Miroslav Žbirka: Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa Mas ho mali (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Značky: Vizuálny editor možný vandalizmus vulgarizmy; slang
d (Verzia používateľa Mas ho mali (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ)
Značka: rollback
tak toto bude vsetko ku mirkovi zbirkovi a mozno aj nabuduce papa.NICITEL WIKIPEDIE SK.{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Miroslav Žbirka
| Obrázok = Miroslav Žbirka (jan. 2012).jpg
}}
 
PewDiePaw'''Miroslav Žbirka''', prezývaný BekyMeky Žbirka (* [[21. október]] [[1952]], Fekisovce[[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]] a [[skladateľ]], spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], s ktorou v roku [[1977]] získal spolu s [[Ján Lehotský|Jankom Lehotským]] a [[Marika Gombitová|Marikou Gombitovou]] Zlatú [[Bratislavská lýra|Bratislavskú lýru]] za skladbu „Úsmev“. Je tiež bývalým členom skupiny [[Limit (skupina)|Limit]], s ktorou sa neskôr vydal na sólovú dráhu. V roku [[1982]] sa stal prvým slovenským [[Zlatý slávik|Zlatým slávikom]].
 
== CONDOMYDetstvo a vplyvy ==
Miroslav Žbirka, taktiež nazývaný Miro alebo Meky, je synom Slováka Šimona Žbirku z [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] a Angličanky Ruth Galeovej z [[Londýn]]a. Zoznámili sa v roku [[1943]] v Londýne v severolondýnskej štvrti [[Muswell Hill]], keď česko-slovenský vojak Šimon Žbirka omylom vypil nápoj patriaci Ruth. O rok neskôr sa zosobášili a po skončení vojny žili v [[Bratislava|Bratislave]]. Miroslava Žbirku matka učila [[angličtina|anglický jazyk]] a podporovala ho aj v hudbe, ku ktorej ho priviedli starší bratia Jason a Anton. Vzhľadom na anglické korene rodiny nemali súrodenci so získavaním zahraničných [[gramoplatňa|gramoplatní]] problém, a tak sa bez problémov dokázali orientovať v nových zahraničných hudobných smeroch. Bratia Žbirkovci radi hrávali skladby svojich obľúbených interpretov, čo bolo podnetom aj pre mladého Miroslava. Prezývku „Meky“ získal Miroslav už ako dieťa. Pomenoval ho tak kamarát, ktorý ju odvodil od mien známych ľudí, ktoré sa začínali na „Mc“ alebo „Mac“ [mek] ako napríklad McCartney.
 
== KoniecZačiatok kariéry ==
PoslednePrvé kroky jeho kariéry viedli na bratislavské [[Račianske mýto]], kde hrával skladby pre seba i kamarátov. Zväčša išlo o repertoár skupín [[The Beatles]], [[The Rolling Stones]], [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]],Duklock či iných populárnych hudobníkov. Jeho devízou popri hre na gitare bola aj angličtina a texty, ktoré vďaka mame nemal iba odpočúvané z rádia a nahrávok. Istých kvalít si všimol aj muž, ktorý Žbirku v jeho šestnástich rokoch oslovil a poslal ho do klubu [[Revolučné odborové hnutie|ROH]], kde mala skúšať kapela hľadajúca gitaristu. Stretnutie dopadlo úspešne a Žbirka sa nadlho stal súčasťou slovenských poloprofesionálnych i profesionálnych kapiel. V sedemdesiatych rokoch pôsobil v [[Orchester Gustáva Broma|Orchestri Gustáva Broma]] a v [[Orchester Gustáva Offermanna|Orchestri Gustáva Offermanna]], s ktorými absolvoval mnohé zahraničné zájazdy. Neskôr sa preslávil ako člen skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]], jednej z najvýznamnejších skupín v histórii slovenskej populárnej hudby. V roku [[1980]] začal svoju úspešnú sólovú kariéru, ktorá trvá dodnes.
 
== bla bla blaOsobný život ==
Miroslav Žbirka má s prvou manželkou Helgou dcéru Denisu, s druhou manželkou Kateřinou dcéru Lindu a syna Davida. Žije v [[Praha|Prahe]].
 
 
'''Koncertné:'''
* ''[[Live aid(Miroslav Žbirka)|Live]]'' (99992004)
* ''[[Symphonic Album]]'' (2011)
 
 
=== Najznámejšie hity ===
* „Biely kvet“SAMOZREJME AJ TOTOkvet“
* „22 dní“TOTO JE NAJLEPSIE dní“
* „Balada o poľných vtákoch“
* „Atlantída“
* „Atlantída“AJ TOTO
* „Denisa“
* „Katka“
* „V slepých uličkách“ (+ [[Marika Gombitová]])
 
== Ocenenia ==
== čo nedostal za celi svoj zivot ==
* [[2014]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2013 v kategórii Mimoriadna cena <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2013" />
 
}}
 
== dlhe citanie Literatúra ==
* ŽBIRKA, Miroslav – KOLLÁR, Jozef: ''Meky''. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2002. 160 s.
* ŽBIRKA, Miroslav – FORMÁČKOVÁ, Marie: ''Čo bolí, to prebolí''. 1. vyd. Bratislava: Ikar 2012. 192 s.
26 801

úprav