Ludvík Svoboda (prezident): Rozdiel medzi revíziami

(typo gram)
Dňa 27. októbra 1968 Národné zhromaždenie schválilo zákon o federalizácii.
L. Svoboda federalizáciu podporoval, vyjadrovala vývoj, ktorého dosiahlo Slovensko po 50 rokoch od založenia spoločného štátu. 30. októbra 1968 prezident potvrdil federalizáciu svojím podpisom v Bratislave na Hrade.
Dňa 9. januára 1969, prvýkrát vo federalizovanom štáte, prijal prezident v oddelenom vypočutí vládu českú a slovenskú. Po pléne ÚV KSČ 14. novembra 1968 došlo k zmene vo vedení strany aj v aparáte. Zmena bola v prospech protireformačnej dogmatiky a v neprospech politikov Pražskej jari. Začali sa vytvárať podmienky pre návrat starých praktík. To sa dialo pod dohľadom Sovietov, ale aj pod nepriamym vplyvom vzájomných vzťahov medzi veľmocami USA a ZSSR. V decembri 1968 navštívil Česko-Slovensko americký kongresman Charles Vanik, ktorý vyjadril svoje obavy z neurovnaných vzťahov Česko-Slovenska so ZSSRSovietskym zväzom a zdôraznil, že prioritou USA je zachovanie rovnováhy síl so ZSSR.<ref>(Císař, 1998, s.520)</ref>
 
Dňa 16. januára 1969 spáchal študent Jan Palach samovraždu upálením. Žiadal zrušiť cenzúru a zakázať šírenie sovietskej tlačoviny "Správy". Žiadal, aby ľudia začali na podporu týchto požiadaviek časovo neobmedzený štrajk. Ak by neboli požiadavky do 21. januára 1969 splnené, mali vzplanúť "ďalšie pochodne".
V rozhlasovom vystúpení k tomuto tragickému činu prezident povedal: "... Ako vojak dokážem oceniť sebazaprenie i osobnú statočnosť Jana Palacha, ako prezident aj občan našej republiky však nemôžem skryť, že nesúhlasím s tým, aby sa týmto spôsobom vyjadrovali politické postoje. Práve som dostal otrasnú správu, že v Plzni podobným spôsobom vztiahol ruku na svoj život ďalší mladý človek. Za vašich rodičov, za všetok ľud našej krajiny, za seba, aj v mene ľudskosti, ku ktorej sme sa spoločne zaviazali, vás žiadam, zastavte tieto strašné činy. Ja už som často hľadel smrti do tváre. Za najväčšiu povinnosť občana však považujem dať svojej vlasti každú hodinu, každý deň svojho života. "<ref>(Klusáková-Svobodová, 2005b, s.195)</ref>
 
L. Svoboda po auguste pokračoval vo svojej prezidentskej aktivite, navštevoval pracoviská, stretával sa s predstaviteľmi rôznych odborov a verejného života. Podporoval rad projektov, ktoré považoval za impulz pre rozvoj ekonomiky, napríklad – stavbu metra, rozvoj družstevného bytového stavebníctva, aby sa riešila bytová núdza, otvorenie cesty pre pridruženú výrobu poľnohospodárskych družstiev. Navštívil viacej miest v celejcelom republikeČesko-Slovensku. Venoval pozornosť a účinnú pomoc najmä východnému Slovensku, ktoré vyjadrilo svoj vzťah k prezidentovi v osemdesiatych rokoch odhalením sochy L. Svobodu vo Svidníku. Aby republikaČesko-Slovensko neupadlaneupadlo do izolácie, vykonal návštevu Iránu, Fínska, Japonska a prijímal návštevy celého radu cudzích štátnikov.
 
V pretrvávajúcej rozjatrenej situácii bol na pléne ÚV KSČ 17. apríla 1969 odvolaný z funkcie 1. tajomník A. Dubček a namiesto neho zvolený G. Husák. L. Svoboda podporil túto zmenu, videl v G. Husákovi "energického človeka, racionálne uvažujúceho, zapáleného stúpenca nevyhnutných opatrení." Okrem toho, z hľadiska L. Svobodu, ktorý mal v živej pamäti 50. roky, "bolo preňho dôležité, že G . Husák spoznal nezákonnosti päťdesiatych rokov osobne na vlastnej koži a dalo sa predpokladať, že bude mať dosť vôle, aby sa usiloval aspoň časť reformných snáh realizovať, a veril, že bude stúpencom dokončenia rehabilitácie ľudí v päťdesiatych rokoch nespravodlivo odsúdených. (...) ako bývalý politický väzeň bude zárukou, že nedôjde k novým politickým procesom. (...) Obava, aby sa vývoj nezvrtol týmto nežiaducim smerom, tu v podvedomí stále bola. "<ref name="rfr5" />
Anonymný používateľ