Wikipédia

Demokracia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Odborné zdroje: naučte ich písať :3
Riadok 53:
== Definície ==
=== Odborné zdroje ===
* ''Slovník politického myšlenímyšlenia'', 1989: „Demokracia znamená doslova vládu, ktorú uskutočňuje ľud ako celok (grécky démos), skôr než [vládu] akejkoľvek časti ľudu, triedy alebo určitých záujmových kruhov. Teória demokracia je nesmierne zložitá, čo je do istej miery dané problémami, ktoré sú spojené s pochopením toho, kto je ľud a ktoré skutky vlády možno pripísať skutočne skôr „jemu“ než vládnucimvládnucím skupinám alebo určitým záujmom.“<ref>DEMOKRACIE. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Scruton
| meno = Roger
Riadok 69:
| strany =
}} </ref>
* ''Slovník ekonomieekonómie a sociálníchsociálnych vědvied'', 1995: „[demokracia je] forma spoločenského a politického usporiadania, kde každý jedinec je pánom svojho vlastného osudu i osudu celého spoločenstva a v ktorom sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. Demokracia, ktorá sa snaží skĺbiť slobodu a rovnosť je politický ideál, ktorý spočíva na konkrétnych princípoch, ktoré sú málokedy dodržovanédodržiavané všetky.“<ref>demokracie. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Echaudemaison
| meno = Claude-Daniele
Riadok 83:
| strany = 50
}} </ref>
* ''VelkýVeľký sociologický slovník'', 1996: „…Demokratický politický systém je ten, v ktorom:
** 1. všetci, ktorí majú oficiálnu politickú moc sú zodpovední voličom buď priamo, alebo na základe skutočnosti, že boli ustanovení zvolenými funkcionármi;
** 2. zvolený parlament má značnú legislatívnu a poradnú zodpovednosť;
Riadok 102:
| strany = 184-185
}}</ref>
* ''Oxfordský slovník světovésvetovej politiky'', 2000: „…Demokracie znamená formu vlády, v ktorej na rozdiel od monarchií a aristokracií, vládnu ľudia. To znamanáznamená štát, kde existuje istá forma rovnosti medzi ľuďmi. Uznanie tohoto pravidla neznamená ešte mnoho. História idey demokracie je poznamenaná nielen konfliktnými interpretáciami, ale navyše sa miešajumiešajú dovedna grécke, rímske, stredoveké a renesančné predstavy. Vznikol z nich súhrn nejednoznačných a navzájom si odporujúcich kľúčových termínov súčasnej demokracie, napr. povaha „vlády“ a význam termínu „ľud“.“<ref name="ossp">DEMOKRACIE. In: ''Oxfordský slovník světové politiky'' / sestavil Joel Krieger. 1. vyd. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 122-127. (po česky)</ref>
* ''[[Všeobecný encyklopedický slovník]]'', 2002: „demokracia - vláda ľudu; mnohoznačný termín, ktorým sa zvyčajne označuje politický princíp založený na účasti ľudu na riadení spoločnosti, podriadení väčšine a uznaní slobody a rovnosti občanov.“<ref>demokracia. In: PAULIČKA, Ivan, (ed.). ''Všeobecný encyklopedický slovník''. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-618-3. s. 685-686.</ref>
* ''[[Encyclopaedia Beliana]]'', 2003: „[demokracia je] forma politického zriadenia alebo politický systém, v ktorom zdrojom štátnej moci a jej vykonávateľom je ľud. V podmienkach demokracie vykonáva štátnu moc ľud priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojich zástupcov.“<ref name="bel"/>
* ''EncyklopedieEncyklopédia politiky'', 2004: „demokracia - forma politického zriadenia 1. v starovekom Grécku (…); 2. demokracia vo všeobecnom zmysle: prijatie zásady, že menšina sa podriaďuje väčšine, za pomoci fungovania sústavy organizačných princípov, ktoré umožňujú uplatnenie vôle väčšiny. Súčasne však k demokracii patrí ochrana určitých tzv. neodňateľných práv menšiny (tradičných občianskýchobčianskych práv).; Moderná demokracia se opiera o štyri základné piliere: a) princíp tradičných občanskýchobčianskych práv (…), b) princíp suverenity (…), c) princíp deľby moci (…), d) princíp realizácie vôle ľudu cestou slobodných, všeobecných, priamych a tajných volieb (parlamentný principprincíp).“<ref name="zaloudek"/>
* ''[[Lexikón ústavného práva]]'': „demokracia - pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine doslova znamená ľudovláda, teda taká forma štátu, ktorá vyjadruje a zabezpečuje zvrchovanosť ľudu. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií. Demokracia ako forma štátu je v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšín a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znova rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom a spoločenskej skupine (princíp právneho štátu).“<ref name="LUP"/>
* ''The Cambridge Dictionary of Sociology'', 2006: „…demokracia zvyčajne charakterizuje formu politickej vlády, ktorá je oprávnená a vykonávaná ľuďmi pre dobro ľudu. Demokracia je vládny model, ktorý môže byť použitý na rôzne typy politických spoločenstiev a úrovní organizácií.“<ref>democracy. In: ''The Cambridge Dictionary of Sociology'' / general Editor Bryan S. Turner. Cambridge; New York : [[Cambridge University Press]], 2006. ISBN 0-521-54046-1. s. 126-128. (po anglicky)</ref>
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Demokracia“