Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Svetlá rámp a vyhostenie zo Spojených štátov: rozšírenie článku Značka: bez zdroja |
|||
Riadok 156:
Príprava scenára filmu trvala Chaplinovi tri roky a jeho nakrúcanie začalo v novembri 1951.{{sfn|Louvish|317}} ''Svetlá rámp'' bol román, ktorý Chaplin písal, no nikdy nemal v pláne jeho zverejnenie.{{sfn|Robinson|549–570}} Snažil sa nakrútiť vážnejšie dielo, než bol ktorékoľvek z jeho predchádzajúcich filmov. Pri vedení svojej filmovej partnerky, [[Claire Bloom]]ovej, zdôrazňoval, že plánuje urobiť melancholicky pôsobiace filmové dielo.{{sfn|Robinson|562}}
Dej filmu ''Svetlá rámp'' sa odohráva v Londýne a preto sa Chaplin rozhodol, že svetová premiéra tohto diela sa bude konať v Londýne.{{sfn|Louvish|326}} Pri odchode z Los Angeles vyjadril svoj predpoklad, že by sa do Štátov už nemusel vrátiť.{{sfn|Robinson|570}} Dňa 18. septembra 1952 sa s rodinou nalodil v New Yorku na loď [[RMS Queen Elizabeth]].{{sfn|Maland|1989|280}} Na druhý deň [[Generálny prokurátor Spojených štátov]], [[James P. McGranery]], odvolal Chaplinovo povolenie na opätovný vstup do krajiny a vyhlásil, že v prípade opätovného pokusu o vstup do USA sa bude musieť podrobiť pohovoru ohľadom morálneho správania a jeho politických názorov.{{sfn|Maland|1989|280}} Aj keď sa McGranery pre tlač vyjadril, že má jasné výhrady voči Chaplinovi, Maland na základe spisov FBI, ktoré boli sprístupnené v 80. rokoch, tvrdí že vláda USA nemala skutočné dôkazy, ktoré by mali zabrániť opätovnému vstupu Chaplina do Spojených štátov. Je veľmi pravdepodobné, že ak by o to požiadal, vstup do krajiny by mu bol umožnený.{{sfn|Maland|1y=1989||280–287}}{{sfn|Sbardellati and Shaw|520–521}} Potom, ako sa k hercovi dostala správa, rozhadol sa, že sa už do USA nevráti. Neskôr sa k tomu vyjadril že, „či by opätovne vstúpil do tejto nešťastnej krajiny, alebo nie, malo pre neho malý význam. Chcel by už iba povedať, že čím skôr sa zbavil tej nenávistnej atmosféry, tým lepšie. Bol už dosť zranený americkými urážkami a ich morálnou pompéznosťou ...“{{sfn|Chaplin|455}} Keďže v tom čase všetok jeho majetok zostal v Amerike, vyhýbal sa tomu, aby tlači povedal niečo negatívne o incidente.{{sfn|Robinson|573}} Škandál priťahoval obrovskú pozornosť,{{sfn|Louvish|330}} ale Chaplin a jeho film boli v Európe prijatí srdečne.{{sfn|Maland|1989|280}} V Amerike pokračovalo voči nemu nepriateľstvo a napriek tomu, že ''Svetlá rámp'' mali niekoľko pozitívnych recenzií, bol tento film vo veľkej miere bojkotovaný.{{sfn|Maland|1989|295–298, 307–311}} Vo svtle týchto okolností, Maland píše, že Chaplinov pád bol bezprecedentný a najdramatickejší pád hviezdy v histórii Spojených štátov.{{sfn|Maland|1989|189}}
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.
| |||