Edward Gordon Craig: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d rekat |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 17:
== Názory a charakteristika ==
Jeho estetické smerovanie pomáhal sformovať básnik, maliar a rytec [[William Blake]] s [[
Základom tzv. ''Veľkej divadelnej reformy'' sa stala jeho úvaha o scénickom obraze sformulovanom z jediného princípu, a tým je scénický pohyb zjednocujúci všetky scénické zložky. Nástrojom tohto princípu, jeho zjednotiteľom a tvorcom je inscenátor, režisér. Naštrbil tak všeobecnú konvencionalitu tzv. klasického divadla, jeho dominanty – literárno-slovnej zložky, autorskú autoritu. Otvoril cestu prehodnocovania významu a úlohy inscenačných prvkov. Svojbytnosť divadelnej tvorby sa od tých čias začne spájať s tvorbou inscenačnou a nie literárno – dramatickou a do stredu udalostí sa dostane režisér. Ako hovorí Josef Vinař v „Galérii osobností divadla XX. st. na stránkach Slovenského divadla“ ''od istej chvíle sa začne chodiť nie na [[Shakespeare|Shakespeara]], ale na povedzme Brookovho Shakespeara, v krajnom prípade na povedzme Grotowského, atď.'' <ref>Vinař, Josef: Galéria osobností divadla 20. storočia. Edward Gordon Craig. In: Slovenské divadlo, 1988, č.4, s. 233.</ref>
Riadok 31:
V porovnaní s herectvom možno maliarstvo z hľadiska vzťahu autor a dielo považovať za dokonalé (vyplynulo zo spoločnej debaty). Kým každá hercova výpoveď podlieha rôznym zmenám, ktoré v ňom vyvolajú emócie a teda príroda nedovolí telu dokončiť to, čo si zmyslí rozum, maliar má svoj vlastný materiál (rôzne množstvo čiar na určitom podklade), ktorým okrem jeho vlastnej vôle nemôže nik pohnúť ani zmeniť jeho zámer, pretože svoju vôľu úplne ovláda. Ale ako vysvitlo z rozhovoru, predsa len existuje fáza, v ktorej môže byť herec umelcom. Je to fáza, keď si herec postavu tvorí vo svojej hlave, za pomoci fantázie a predstavivosti, ale len do momentu, než do procesu tvorby zapojí vlastné telo.
Ďalšie riadky Craigovej state patria divadlu ako umeniu, ktoré potrebuje novú orientáciu, myšlienku, materiál. Maliar vyslovuje názor s ktorým Craig súhlasí: ''Iba keď nájdeš v Prírode nový materiál, ktorý človek ešte nikdy nepoužil na to, aby dal formu svojim
Zaujímavá je Craigova orientácia od života smerom k smrti ako k predmetu hodnému zachytenia v divadle. ''Tiene – duchovia sú v mojich očiach oveľa krajšie a naplnené väčšou vitalitou ako muži a ženy; ako mestá plné malicherných mužov a žien, bytostí nehumánnych, tajomných, najchladnejších z chladných, najtvrdších ľudských vlastností. Lebo aj keď sa poriadne dlho zameriame na život, môžeme si nevšimnúť, že všetko v ňom nie je krásne ani tajomné či tragické ale nudné, melodramatické a hlúpe.'' <ref name=SD308>Slovenské divadlo, 1989, s. 308.</ref> Ocitli sme sa tak opäť pri východisku Craigovho estetického nazerania, teda pri Kráse ako určujúcom momente a cieli umeleckej tvorby. Krásu chce Craig hľadať v Smrti, ktorá preňho okrem tieňov predstavuje ucelený život plný farby, intenzívneho svetla, svet zaľudnený čudnými, hroznými, ale aj krásnymi a pokojnými postavami, ktoré sú poháňané k akejsi zázračnej harmónii pohybu. Formuluje kroky k obnoveniu divadla:
Riadok 38:
#''scénu treba očistiť od všetkých hercov a herečiek predtým, ako ju znova vzkriesime''. <ref name=SD308 />
Hlavne táto tretia požiadavka bola v Craigovej dobe pre mnohých obdivovateľov hereckých osobností na scéne nepredstaviteľná. Na druhej strane sa začala tvoriť početná skupina ľudí, o ktorých podobný názor sa Craig mohol oprieť. Či už to bol [[Gustave Flaubert|G.Flaubert]], [[Charles Lamb|Ch.
Herec musí odísť a nahradí ho neživá postava, ktorú Craig pracovne nazýva ''über-marioneta'' (nadbábka). Tá preňho stelesňuje poslednú ozvenu vznešeného a krásneho umenia minulej civilizácie. ''Či je potlesk hlučný, alebo slabý, ich srdcia nebijú rýchlejšie ani pomalšie, ich pohyby nie sú chaotické. A hoci je zasypaná kvetmi a prejavmi lásky, tvár prvej dámy zostáva pokojná, krásna a neprístupná, ako vždy. V marionette je niečo viac ako záblesk génia a niečo viac než lesk osobnosti.'' <ref>Slovenské divadlo, 1989, s. 312.</ref>
|