Diaľnica D2 (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

=== Do roku 1979 ===

Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] sa tieto intenzity vrátili na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostávajú diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa [[10. apríl|10. apríla]] [[1963]] došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády, mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá [[Praha]], [[Brno]], [[Uherské Hradiště]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Vrútky]], [[Ružomberok]], [[Poprad]], [[Košice]] a [[Štátna hranica|štátnu hranicu]] s vtedajším [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] pri [[Užhorod|Užhorode]], diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna, kde sa táto diaľnica mala napojiť na diaľnicu D1 a umožniť tak prepojenie Bratislavy a Prahy. Výstavba diaľnic ale neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. To platilo predovšetkým pre vtedajšiu diaľnicu D1 v úseku od Brna ďalej na východ a čiastočne aj pre vtedajšiu diaľnicu D61. Naopak výstavba diaľnice D2 sa stala prioritou vtedajšieho Československa, keďže spoločne s predchádzajúcim úsekom diaľnice D1 medzi Prahou a Brnom, tvorí v úseku od Brna do Bratislavy prepojenie dvoch hlavných miest vtedajších štátov niekdajšej federácie. Výstavba diaľnice D2 na území Slovenska bola zahájená v roku 1969. Do roku 1979 bola diaľnica D2 už sprevádzkovaná v celej dĺžke z Brna až po Bratislavu, pričom v Bratislave bola ukončená voľným a súčasne aj dočasným napojením na Lamačskú cestu. Dĺžka sprevádzkovaných úsekov diaľnice D2 činila od štátnej hranice až po ukončenie v Bratislave celkom 58,8 kilometra, ročne tak bolo priemerne sprejazdnených 5,88 kilometra diaľnice.

 

'''<big>1980 - 1989</big>'''

 

Posledný úsek pôvodného projektu diaľničného spojenia Bratislavy a Prahy je taktiež technicky nenáročný. Úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou, s výnimkou krátkej časti v intraviláne hlavného mesta Bratislava. Súčasťou úseku boli pôvodne iba výjazdy Lozorno, Stupava a voľné napojenie na Lamačskú cestu v Bratislave. Diaľničná križovatka D2xD4, Stupava vznikla celkovým prestavaním bývalého výjazdu Stupava medzi rokmi 2009 až 2011, pričom mimo kríženia diaľnic D2 a D4 zabezpečuje aj napojenie na cestu prvej triedy I/2 a cestu druhej triedy II/505. Výjazd Bratislava - Lamač bol realizovaný v projektovanej, dnes už súčasnej podobe, až v súvislosti s výstavbou nasledujúceho úseku, pričom tento výjazd nahradil dovtedajšie voľné a dočasné napojenie na Lamačskú cestu v Bratislave. Súbežne s výstavbou nasledujúceho úseku bol realizovaný aj výjazd Bratislava - Harmincova, ktorý plynule nadväzuje na výjazd Bratislava - Lamač.

=== Bratislava, Lamač – Bratislava, Mlynská dolina (Bratislava, Staré Grunty) ===

Tento úsek D2 nachádzajúci sa v Bratislave medzi výjazdmi Bratislava – Lamač a Bratislava – Mlynská dolina bol vo výstavbe medzi rokmi 2003 až 2007, pričom do predčasného užívania bol odovzdaný v [[jún]]i 2007. Dĺžka tohto technicky a stavebne veľmi náročného úseku je 3,3 kilometra pričom bol realizovaný ako celkovo posledný nedostavaný úsek diaľnice D2. Nachádza sa tu 7 mostov, [[tunel Sitina]], súčasťou stavby bola aj dostavba resp. prestavba výjazdov v nadväzujúcich úsekoch, a to výjazdov Bratislava - Lamač, Bratislava - Harmincova a Bratislava - Mlynská dolina. Za účelom zníženia zvukových emisií boli pri [[ZOO Bratislava]] vybudované protihlukové bariéry. Súčasťou úseku je aj malé, obojstranné odpočívalo s čerpacou stanicou pohonných hmôt. Nad rámec výstavby tohto úseku diaľnice, v súvislosti so zmierňujúcimi opatreniami v súvislosti s výstavbou a prevádzkou diaľnice, bol realizovaný aj nový vstup do ZOO, prekládky inžinierskych sietí a ciest v [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]]i a [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] a protihlukové steny. V rámci tohto úseku boli od [[júl]]a [[2005]] postavené aj dva mosty, prvý nad železničnou traťou a druhý na Harmincovej ulici. Úsek získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie stavebného diela v súťaži ´"Stavba roka 2008".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

| miesto =

| jazyk =

 

'''Br<big>atislava, Mlynská dolina (Bratislava, Staré Grunty) - Bratislava, Viedenská</big>'''

 

Tento necelé tri kilometre dlhý, ale stavebne i technicky náročný úsek prechádza intravilánom mesta. Súčasťou úseku je výjazd Bratislava - Mlynská dolina a diaľničná križovatka D2xD1, Bratislava - Pečňa, ktorá súčasne prepája diaľnicu D2 a D1 s cestou prvej triedy I/61. Súčasťou úseku je vôbec prvý diaľničný most na Slovensku, most Lafranconi.

 

'''<big>Bratislava, Viedenská - Bratislava, Jarovce</big>'''