary udelené jeho predchodcami záhaľčivým dvoranom. Súčasne si chcel zabezpečiť podiel na dôchodkoch bohatých cirkevných statkov, tým si ale proti sebe popudil patriarchu. Aby predišiel jeho výhradám zo svätokrádeže, dal Kerularia na jeseň roku [[1058]] poslať do vyhnanstva. Izák podnikol v dobe svojej vlády jediné vojenské ťaženie a to proti [[Uhorsko|uhorskému]] kráľovi [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrejovi I.]] a proti [[Pečenehovia|Pečenehom]], ktorí začali opäť pustošiť severné hranice ríše. Po uzavretí mieru s Uhorskom sa vrátil do Konštantínopolu, kde však bol postihnutý chorobou, o ktorej sa domnieval, že je smrteľná. Tejto situácie využili dvorania vedení [[Michael Psellos|Michaelom Psellom]], ktorý Izáka primäli k tomu, aby určil [[Konštantín X.|KonštantínKonštantína Duka]] za svojho nástupcu, čím bol vylúčený Izákov vlastný brat Ján Komnenos. Izák napriek prianiu svojho brata a svojej manželky, cisárovnej Kataríny, [[22. november|22.  novembra]] [[1059]] abdikoval. Potom spoločne so svojou ženou a dcérou vstúpil do [[kláštor]]a. Skutočným zakladateľom komnenovskej dynastie sa tak stal až Izákov synovec [[Alexios I.|Alexios]].
 
Hoci Izák sa za nejaký čas opäť uzdravil, netúžil už získať späť trón, ale sa odobral do studijského kláštora, kde ako [[mních]] strávil posledné dva roky svojho života štúdiom literatúry. Zomrel niekedy na prelome rokov [[1060]] a [[1061]]. Izákovým veľkým cieľom bola obnova predtým prísnej štátnej správy a posilnenie vojska. Jeho reformy, hoci neobľúbené u aristokracie a duchovenstva a nepochopené u prostého ľudu, nepochybne oddialili definitívny zánik byzantskej ríše.