Štefan Marko Daxner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
hyperlink na pridomok |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4:
|Popis = slovenský politik, právnik, publicista a národný buditeľ
|Dátum narodenia = [[22. december]] [[1822]]
|Miesto narodenia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Malohont]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1892|4|11|1822|12|22}}
|Miesto úmrtia = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Slovensko]]
Riadok 15:
== Životopis ==
[[File:RimSobota stefan marko daxner.jpg|thumb|upright|Pomník v Rimavskej Sobote]]
Bol veľkým zjavom slovenského národného, politického a kultúrneho života [[19. storočie|19. storočia]]. Pochádzal z [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], v [[Malohont|Malohonte]]. Študoval na latinskej škole v [[Ožďany|Ožďanoch]], v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], na gymnáziu v [[Rožňava|Rožňave]] a v rokoch 1840{{--}}42 na [[Evanjelické lýceum v Bratislave|Evanjelickom lýceu]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Právnické lýceum absolvoval v rokoch 1842{{--}}43 v [[Prešov]]e, 1846 zložil advokátsku skúšku v [[Pešť|Pešti]]. Pôsobil ako [[advokát]], právnik a [[úradník]] vo viacerých župách: advokátsky koncipient v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], Tisovci, u A. B. Vrchovského v Pešti, v roku 1846 ako advokát v Tisovci, 1850 zástupca št. komisára [[Gemersko-malohontská župa (Uhorsko)|Gemersko-Malohontskej župy]] v Rimavskej Sobote, 1859 radca župného súdu v [[Nagykálló]], 1861 druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v Rimavskej Sobote, 1865 prísediaci zmenkového súdu v [[Debrecín]]e, od 1872 hospodáril na rodinnom majetku v Tisovci.
Mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“ vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V „meruôsmych“ rokoch bol odsúdený na smrť, no poprave unikol. Rozsudok bol nakoniec zmenený na trojročné väzenie, ale v r. [[1849]] ho vyslobodili [[Ján Francisci-Rimavský|Francisci]] a cisárske vojská. Krátko po návrate na slobodu vstúpil do slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska“. Z jeho popudu zvolali v [[jún]]i [[1861]] národné zhromaždenie do Turčianskeho Svätého Martina. Predložil tam memorovaný národný program, ktorého bol autorom. Na námety ľudového slovenského [[folklór]]u písal [[poézia|básne]] i [[próza|prózu]], zbieral ľudové [[povesť|povesti]], zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a podobne.
| |||