Železničná trať Čermeľ – Alpinka: Rozdiel medzi revíziami

'''Košická detská historická železnica''' (KDHŽ), alebo aj ''Detská železnica'', či ''Košická mládežnícka železnica'' (v rokoch [[1955]] – {{--}}[[1989]] ''Pionierská železnica'' – neoficiálne tiež ''Čermeľská železnica'') je jednokoľajná [[úzkorozchodná železnica]] s [[rozchod koľajíkoľaje|rozchodom koľaje]] {{mm|1000|m}} a dĺžkou {{km|4.2|m}}. Nachádza sa v prímestskej rekreačnej zóne mesta [[Košice]] v údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]]. Bola to prvá pionierská železnica na území bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]<ref name="DZKs10">{{Harvbz|Olexa|Reiprich|2006|Pr=''Detská železnica Košice''|St=10}}</ref> a zároveň je jedinou dodnes existujúcou pionierskou železnicou v bývalom Česko-Slovensku, keďže na území [[Česko|Česka]] sa nedochovala žiadna z niekdajších pionierských železníc. Najbližšia pionierská železnica na [[Slovensko|Slovensku]] sa nachádzala v [[Prešov]]e, najbližšie dodnes existujúce detské železnice v zahraničí sa nachádzajú na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Užhorod]]) a v [[Maďarsko|Maďarsku]] ([[Budapešť]]).

Jej výstavba prebiehala v rokoch [[1955]] – {{--}}[[1956]]. Odvtedy prešla štyrmi rekonštrukciami v rokoch [[1973]] – {{--}}[[1974]], [[1986]] – {{--}}[[1987]], [[1990]] – {{--}}[[1991]] a [[2006]]. Trať prevádzkuje [[občianske združenie]] Detská železnica Košice v úzkej spolupráci s mestom [[Košice]] a súkromnými partnermi. Železnica má tri stanice: Čermeľ (Čermeľ-Baránok), Vpred (Čermeľ-Vodáreň) a Alpinka (predtým Pionier). Cesta železnicou trvá približne 20 minút. Sezóna na Detskej železnici sa tradične začína [[1. máj]]a a trvá zvyčajne do neskorej jesene. Túto obľúbenú atrakciu možno navštíviť každý voľný deň a v niektoré pracovné dni počas sezóny.

Zaujímavosťou tejto trate je, že na jej prevádzke sa podieľajú deti pod dohľadom dospelých (okrem rušňovodiča, kuriča a náčelníka stanice)<ref name="DZKs12">{{Harvbz|Olexa|Reiprich|2006|Pr=''Detská železnica Košice''|St=12}}</ref> s prestávkou v rokoch [[1990]] – {{--}}[[2011]], kedy ju obsluhovali iba dospelí.<ref name="Streka1">[http://www.streka.net/novinky/na-detsku-zeleznicku-sa-po-stvrtstoroci-vracaju-deti-v-ulohach-zelezniciarov/ Streka.net – Na Detskú železničku sa po štvrťstoročí vracajú deti v úlohách železničiarov]</ref>

=== Od plánov, stavby až po koniec parnej trakcie ===

Stavba železnice začala [[17. aprílaapríl]]a [[1955]] a bola dokončená [[1. máj]]a [[1956]]. Výstavba prebehla v dvoch etapách a postavená bola ručne s minimálnym použitím stavebných mechanizmov. Túto stavbu vyhlásil [[Česko-slovenský zväz mládeže]] za Stavbu mládeže, keďže na stavbe sa okrem pracovníkov [[Česko-slovenské štátne dráhy|ČSD]] podieľali aj mladí ľudia, hlavne učni zo železničných učilíšť v Košiciach a vo [[Zvolen]]e. Pri výstavbe sa použili niektoré [[Koľajnica|koľajnice]] a [[Výhybka|výhybky]] z bývalej úzkorozchodnej trate [[Hronská Breznica]] (dnes [[Hronská Dúbrava]]) – [[Banská Štiavnica]], ktorú v rokoch [[1948]] – {{--}}[[1949]] prestavali na normálny rozchod. Niektoré z týchto koľají a výhybiek sa dodnes nachádzajú v stanici Čermeľ.<ref name="DZKs11">{{Harvbz|Olexa|Reiprich|2006|Pr=''Detská železnica Košice''|St=11}}</ref>

Po dokončení prvého úseku Čermeľ – Vpred a skúšobných jazdách vlaku ťahaného [[Parný rušeň|parným rušňom]] U 35.104 nazvaným Anička sa [[20. september|20. septembra]] [[1955]] slávnostne začala prevádzka na tejto železnici. O necelý rok neskôr, [[1. máj]]a [[1956]] bol daný do prevádzky aj druhý úsek Vpred – Pionier (dnes Alpinka).<ref name="DZKs11" /> Prevádzku na tejto železnici začínal aj rušeň U 36.004, ktorý pochádzal z trate Gelnica – [[Mníšek nad Hnilcom]] – [[Smolník (okres Gelnica)|Smolník]], ktorý na Čermeľskej železnici jazdil len krátko, do [[16. október|16. októbra]] [[1956]], kedy sa vrátil na svoju pôvodnú trať, kde jazdil až do jej zrušenia v roku [[1965]]. Ale krátko predtým, [[10. september|10. septembra]] toho istého roku došlo k posilneniu prevádzky parným rušňom U 35.103, ktorý dostal meno Katka a rovnako, ako rušeň U 35.104 pochádzal z trate Hronská Breznica – Banská Štiavnica.<ref name="DZKs28">{{Harvbz|Olexa|Reiprich|2006|Pr=''Detská železnica Košice''|St=28}}</ref> (z tohto pochádzala ich prezývka "Štiavnická„Štiavnická Anča"Anča“).

=== Nástup motorovej trakcie ===

Od roku [[1962]] prevádzku na Čermeľskej železnici zabezpečovali dva [[Dieselový rušeň|motorové rušne]] TU 29.2002 (Janka) a TU 29.2003 (Danka). Vyrobené boli na prelome [[50. roky 20. storočia|50.]] a [[60. roky 20. storočia|60.]] rokov [[20. storočie|20. storočia]] v [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]] [[Praha]] na normálny rozchod s označeniami T 211.0057 (TU 29.2002) a T 211.0071 (TU 29.2003). Začiatkom roka [[1962]] prešli v [[Nymburk]]u rekonštrukciou na rozchod {{mm|1000|m}}. Pôvodne boli pomenované Katka a Anička, no rušeň T 211.0071 krátky čas niesol meno Vlasta. Začiatkom roka [[1983]] prešli výmenou pôvodných motorov Tatra 111 A za novšie motory Tatra 930, pričom sa ich označenie zmenilo na TU 29.2002 a TU 29.2003. Zmenili sa im aj mená na Janka a Danka, ktoré dostali podľa dvojičiek z knihy [[Mária Ďuríčková|Márie Ďuríčkovej]] ''Danka a Janka''. Vzhľadom na zmenu [[Označovanie rušňov|číselného označovania železničných hnacích vozidiel]] v roku [[1988]] došlo k ich preznačeniu na 701.952-4 (Janka) a 701.953-2 (Danka), ale mená Janka a Danka im zostali.<ref name="DZKs3031">{{Harvbz|Olexa|Reiprich|2006|Pr=''Detská železnica Košice''|St=30 – 31}}</ref> V roku [[2010]] im bolo pridelené historizujúce označenie TU 29.002 (Janka) a TU 29.003 (Danka)<ref>[http://imhd.zoznam.sk/ke/popis-typu-vozidla/610/Motorova-lokomotiva-CKD-T-211-0-amp-T-211-1.html Popis rušňov TU 29 na imhd.sk]</ref>, ktoré sa však v súčasnosti nepoužíva a prešlo sa naspäť k označeniu platnému od roku [[1983]].

=== Ťažké časy po roku 1970 ===

Ďalšia rekonštrukcia trate prebehla v rokoch [[1986]] – {{--}}[[1987]], kedy bola vymenená veľká časť koľajníc medzi stanicami. Pri tejto rekonštrukcii použili aj podbíjačku zapožičanú z [[Tatranské elektrické železnice|Tatranskej elektrickej železnice]].<ref name="DZKs1827" />

Vzhľadom na zánik [[Pionierske hnutie|pionierskej organizácie]] a prísne železničné predpisy sa prestali na prevádzke podieľať deti v železničiarskych profesiách. Odvtedy bola prevádzka zabezpečovaná zamestnancami ČSD, po rozdelení [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-Slovenska]] [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]].

V rokoch [[1990]] – {{--}}[[1991]] prebehla ďalšia rekonštrukcia trate, pri ktorej bolo upravené koľajisko stanice Alpinka, pričom v nej boli vymenené výhybky. Pri tejto rekonštrukcii sa pre nepotrebnosť zrušili výhybky a druhá koľaj v stanici Vpred, z ktorej sa takto stala zastávka. Približne v rovnakom období boli zrušené a zbúrané pôvodné staničné budovy vo všetkých troch staniciach pre ich havarijný stav, ktoré v staniciach Vpred a Alpinka nahradili prístrešky.<ref name="DZKs1827" />

V roku [[2012]] prevádzku železnice prevzalo občianske združenie Detská železnica Košice, ktoré plánuje trať revitalizovať a zároveň v rámci projektu [[Košice -– Európske hlavné mesto kultúry 2013]] premeniť na nový kultúrny bod Košíc. Vzhľadom na to sa znova zmenil jej oficiálny názov na ''Košická detská historická železnica''.<ref>MOLNÁR, Igor. Košická detská historická železnica. [http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4476-Kosicka-detska-historicka-zeleznica/ Článok na ''Vlaky.net'']</ref> Vďaka tomuto združeniu sa napríklad podarilo vrátiť detskú obsluhu<ref name="Streka1" /><ref>{{Citácia periodika |meno=Slavomír |priezvisko=KONTÚR |titul=S novým dopravcom prišli prvé nevšedné zážitky |periodikum=R-ŽURNÁL |ročník=1 |číslo=2 |strany=7}}</ref>, predĺžiť sezónnu prevádzku do neskorej jesene a zorganizovať množstvo kultúrnych podujatí, ktoré sa v roku [[2012]] konali na železničke vôbec po prvýkrát, napríklad Divadelné soboty v júli, Letné kino na Alpinke, či podujatia konané v jeseni.<ref>{{Citácia periodika |titul=Kronika Detskej železnice |periodikum=R-ŽURNÁL |ročník=1 |číslo=3 – 4 |strany=7 (čís. 3), 4 – 5 (čís. 4)}}</ref> V rámci Mikulášskych jázd, ktoré sa taktiež konali po prvýkrát v histórii Čermeľskej železnice, sa na trať vrátil motorový rušeň TU 29.002 Janka.<ref>[http://www.ker.sk/index.php?id=12&ni=45 Dvojičky opäť spolu! Lokomotívy Danka a Janka, vyrobené špeciálne pre bývalú Pioniersku železničku v Košiciach, sa stretli po 20 rokoch.]</ref><ref>[http://www.streka.net/novinky/lokomotiva-janka-v-premiere-na-mikulasskej-jazde-2012/ Streka.net – Lokomotíva Janka v premiére na Mikulášskej jazde 2012]</ref>

** U 29.101 -– Krutwig

Na Čermeľskej železnici jazdí od roku [[1991]] parný rušeň U 36.003. Podobný rušeň radu [[Parný rušeň radu U 36.0|U 36.0]] (U 36.004) na tejto železnici jazdil už skôr a to v rokoch [[1955]] – {{--}}[[1956]]. Tento rušeň je najstarším prevádzkyschopným parným rušňom na území bývalého Česko-Slovenska a aj v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Vyrobený bol v roku [[1884]] pre úzkorozchodnú trať Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník, kde jazdil až do jej zrušenia v roku [[1965]] okrem rokov [[1938]] – {{--}}[[1949]], kedy jazdil na trati Hronská Breznica – Banská Štiavnica. Po zrušení gelnickej trate bol od roku [[1974]] vystavený v rušňovom depe [[Spišská Nová Ves]] na pomníku. V roku [[1990]] bol prevezený do [[České Velenice|Českých Veleníc]], kde prešiel rekonštrukciou do prevádzkyschopného stavu, aby mohol od nasledujúceho roku slúžiť na Detskej železnici.<ref name="DZKs3233" /> Rušeň ale v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sprevádzali časté poruchy. Napríklad v roku [[1997]] musel byť z dôvodu zlého technického stavu kotla opäť prevezený do Českých Veleníc. V roku [[1999]] bol pri príležitosti 50. výročia [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trate mládeže]] vystavený v železničnej stanici [[Banská Štiavnica]].<ref>KÁLMAN, Peter. Prečo navštíviť trať č. 154, alebo čo všetko skrýva Banská Štiavnica a jej okolie. [http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4795-Preco-navstivit-trat-c-154-alebo-co-vsetko-skryva-Banska-Stiavnica-a-jej-okolie// Článok na ''Vlaky.net'']</ref>

V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukcia ďalšej parnej lokomotívy pre Detskú železnicu. Ide o priemyslovú lokomotívu typu ČKD 900 BS 200 ("Krutwig"„Krutwig“), ktorá sa používala najmä v [[Hnedé uhlie|hnedouhoľných]] [[Povrchová baňa|povrchových baniach]] a v súčasnosti sa nachádza v [http://www.starestroje.cz/ Múzeu starých strojov]v [[Žamberk]]u.<ref>{{Citácia periodika |meno=Ľubomír |priezvisko=LEHOTSKÝ |titul=Ďalšia para v Košiciach? |periodikum=R-ŽURNÁL |ročník=2 |číslo=2 |strany=1 a 2}}</ref>

V prevádzke je zatiaľ päť z uvedených osobných vozňov (1 služobný, 2 letné a 2 kryté), ale plánuje sa obnova a opätovné sprevádzkovanie ostatných vozňov.<ref name="vagon">{{Citácia periodika |meno=Slavomír |priezvisko=KONTÚR |titul=Obnovili najstarší služobný vozeň na Slovensku |periodikum=R-ŽURNÁL |ročník=1 |číslo=3 |strany=1}}</ref> Osobné vozne Detskej železnice vyrobili na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] a pochádzajú z bývalých úzkorozchodných tratí Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník (obe služobné vozne) a Hronská Breznica – Banská Štiavnica (kryté a letné vozne). Letné vozne vznikli v [[Žilina|žilinskom]] vozovom depe v roku [[1955]] prestavbou starších vozňov zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Na prestavbu boli použité dva osobné (jeden služobný a jeden osobný 3. triedy) a jeden nákladný (plošinový) vozeň. Pri prestavbe boli na pôvodné rámy dosadené nové vozové skrine, ktoré taktiež vznikli v Žiline.<ref name="DZKs4647">{{Harvbz|Olexa|Reiprich|2006|Pr=''Detská železnica Košice''|St=46 – 47}}</ref><ref>{{Citácia periodika |meno=Zdeněk |priezvisko=MARUNA |titul=Pozoruhodná história letného vozňa Ca/u 621 |periodikum=R-ŽURNÁL |ročník=2 |číslo=1 |strany=4 – 5}}</ref><br />

| ABC/u 600 || Hugo || 1913 ||

| D/u 840 || Janko || 1913 || V súčasnosti neprevádzkyschopný -– stojí na podstavci v stanici Čermeľ.

| D/u 841 || Peťko || 1886 ||

| Ca/u 611 || Hubert || 1913 || Na železničku sa vrátil [[26. október|26. októbra]] [[2013]].

Trať je dlhá {{km|4.2|m}} s rozchodom {{mm|1000|m}}. Najväčšie stúpanie je 24‰24 ‰. Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je {{km|20|m}}/h.

* {{Citácia Harvardknihy | Priezviskopriezvisko = Olexa | Menomeno = Ladislav | Priezvisko2autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Reiprich | Meno2meno2 = Igor | Titulautor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Detská železnica Košice | Rokvydanie = 20061 | Vydavateľvydavateľ = MestoVebex | miesto = Košice | ISBNrok = 2006 | počet strán = 88 | url = | isbn = 80-969548-6-5 }}