Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bojars (diskusia | príspevky)
Značka: bez zdroja
Bojars (diskusia | príspevky)
Riadok 173:
V Amerike sa politická atmosféra začala meniť. Pozornosť publika bola opäť nasmerovaná na k Chaplinove filmy a ľudia prestali mať záujem o jeho politické názory.{{sfn|Maland|1989|326}} V júli 1962 v ''The New York Times'' v jednom z článkov napísali, že je ťažko uveriť žeby bol štát v nebezpečenstve ak by do neho na palube lode, či lietadla prišiel ten stále nezabudnuteľný malý tulák.{{sfn|Lynn|507–508}} V tom istom mesiaci si Chaplin prevzal titul [[Honoris causa]] doktorátu literárnych vied v univerzitách v [[University of Oxford|Oxfrode]] a v [[Durhamská univerzita|Durhame]].{{sfn|Robinson|598–599}} V novembri 1963 v newyorkskej Plaza Theater začala rok trvajúca séria premietania Chaplinových filmov, medzi nimi ''Monsieur Verdoux'' a ''Svetlá rámp'', ktoré získali vynikajúce recenzie od americkej kritiky.{{sfn|Lynn|509}}{{sfn|Maland|1989|330}} V septembri 1964 pod názvom ''[[My Autobiography (Chaplin)|My Autobiography]]'', vyšli Chaplinove memoáre, ktoré pripravoval od roku 1957.{{sfn|Robinson|602–605}} Kniha s 500 stranami, ktorá sa zameriavala na jeho maldosť a jeho osobný život, sa stala celosvetovým bestsellerom. Bolo to aj napriek kritike o nedostatku informácií k jeho filmovej kariére.{{sfn|Robinson|605–607}}{{sfn|Lynn|510–512}}
 
Krátko po vydaní memoárov, začal Chaplin pracovať na svojom ďalšom projekte. Bola to romantická komédia ''[[Grófka z Hongkongu]]'' (1967), ktorej scenár začal písať ešte v 30. rokoch pre Paulette Goddardovú.{{sfn|Robinson|608–609}} Dej filmu sa točí okolo krásnej ruskej emigrantky, grófky Nataši ([[Sophia Lorenová]]), ktorá bola v [[Hongkong]]u proti svojej vôli nútená k prostitúcii. Pri úniku sa ukryje v kajute bohatého Američana Ogdena ([[Marlon Brando]]) a ako čierna pasažierka chce utiecť do Ameriky.{{sfn|Robinson|608–609}} Film sa vo viacerých aspektoch odlišuje od predchádzajúcich Chaplinových produkcií. Je jeho prvým dielom, ktoré je vyrábané vo formáte pre širokouhlé plátno a je farebný, realizovaný technológiou [[Technicolor]]. Sám sa na ňom v podstatnej miere podieľal ako režisér, ako herec sa predstavil v cameo postave stewarda, trpiaceho morskou chorobou.{{sfn|Robinson|612}} Podpísal naň zmluvu s [[Universal Studios|Universal Pictures]] a svojho asistenta, Jerome Espeteina, menoval za producenta.{{sfn|Robinson|607}} Za réžiu dostal Chaplin vyplatených 600 tisíc dolárov a percentuálny podiel z tržby filmu.{{sfn|Vance|2003|330}} ''Grófka z Hongkongu'' mala premiéru v januári 1967. Odozvy kritiky na film neboli priaznivé a nízke boli aj zisky z premietania.{{sfn|Epstein|192–196}}{{sfn|Lynn|518}}{{sfn|Maland|1989|335}} Chaplin bol negatívnou reakciou na tento jeho, ako sa neskôr ukázalo, posledný film sklamaný.{{sfn|Epstein|192–196}}
 
Koncom 60. rokov 20. storočia sa začali u Chaplina prejavovať prvé zdravotné problémy.{{sfn|Robinson|619}} Napriek neúspechom predošlých projektov, začal pracovať na svojom ďalšom projekte, ktorým mal byť film ''[[The Freak]]''. Bol to tragikomický príbeh dievčaťa z južnej Ameriky, ktoré sa narodilo s krídlami Dievča je unesené do Londýna, kde ju prezentujú ako anjela. V hlavnej postave mala byť predstavená Chaplinova dcéra, Victoria.{{sfn|Robinson|619}} Realizácii tohto filmu zabránili Chaplinove zdravotné problémy.{{sfn|Epstein|203}} Začiatkom 70. rokov sa Chaplin sústredil aj na obnovené premiéry jeho starších filmov, medzi nimi aj ''The Kid'' a ''Cirkus''.{{sfn|Robinson|620–621}} V roku 1971, Chaplin na [[Festival de Cannes|filmovom festivale v Cannes]] prevzal titul [[Rad čestnej légie|Komander rádu čestnej légie]].{{sfn|Robinson|621}} V nasledujúcom roku prevzal čestnú cenu aj na [[Benátsky filmový festival|Benátskom filmovom festivale]].{{sfn|Robinson|625}}
[[Súbor:Chaplin oscar.JPG|thumb|left|Chaplin (vpravo) v roku 1972, od [[Jack Lemmon|Jacka Lemmona]] preberá [[Academy Awards|Čestnú cenu akadémie]]. Bol vtedy v USA prvýkrát po 20 rokoch.]]
 
V roku 1972 udelila Charliemu Chaplinovi americká [[Akadémia filmových umení a vied]] čestnú cenu. Podľa Robinsona to bolo prejavom „zmeny postoja USA voči hercovej osobe.“ Aj keď Chaplin sprvoti váhal, nakoniec sa rozhodol po 20&nbsp;rokoch do Štátov na prevzatie ocenenia vycestovať.{{sfn|Robinson|621}} Táto návšteva pritiahla veľkú pozornosť médií. Po prevzatí ceny na galavečere akadémie, bol 12-minútový standing ovation. Bol to najdlhší potlesk v hisórii udeľovania Oscarov.<ref>{{cite web|url=http://www.history.com/this-day-in-history/charlie-chaplin-prepares-for-return-to-united-states-after-two-decades |title=Charlie Chaplin Prepares for Return to United States after Two Decades |publisher=A&E Television Networks |accessdate=7 June 2010 |archiveurl=https://www.webcitation.org/5uKhzGYBk?url=http://www.history.com/this-day-in-history/charlie-chaplin-prepares-for-return-to-united-states-after-two-decades |archivedate=18 November 2010 |deadurl=yes |df=dmy }}</ref>{{sfn|Maland|1989|347}} Očividne emotívne naladený Chaplin si vtedy prevzal cenu za „nevyčísliteľný prínos, ktorý mal pri tvorbe umeleckej formy filmov storočia“.{{sfn|Robinson|623–625}}
 
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.