Verzia z 12:03, 5. január 2019 upraviť Midnight Runner (diskusia \| príspevky) 32 790 editací →‎História ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:00, 13. január 2019 upraviť vrátiť 2a02:ab04:2b45:6200:456e:8de6:51aa:64f0 (diskusia) →‎Začiatky poznávania prírody Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 114: == História == === Začiatky poznávania ~~prírody~~prasiat === Záujem o poznávanie tatranskej prírody bol v dávnych dobách podmieňovaný zvedavosťou prvých návštevníkov vysokohorského prostredia a veľmi rýchlo aj hospodárskou aktivitou. Bylinkári, hľadači pokladov, baníci, pytliaci, poľovníci a mnohí iní mali voľné pole pôsobnosti a dokonale to využívali. Riadok 121: === Prvé vedecké práce === Na rozhraní 17. a 18. storočia poznatky o Tatrách publikovali traja kežmarskí Buchholtzovci. [[Juraj Buchholtz (1643)\|Juraj Buchholtz]] st. vydal ~~monografiu~~monoggrafiu Das weit und breit erschollene Ziepser–Schnee–Gebürg, ktorá vyšla tlačou až v roku [[1899]], ale jej rukopis z roku [[1719]] čítali a využívali mnohí učenci, medzi nimi aj [[Matej Bel]]. Nevydaný denník [[Juraj Buchholtz (1688)\|Juraja Buchholtza]] ml. ''Itinerarium Buchholtzianum cum Diario'' je uložený v archíve Pamätníka literatúry [[Matica slovenská\|Matice slovenskej]] v [[Martin]]e. Prírodou sa zaoberal [[Jakub Buchholtz]], ktorý využíval dielo svojich predkov a okrem iného zhodnotil činnosť cisárskej mineralogickej komisie z roku [[1751]], ktorá skúmala minerály vo Vysokých a Západných Tatrách. Prírodu skúmal veľkoslavkovský farár [[Tomáš Mauksch]], kežmarský pedagóg Juraj Bohuš, ktorí nové poznatky aj publikovali.<ref name=" TANAP" /> Mnohé publikované výsledky prírodovedeckých skúmaní zaujali zahraničných bádateľov. Mineralogickým štúdiám sa venoval Nemec Johan Fichtel, Poliak [[Stanisław Staszic]], Francúz François Sulpice Beudant, Švéd [[Göran Wahlenberg]], Angličan [[Robert Townson]], Nemec Albrecht Sydow, významným prínosom prispel pražský vysokoškolský pedagóg Karel Kořístka a mnohí iní.

Tatranský národný park: Rozdiel medzi revíziami