Vladimir Ivanovič Vernadskij: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
d (IB norm.; wl. dátum; IB: +portály Chémia, Biológia, Vedy o Zemi; kat.; wl. norm: 5x; typog.; drob.; w: 1.65)
d
 
Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[Elektrifikácia|elektrifikácie]] krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku [[1912]] bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch [[1920]] až [[1921]] viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopol]]e. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].
 
Zakladateľ a v rokoch [[1922]] až [[1939]] riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch [[1922]]{{--}}[[1926]] pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia – látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku [[1927]] zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný odbor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodná veda|prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféraNoosféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] – teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
 
Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku [[1943]] bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[SovietskaSovietsky jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].
 
Zomrel [[6. január]]a [[1945]] v [[Moskva|Moskve]].
4 290

úprav