Analytická chémia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zmena poctu Značky: náhrada odstránenie údržbovej šablóny vizuálny editor |
d Verzia používateľa 185.218.29.226 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot Značka: rollback |
||
Riadok 1:
'''Analytická chémia''' je odvetvie [[chémia|chémie]] zaoberajúce sa delením, identifikáciou – dokazovaním a stanovovaním obsahu jednotlivých zložiek prírodných alebo umelých materiálov a ich zmesí. [[Kvalitatívna analýza]] zisťuje a identifikuje chemické zložky vo vzorke a kvantitatívna analýza určuje množstvo jednotlivých zložiek v látkach. Rozdelenie zložiek často predchádza rozboru.
Metódy kvantitatívnej analytickej chémie je možné rozdeliť na klasické a inštrumentálne. Klasické metódy (tiež aj metódy mokrou cestou) využívajú meranie hmotnosti alebo objemu. Na delenie používajú aj metódy ako: [[filtrácia]], [[destilácia (chémia)|destilácia]], [[extrakcia (chémia)|extrakcia]], [[kryštalizácia]], [[sublimácia (pevná látka)|sublimácia]], [[Absorpcia (chémia)|adsopcia]], [[sedimentácia (roztok)|sedimentácia]] či [[dialýza (chémia)|dialýza]]. Inštrumentálne metódy používajú [[prístroj]] na meranie fyzického parametra analytu ako, absorpcia svetla, vodivosť, napätie prúd či iné. Delenie, separácia je dosiahnuté za pomoci chromatografie, elektroforézy alebo delenie vplyvom poľa.
Analytická chémia sa tiež zameriava na experimentálny dizajn, chemometriu a tvorbu nových meracích nástrojov pre získavanie lepších chemických informácií. Analytická chémia má aplikácie pre súdne lekárstvo, bioanalýzu, klinickú analýzu, environmentálnu analýzu a materiálovú analýzu.
==História==
Analytická chémia bola dôležitá od skorých začiatkov [[Chémia|chémie]], ponúkajúc metódy pre zistenie prvkov nachádzajúcich sa v skúmanom objekte. Počas tohoto obdobia boli dôležité analytické prínosy pre chémiu a to vyvinutie systematickej analýzy prvkov [[Justus von Liebig|Justusom von Liebig]] a systematizovanej organickej analýzy založenej na špecifických reakciách [[funkčná skupina|funkčných skupín]].
Prvou inštrumentálnou analýzou bola plameňová emisná analýza vyvinutá [[Robert Bunsen|Robertom Bunsenom]] and [[Gustav Robert Kirchhoff|Gustávom Kirchhoffom]] ktorý objavili [[rubídium]] (Rb) and [[cézium]] (Cs) v roku [[1860]].<ref>{{cite journal|last=Arikawa|first=Yoshiko|title=Basic Education in Analytical Chemistry|journal=Analytical Sciences|year=2001|volume=17|issue=Supplement|pages=i571-i573|url=https://www.jstage.jst.go.jp/article/analscisp/17icas/0/17icas_0_i571/_pdf|accessdate=10 January 2014|publisher=The Japan Society for Analytical Chemistry|format=pdf}}</ref>
Najväčší vývoj zaznamenala analytická chémie po roku 1900. Počas tejto periódy sa inštrumentálna analýza stala progresívne dominantná v analytickej chémii. Obzvlášť veľa zo základných spektroskopických a spektrometrických techník bolo objavených začiatkom 20teho storočia a zdokonalené v druhej polovici 20teho storočia.<ref>{{cite journal |doi=10.1016/S0039-9140(99)00358-6 |title=Review of analytical measurements facilitated by drop formation technology |year=2000 |last1=Miller |first1=K |journal=Talanta |volume=51 |issue=5 |pages=921–33 |pmid=18967924 |last2=Synovec |first2=RE}}</ref>
Výskum [[Separačná metóda|separačných metód]] sa vyvíjal podobnou vývojovou líniou, a ten sa transformoval do výkonných prístrojov.<ref>{{cite journal |doi=10.1016/S0165-9936(02)00806-3 |title=History of gas chromatography |year=2002 |last1=Bartle |first1=Keith D. |last2=Myers |first2=Peter |journal=TrAC Trends in Analytical Chemistry |volume=21 |issue=9–10 |pages=547}}</ref> V 70tych rokoch sa veľa týchto techník začalo používať spoločne pre získanie kompletnej charakterizácie vzoriek.
Začnúc okolo 1970 až do dneška sa analytická chémia zapojila do otázok biológie (bioanalytická chémia), aj keď bola predtým zameraná najmä na anorganiku alebo malé organické molekuly. Začalo narastať použitie laseru na skúšku a tiež ním začalo ovplyvňovanie širokého spektra reakcií. V druhej polovici 20teho storočia sa ukázala expanzia rôznych aplikácii analytickej chémie z akademických chemických otázok na [[Forenzná chémia|forénzne]], [[Environmentálna chémia|environmentálne]], [[Chemický priemysel|priemyselné]] and [[klinická chémia|medicínske]] otázky, ako v [[histológia|histológii]].<ref>{{cite journal |doi=10.1016/0039-9140(89)80077-3 |title=History of analytical chemistry in the U.S.A |year=1989 |last1=Laitinen |first1=H.A. |journal=Talanta |volume=36 |pages=1–9 |pmid=18964671 |issue=1–2}}</ref>
Modernej analytickej chémii dominuje inštrumentálna analýza. Veľa analytických chemikov sa sústreďuje na jednoduché typy prístrojov. Akademici sa sústreďujú ako na nové aplikácie a výskum, tak aj nové metódy analýzy. Výskum prítomnosti chemikálií v krvi ktoré zvyšujú riziko rakoviny môže byt výskumom do ktorého budú zapojení analytický chemici zapojení. Úsilie vyvinúť novú metódu môže zapojiť využitie nastaviteľného [[laser]]u na zvýšenie selektívnosti a citlivosti spektrometrických metód. Mnohé metódy kedysi vyvinuté sa používajú nezmenené, takže údaje môžu byť porovnávane počas dlhého časového obdobia. Toto je skutočnosťou v priemyselnom [[Zabezpečenie kvality|zabezpečení kvality]] a foréznych a environmentálnych analýzach. Analytická chémia má stále dôležitejšiu úlohu vo farmaceutickom priemysle kde okrem zabezpečenia kvality, je používaná na skúmanie nových liekov a v klinických aplikáciách kde pochopenie interakcie medzi liekom a pacientom je kritické.
==Klasické metódy analytickej chémie==
===Kvalitatívna analýza===
Analýza, pri ktorej sú zlúčeniny identifikované alebo klasifikované na základe ich fyzikálno-chemických vlastností, ako napr. [[chemická reaktivita]], [[rozpustnosť]], [[molekulová hmotnosť]], [[bod topenia]], [[spektrálne údaje]], [[hmotnostné spektrá]], rádioaktívny [[polčas rozpadu]] a pod.<ref>IUPAC Compendium on Chemical Terminology 2nd edition 1997</ref> Poskytuje informácie o tom, z akých zložiek (prvkov, iónov, molekúl) sa vzorka skladá. Meranie, pri ktorom sa zisťuje prítomnosť prvku alebo viacerých zložiek (prvkov, iónov alebo molekúl) vo vzorke sa nazýva [[dôkaz]]om.
====Zmyslové skúšky====
Pri skúškach sa môžu kontrolovať: vzhľad, farba, zápach, správanie pri rozpúšťaní u tuhých vzoriek a iné.
====[[Plameňová skúška]]====
Metóda využíva sfarbenie nesvietivého plameňa niektorými prvkami, ktorých elektróny sa dostávajú do vzbudeného stavu už pri teplote tohoto plameňa a následne dochádza k vyžiareniu tejto energie. Vzorka sa do plameňa vnáša na platinovým drôtom vyčisteným v zriedenej HCl. Farby niektorých katiónov:
* vápnik – tehlovočervená
* draslík – fialová
* lítium – karmínovočervená
* sodík – žltá
* meď – zelená
* stroncium – modrá
====Chemické reakcie====
Pre delenie do skupín a následný dôkaz sa používajú [[skúpinové činidlá]], [[selektívne skúmadlá]] a [[dôkazová chemická reakcia|dôkazové chemické reakcie]]. Techniky sú buď [[kvapkový dôkaz]] (používa sa kvapkové sklíčko, hodinové sklíčko alebo filtračný papier) s objemom vzorky 0,03 ml, alebo [[dôkaz v skúmavke]] s objemom vzoriek 0,5 pri mikroskúmavke alebo 5 ml pri makroskúmavke. Pri organických látkach sa využívajú najmä selektívne reakcie po prípadnom predošlom rozdelení niektorou zo separačných metód.
U zmesí anorganických zlúčenín sa používajú prepracované postupy nazývajúce sa aj ''Systematiký postup pre delenie a dôkaz katiónov'' a ''Systematický postup delenia a dôkazu aniónov''. Pre delenie a dôkaz [[katión]]ov je napr [[Sírovodík|sulfánový]] postup, deliaci katióny do piatich skupín. Pre stanovenie aniónov je možné použiť metódu ''Delenie [[anión]]ov podľa [[Robert Wilhelm Bunsen|Bunsen]]a'', deliaci anióny do štyroch skupín.
===Kvantitatívna analýza===
Analýza pri ktorej je určené (odhadnutý) množstvo alebo koncentrácia analytu a vyjadrený ako číselna hodnota. Kvalitatívna analýza môže byť bez k kvantitatívnej, ale kvantitatívna analýza výžaduje identifikáciu (dôkaz) analytu, ktorý je číselne vyjadrený.<ref>IUPAC. Compendium of Chemical Terminology, 2nd ed. (the "Gold Book"). Compiled by A. D. McNaught and A. Wilkinson. Blackwell Scientific Publications, Oxford (1997). XML on-line corrected version: http://goldbook.iupac.org (2006-) created by M. Nic, J. Jirat, B. Kosata; updates compiled by A. Jenkins. ISBN 0-9678550-9-8. doi:10.1351/goldbook.</ref> Meranie, ktoré poskytuje kvantitatívny údaj o množstve stanovovanej zložky (prvku, iónu, molekuly) v danej vzorke alebo o jej koncentrácii sa nazýva ''stanovením''.
====[[Gravimetria]]====
Z hmotnosti zrazeniny známeho stechiometrického zloženia sa vypočíta množstvo skúmanej látky v roztoku vzorky.
====[[Titrácia]]====
Volumetrická metóda určená na zistení objemu skúmadla, potrebného na úplné zreagovanie stanovovanej zložky v analyzovanom roztoku vzorky, čo nastane v bode ekvivalencie. Bod ekvivalencie sa stanovuje indikátorom alebo v inštrumentálnych metódach titrácie meraním elektrickej veličiny. Zo zisteného objemu známej koncentrácie sa stanoví obsah zisťovanej látky. Podľa spôsobu titrácie sa táto delí na ''priamu'', ''spätnú'' a ''nepriamu''.
Podľa použitých druhov titračných roztokov sa delia na:
* [[Acidobazické titrácie]]
** [[Acidimetria]] – titračný roztok je kyselina
** [[Alkalimetria]] – titračný roztok je zásada
* [[Komplexotvorné titrácie]]
** [[Chelatometria]]
** [[Merkurimetria]]
* [[Zrážacie titrácie]]
** [[Argentometria]]
* [[Oxidačno-redukčné titrácie]] – (Oxidometria a reduktometria)
** [[Manganometria]]
** [[Dichromatometria]]
** [[Cerimetria]]
** [[Bromátometria]]
** [[Jodometria]]
** [[Titanometria]]
== Inštrumentálne metódy analytickej chémie ==
===[[Spektroskopia|Optické metódy]]===
====[[Atomová spektrometria]]====
* [[Emisná spektrálna analýza]] – ESA
* [[Plameňová spektrometria]]
* [[Atómová absorpčná spektrometria]]
* [[Atomová fluorescenčná spektrometria]]
* [[Röntgénová spektrometria (X) lúčov]]
* [[Augerov jav|Augerova elektrónová spektrometria]]
* [[Mössbauerov jav|Mössbauerova spektrometria]]
* [[Fotoelektrónová spektrometria]]
* [[Hmotnostná spektrometria]]
====[[Molekulová spektrometria]]====
* [[Spektrofotometria]]
* [[Luminiscenčná analýza]]
* [[Infračervená spektrometria]]
* [[Ramanova spektrometria]]
* [[Mikrovlnná spektrometria]]
* [[Jadrová magnetická rezonancia]] – NMR
* [[Elektrónová paramagnetická rezonancia]]
====Ostatné optické metódy====
* [[Röntgénová difrakčná spektrometria]]
* [[Interferometria]]
* [[Refraktometria]]
* [[Polarimetria]]
* [[Nefelometria]] a [[Turbidimetria]]
===Elektrochemická analýza===
* [[Potenciometria]]
** [[Priama potenciometria]]
** [[Potenciometrická titrácia]]
* [[Polarografia]]
* [[Voltametria]] ([[voltamperometria]])
** [[Amperometrické titrácie]]
* [[Elektrogravimetria]]
* [[Coulometria]]
* [[Konduktometria]]
** [[Priama konduktometria]]
** [[Konduktometrická titrácia]]
===[[Kalorimetria|Termická analýza]]===
* [[Vážková termická analýza]] – TGA
* [[Diferenčná termická analýza]] – DTA
* [[Dynamická diferenčná kalorimetria]] – DDC
* [[Entalpická termická analýza]] – DSC
* [[Termogravimetria]] – TG
* [[Emanačná termická analýza]] – ETA
* [[Eluačná plynová analýza]] – EGA
* [[Termometrická titrácia a entalpiometria]]
* [[Termodilatometia]] – TD
===Separačné metódy===
* [[Chromatografia]]
Podľa skupenstva vzorky:
** [[Plynová chromatografia]] – GC
** [[Kvapalinová chromatografia]] – LC, HPLC
Podľa metódy separácie:
** Absorpčná – LSC, GSC
** Rozdeľovacia – LLC, GLC
** Ionexová – IEC
** [[Gélová permeačná chromatografia|Gélová – GPC]]
Podľa spôsobu uloženia stacionárnej fázy:
** kolónová chromatografia (stĺpcová)
** [[chromatografia na tenkej vrstve]] – TLC
** [[papierová chromatografia]] – PC
* Elektromigračné separačné metódy
** [[Elektroforéza]]
** [[Izotachoforéza]]
** [[Izoelektrická fokusácia]]
===Mikroskopia===
===[[Štruktúrna analýza]]===
Slúži na určovanie štruktúry (konštitúcie), konfigurácie a konformácie skúmanej látky.
=== Iné===
** [[Biochemická analýza]] – na dôkazy sa používajú mikroorganizmi
** [[viskozimetria]]
==Pojmy==
{{Na revíziu}}
===Vzorka===
Vzorka je len malým podielom z množstva materiálu, z ktorého sa má urobiť [[chemický rozbor]], potrebný pre daný chemický rozbor. Odobranie – [[vzorkovanie]] a uchovanie vzorky sú jednými z rozhodujúcich podmienok pre správnosť výsledkov. Spôsob ododbrania vzorky závisí od povahy homogenity a skupenskstva skúmaného materiálu a býva predpísaný normami:
*STN 01 5110 ''Vzorkovanie materiálov. Základné ustanovenia''
*STN 01 5111 ''Vzorkovanie sypkých a zrnitých materiálov''
*STN 01 5112 ''Vzorkovanie kvapalín a pastovitých materiálov'' zrušená 1.6.2004
*STN 65 0512 ''Vzorkovanie kvapalín''
*STN 01 5113 ''Vzorkovanie plynov''
*STN 65 6005 ''Ropa a ropné výrobky. Vzorkovanie'' nahradená STN EN ISO 3170:1999-04
*a iné
===[[etalón (chémia)|Etalón/štandard]]===
({{vjz|eng|measurement standard}}) je realizáciou definície danej veličiny so stanovenou hodnotou a príslušnou neistotou merania. Používa sa ako referencia/referenčná hodnota. Môže sa realizovať ako merací systém, materiálová miera, referenčný materiál alebo základná látka. Etalóny majú metrologickú nadväznosť od [[primárny štandard|primárneho štandardu]] až po [[pracovný etalón]] v laboratóriu.
===Metóda absolútnej kalibrácie===
Využíva kalibračnú krivku, vytvorenú zo známych mnôžstiev analyzovanej látky alebo meraním štandardov o známych koncentráciách a vynesením meraného signálu v závislosti od známej koncentrácie.
===Metóda vnútorného štandardu===
Alebo aj metóda porovnávacieho prvku, využíva sa na elimináciu interferencií spôsobujúcich zmenu signálu – drift signálu.
===Metóda štandardného prídavku===
Spočíva v pridaní známeho množstva stanovovanej zložky vo forme štandardu ku známemu množstvu vzorky.
===Signál a [[Elektronický šum|šum]]===
Jednou z najdôležitejších zložiek analytickej chémie je maximalizovanie meraného signálu spolu s minimalizovaním prítomného šumu. Analytická hodnota tohoto je známa ako pomer sygnálu a šumu
({{vjz|eng|signal-to-noise ratio}}) – (S/N alebo SNR).
Šum môže byť spôsobovaný faktormi prostredia alebo základmi fyzikálnych či analytických procesov.
=== Identifikácia ===
Identifikácia prebieha rôznymi postupmi (spravidla chemickými, ale modernejšie i fyzikálnymi) sa ''zisťuje'' (identifikuje) [[zloženie]] ''neznámej'' skúmanej látky na úrovni [[prvok|prvkov]], prípadne jednoduchých [[molekula|molekúl]].
=== Dôkaz ===
Obdobnými postupmi ako pri identifikácii sa ''dokazuje'' prítomnosť prvkov (príp. väčších zložiek) v skúmanej látke s nejakým ''[[predpoklad]]aným'' zložením.
=== Stanovovanie zložiek ===
Určuje množstvo jednotlivých zložiek v celej skúmanej [[vzorka|vzorke]], ako prvkov v látke (napr. obsah [[železo|železa]] v [[železná ruda|železnej rude]]) alebo molekúl v [[zmes]]i (napr. množstvo [[kyselina octová|kyseliny octovej]] v [[ocot|kuchynskom octe]] alebo pokazenom víne)
=== Usporiadanie látok ===
Samotné zloženie a množstvo jednotlivých prvkov v látke nie vždy presne charakterizuje vlastnosti tejto látky. Preto je potrebné poznať aj akým spôsobom sú jednotlivé [[atóm]]y navzájom pospájané, aké [[chemická väzba|chemické väzby]] sú medzi nimi vytvorené (pozri rozdiel medzi [[grafit]]om a [[diamant]]om) a tiež [[konštitúcia (chémia)|štruktúru]] aj [[konfigurácia (chémia)|konfiguráciu]] atómov v [[molekula|molekule]]. U zložitejších molekúl je dôležité poznať usporiadanie atómov či jednotlivých skupín v priestore, čiže konfiguráciu či [[konformácia (chémia)|konformáciu]], pretože môžu významne ovplyvňovať vlastnosti danej látky (napr.: [[kyselina L-askorbová]] je vitamínom, ale [[kyselina R-askorbová]] je [[karcinogén]]na látka).
== Referencie ==
| |||