Sociálny liberalizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
sociálny liberalizmus založenie Značka: zlé umiestnenie textu |
Reorganizácia, pridanie histórie, doplnený obsah |
||
Riadok 1:
'''Sociálny liberalizmus ''' ( nazývaný aj ako '''nový '''alebo '''moderný''' '''liberalizmus)''' je politická ideológia, smer [[Liberalizmus|liberalizmu]], ktorý kladie dôraz na ochranu osobnej slobody jednotlivca, princípy [[sociálna spravodlivosť|sociálnej spravodlivosti]] a pripúšťa štátne zásahy do ekonomiky s cieľom zníženia nerovnosti v spoločnosti. V kultúrno-spoločenských otázkach termín zastrešuje pozitívne politické postoje k témam ako sú migrácia, interupcie, práva menšín či dekriminalizácia drog.<ref>http://factmyth.com/what-is-social-liberalism/</ref>
V americkej politike je sociálny liberalizmus historicky doménou [[Ľavica (politika)|politickej ľavice]], ktorej záujmy v bipartistickom systéme reprezentuje [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]], zatiaľ čo v Európe je ideologickou podstatou najmä [[Sociálna demokracia|sociálne demokratických]] a [[Centrizmus|centristických]] strán. Jeho ideovými protikladmi sú [[klasický liberalizmus]] a [[sociálny konzervativizmus]]. Medzi zakladateľov sociálneho liberalizmu patria [[Thomas Hill Green]] a [[Leonard Trelawny Hobhouse]]. K jeho rozvoju prispeli aj významní teoretici [[John Stuart Mill]] a [[John Rawls]]. <ref name=pol>{{Citácia knihy
| priezvisko = Dočekalová
| meno = Pavla
Řádek 15 ⟶ 18:
}}</ref>
==História==
▲Vtedajší liberáli dospeli k názoru, že štát nie je nepriateľ osobnej slobody ale naopak má tú schopnosť napraviť nerovnosť a nespravodlivosť vo vnútri spoločnosti. Dôraz sa postupne preniesol na pozitívne chápanie slobody (posilnenie možností človeka rozvíjať svoj potenciál). Ak sa nejaký občan ocitne v kritickej situácii bez vlastného pričinenia, je povinnosťou štátu občanovi podať pomocnú ruku. Tento postup nepotlačuje osobné práva a slobodu jedincov, práve naopak právo rozširuje (právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, dôstojnú starobu a pod.). Povojnový moderný sociálny liberalizmus prišiel s požiadavkou [[Štát blahobytu|welfare stare (štát blahobytu)]], v ktorom sa objavuje myšlienka sociálnej starostlivosti, čo znamená snahy štátu sociálne podporiť svojich občanov odstránením biedy, chorôb a nevzdelanosti. <ref name=pol/>
Jeho vznik sa datuje približne do obdobia druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Vznikol ako reakcia na neregulovaný ranný [[kapitalizmus]], ktorý priniesol prudké sociálne zmeny a značné majetkové rozdiely. Masu pracujúcich z [[Manufaktúra|manufaktúr]] a továrni trápili nízke mzdy, nevyhovujúce pracovné podmienky, choroby či bieda. Neutešená sociálna ekonomická situácia viedla k rade nepokojov a [[Štrajk|štrajkov]]. Ukázala sa neschopnosť trhu samostatne zabezpečiť svoju existenciu. Bolo potrebné nastaviť nové pravidlá. Preto sa následne začala obhajovať idea štátnych zásahov do ekonomiky a sociálnych programov.<ref name=pol/>V tejto oblasti bolo priekopníkom [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]], ktoré po prvej svetovej vojne prinieslo viaceré vymoženosti sociálneho štátu (8-hodinová pracovná doba, 8-ročná povinná školská dochádzka, zdravotné a sociálne poistenie a pod.)<ref>http://www.historickarevue.com/clanok/sto_rokov_ceskoslovenska</ref>. Po roku [[1945]] sa v severnej Amerike a krajinách západnej Európy začala rozsiahlo uplatňovať myšlienka [[Štát blahobytu|welfare stare (štát blahobytu)]], ktorý pre [[Ropný šok|ropnú krízu]] v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] zaznamenal útlm.<ref name=pol/>
[[Kategória:Liberalizmus]]
Řádek 23 ⟶ 25:
[[Kategória:Socializmus]]
== Pozri aj ==
* [[sociálny štát]]
* [[sociálne trhové hospodárstvo]]
* [[keynesianizmus]]
* [[nový údel]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Politický výhonok}}
| |||