Po vojne v roku [[1947]] začala hrať v divadle v [[Hudební divadlo Karlín|Karlíne]], kde vtedy pôsobil aj [[Oldřich Nový]], [[Jan Werich]] a [[Vlasta Burian]]. V roku [[1958]] opäť z divadla odišla a začala cestovať po celejcelom republikeČesko-Slovensku s estrádnym hudobným programom spoločne s vtedy veľmi populárnym spevákom [[Rudolf Cortés|Rudolfom Cortésom]]. Šťastnou náhodou sa však dostala aj do ''Reduty'' a do poetickej kaviarne ''Viola'', potom aj do [[Divadlo na zábradlí|Divadla Na zábradlí]], kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadelných úloh. Tu jej tiež [[Václav Havel]] (vtedajší [[dramaturg]] tohto divadla) spoločne s [[Miloš Macourek|Milošom Macourkom]] napísali jej prvý recitál s názvom ''Nejlepší rocky paní Hermanové''. V tej dobe sa začala programovo venovať šansónu, spolupracovala s vynikajúcimi [[textár]]mi ako bol [[Pavel Kopta]], Ivan Vyskočil, alebo [[Jiří Suchý (herec)|Jiří Suchý]]. Ďalší veľmi úspešný recitál v Divadle na zábradlí pre ňu napísal [[Jaroslav Dietl]] s názvom ''Kdo jste, Ljubo Hermanová?'' V tej dobe tiež začala vystupovať aj v [[kabaret]]e ''Večerní Brno''.
Po tomto brnianskom hosťovaní nasledovalo zahraničné angažmán v [[Nemecko|Spolkovej republike Nemecko]] v [[stuttgart]]skom kabarete ''Renitenztheater''. Ďalšiu zahraničnú ponuku na angažmán v [[Paríž]]skej Olympii už odmietla a zostala doma. V závere svojho života vystupovala so šansoniérom Igorom Šebom.
