Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
d gram.
Riadok 86:
 
Dôvodom intervencie neboli len intrigy konzervatívnej časti [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] ([[Vasil Biľak|Biľakov]] [[pozývací list]], vytvorenie robotnícko-roľníckej vlády atď.) ale aj celková situácia v Európe, ktorá bola rozdelená [[Železná opona|železnou oponou]] na [[Západný blok|západný]] a [[východný blok]]. Pokiaľ sovietske tanky prevalcovali [[Východonemecké povstanie|protesty v NDR (17. júna 1953)]] a [[Maďarské povstanie|Maďarsku (1956)]] kde zanechali v priebehu niekoľkých dní stovky až tisíce mŕtvych a následne bolo mimoriadnymi súdmi odsúdených na smrť ďalšie stovky ľudí,<!-- Maďarsko: 270 mŕtvych a 19-tisíc zranených.
Odsúdených na smrť: minimálne 21 DDR, Maďarsko 229 --> v ČSSR po invázii nastúpila politická [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]], ktorú so sebou priniesla [[Brežnevova doktrína]] obmedzenej suverenity. [[Západný blok|Západné mocnostímocnosti]] rešpektovali [[Jaltská konferencia|jaltské dohody]] a zamestnávali ich vlastné problémy ([[suezská kríza]], [[Vietnamská vojna|vojna vo Vietname]], [[Protesty roku 1968|občianske protesty roku 1968]]<!-- 68er-Bewegung, protest of 1968 -->, [[Máj 1968 v Paríži|napr. v Paríži]]) a tak ich reakcia zostala len deklaratívna.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Svorenčík|meno=Andrej|titul=August 1968 očami amerických diplomatov: Rozkaz znel – nič nepodnikajte|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/855455/august-1968-ocami-americkych-diplomatov-rozkaz-znel-nic-nepodnikajte|dátum prístupu=2017-08-21|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
== Predohra ==