Lola Montez: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.237.234.48 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značka: rollback
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 48:
V roku 1844, Lola made a personally disappointing parížskym pódiovým debutom tanečníčky v opere [[Fromental Halévy|Fromentala Halévyho]], ''[[Le lazzarone]]''. Spoznala a mala aféru s [[Franz Liszt|Franzom Listom]], ktorý ju uviedol do kruhu [[George Sand|Georga Sanda]]. Po vystupovaní v rôznych európskych hlavných mestách sa usadila v Paríži, kde bola prijatá v skôr českej literárnej spoločnosti tej doby, sa spoznala s [[Alexandre Dumas Père|Alexandrom Dumasom Pèrom]], s ktorým flirtovala. V Paríži sa stretla s Alexandrom Dujarierom, "vlastníkom novín s najvyšším obehom vo Francúzsku, a tiež dramatický kritik novín." Cez ich romancu Montez obnovila svoju kariéru tanečníčky. Neskôr, po ich prvej hádke nad Lolinou účasťou na večierku, sa Dujarier zúčastnil večierku a potom v stave opitosti urazil Jean-Bapiste Rosemond de Beauvallon. Dujarier bol de Beauvallonom vyzvaný na duel a v dueli bol strelený a zabitý.<ref name="48LawsPower77">{{cite book|last=Greene|first=Robert|title=The 48 Laws of Power|publisher=Penguin Books|year=2000|page=77|isbn=978-0-14-028019-7}}</ref>
 
V roku 1846 prišla do [[Mníchov]]a, kde bola objavená a stala sa milenkou [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]].<ref name="48LawsPower77"/> Hovorilo sa, že ked sa prvý krát stretli, Ľudovít sa jej na verejnosti spýtal, či sú jej prsia pravé. Jej odpoveď na otázku bola, že otrhla dostatok odevov na to, aby dokázala, že sú pravé.<ref>BBC - Woman's Hour - január 2007</ref><ref>James Morton, ''Lola Montez - Her Life and Conquests'' (2007)</ref> Čoskoro začala využívať svoj vplyv na King a toto, spolu s jej vzneseným spôsobom a výbuchmi temperamentu, spôsobilo, že sa stala nepopulárnou voči miestnym obyvateľom (obzvlášť po dokumentoch, ktoré boli zverejnené, že sa stane a naturalizovanou bavorskou občiankou a bude povýšená na šľachtu). Napriek odporu ju Ľudovít urobil grófkou z Landsfeldu na svoje ďalšie narodeniny, 25. augusta 1847. Spolu s titulom jej udelil veľkú anuitu.<ref name=amer>{{Cite Americanaweb|wstitleurl=https://en.wikisource.org/wiki/The_Encyclopedia_Americana_(1920)/Montez,_Lola|title=Montez, Lola|year=1920|publisher=''[[Encyclopedia Americana]]''}}</ref><ref name=colliers>{{Cite web|url=https://en.wikisource.org/wiki/Collier's%27s_New_Encyclopedia_(1921)/Montez,_Lola|wstitletitle=Montez, Lola|publisher=''[[Collier's New Encyclopedia]]''}}</ref>
 
Viac ako rok vykonávala veľkú politickú moc, ktorú smerovala k [[liberalizmus|liberalizmu]], proti konzervatívcom a [[jezuiti|jezuitom]].<ref name="amer"/><ref name="colliers"/> Jej vplyv sa stal tak veľký, že that the [[ultramontanne]] podanie [[Karl von Abel|Karla von Abela]] bolo zamietnuté, pretože ten minister namietal, aby sa stala grófkou z Landsfeldu. Študenti univerzity boli rozdielni vo svojich sympatiách a konflikty vznikli krátko pred vypuknutím [[Dejiny Nemecka#Od revolúcie k zjednoteniu (1748—1871)#Marcová revolúcia|revolúcií v roku 1848]], na čele s kráľom, na podnet Loly, aby zavreli univerzitu.<ref name=amcyc>{{Cite AmCycweb|wstitleurl=https://en.wikisource.org/wiki/The_American_Cyclop%C3%A6dia_(1879)/Lola_Montez|title=Lola Montez|publisher=''[[The American Encyclopædia]]"|year=1879}}</ref> V marci 1848, pod tlakom narastajúcej revolučného pohybu, bola univerzita znovu otvorená, Ľudovít abdikoval, a Montezová utiekla z Bavorska, s koncom jej kariéry moci za trónom.<ref name="eireann" /><ref name=amcyc/> Pravdepodobne to vyzerá tak, že Ľudovítov vzťah s Montezovou výrazne prispel k pádu milosti predošlého populárneho kráľa.<ref name="48LawsPower78">{{cite book|last=Greene| first=Robert|title=The 48 Laws of Power|publisher=Penguin Books|year=2000|page=78|isbn= 978-0-14-028019-7}}</ref>
 
Po pobyte vo Švajčiarsku, kde márne čakala, že ju Ľudovít pozve, si spravila krátky výlet do Francúzska a potom sa presťahovala do Londýna na konci roka 1848. Tam spoznala a rýchlo sa vydala za Georga Trafforda Healda, a mladého vojenského [[Cornet (vojenská hodnosť)|corneta]] (kavalerový dôstojník) s nedávnym dedičstvom.<ref name="48LawsPower78"/> Ale podmienky z jej rozvodu s Thomasom Jamesom nepovoľovali manželstvo ani jedného z nich, kým žil ten druhý, a obkľúčení novomanželia boli nútení k úteku do krajiny, aby utiekli akcii dvojženstva, ktorú priniesla štandalizovaná Healdova prvá teta.<ref name="48LawsPower78"/> Healdovci bývali na určitý čas vo Francúzsku a Španielsku, ale v rámci dvoch rokov, sa búrlivý vzťah rozpadol a George sa údajne utopil.<ref name = "Cannon1974" /> V roku 1851 vyrazila začať nový život v Spojených štátoch, kde bola najprv prekvapivo úspešná v obnovovaní svojho výzoru.<ref name="Seymour"/>
Riadok 80:
 
Historik [[Michael Cannon]] tvrdí, že ''„V septembri 1855 vystupila so svojim pavúčim tancom v divadle Theatre Royal v [[Melbourne]], zdvíhajúc jej sukne tak vysoko, že
publikum mohlo vidieť, že nemá žiadne spodné prádlo. Na druhý deň, ''[[The Argus (Austrália)|Argus]]'' burácal, že jej vystúpenie bolo "naprosto podvratné všetkým myšlienkam verejnej morálky". Úctyhodné rodiny sa prestali navštevovať divadlo, ktoré začalo ukazovať ťažké straty.“''<ref>Michael Cannon, ''Melbourne After the Gold Rush'', str.313-4</ref> V apríli 1856 v [[Castlemaine]] bola "s radosťou schválená" po jej pavúčom tanci pred štyristými baníkmi (vrátane členov mestskej rady, ktorí skorej odročili svoje zasadnutie, aby sa mohli zúčastniť vystúpenia), ale vytiahla hnev publika tým, že ich urážala po miernom heklingu.<ref>Seymour, Bruce, ''Lola Montez: a life'', Yale University Press, 1996, pstr.347</ref>
 
V [[Ballarat]]e získala ďalšiu notorietu, keď, počas čítania zlej recenzie v ''The Ballarat Times'' údajne napadla editora, [[Henry Seekamp|Henryho Seekampa]], s bičom.<ref name="another" /><ref name="adb" /> Pieseň „Lola Montes Polka“ (zložená [[Albert Denning|Albertom Denningom]]), o ktorej sa hovorilo, že je inšpirovaná touto udalosťou;<ref name="eireann" /> avšak, pieseň bola zverejnená 1855 a incident so Seekampom nastal o mesiace neskôr vo februári 1856.<ref name="eireann" />
Riadok 94:
| date = 1974 | url = http://adb.anu.edu.au/biography/montez-lola-4226 | accessdate = 2014-06-01
| archiveurl = https://web.archive.org/web/20121126203945/http://adb.anu.edu.au/biography/montez-lola-4226
| archivedate = 2012-11-26| chapter = Montez, Lola (1821–1861) }}</ref><ref name="Varley1996">{{cite book|author=Varley, J. F.|title=Lola Montez: The California Adventures of Europe's Notorious Courtesan|url=https://books.google.com/books?id=FlQjAQAAIAAJ&dq=syphilis|year=1996|publisher=Arthur H. Clark Company|isbn=978-0-87062-243-4|oclc= 32892255}}</ref><ref>{{Cite EB1911web|wstitleurl=https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Gilbert,_Marie_Dolores_Eliza_Rosanna|title=Gilbert, Marie Dolores Eliza Rosanna}}</ref>|year=1911|publisher=Encyclopædia
Britannica}}</ref>
 
Svoje posledné dni strávila v záchranných prácach medzi ženami.<ref name=amer/> V novembri 1859, noviny ''[[Philadelphia Press]]'' uviedli, že Lola Montezová