|
Podľa povestí sa Apolón narodil na ostrove [[Délos]], kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou [[Pytón]]om, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka [[Héra (bohyňa)|Héra]]. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom. Prenasledovaná Léto nemala však inú voľbu, lebo podľa kliatby nemala nájsť kus pevnej zeme, kde by mohla porodiť. Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynté porodila dvojčatá, dcéru Artemidu a syna Apolóna. Na Krétu sa dostal potom s matkou, a tam dospel na mládenca.
Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na [[Delfy]]. Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom, prostredníctvom [[Pýtia|Pýtie]] oznamoval Diovu vôľu.
<br />
Aby sa očistil zo zabitia Pytóna a mohol sa ujať svojich božských funkcií, odchádza do Tesálie a slúži tam osem rokov kráľovi [[Admet]]ovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vracia do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi.
[[Súbor:Simon Vouet 002.jpg|thumb|Apolón a múzy, Simon Vouet]]
Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa [[Dafné]], sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, [[Kassandra (mytológia)|Kassandra]] a [[Marpessa]]. Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s múzou [[Kalliopé|Kalliopou]], ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa [[Koronis]], a [[Aristaios (mytológia)|Aristaios]], syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok. Jeho syn bol aj hudobník [[Linos (brat Orfea)|Linos]] Heraklov učiteľ, a podľa niektorých i boh sobáša [[Hymen]], pomocník bohyne Afrodity.
Vo svete bohov a hrdinov hral Apolón významnú úlohu, sám sa tiež stal hrdinom mnohých príbehov. Známe sú napríklad jeho hudobné preteky so [[satyr]]om Marsom, ktorý doplatil na svoju porážku doslova vlastnou kožou. Pri inej podobnej súťaži s bohom lesov a pastierov Panom prišiel kráľ [[Midas]] k svojim oslím ušiam. V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol [[Achilles (mytológia)|Achila]] do päty.
Prímením boha Apolóna je '''Foibos''' ("žiariaci"/"jasný", po latinsky ''Phoebus''). Používalo sa často namiesto jeho mena, lebo sa písalo aj Foibos Apolón (podobne ako sa za jeden pojem považovalo „Pallas Aténa“).
Apolón je považovaný za božstvo, ktoré má moc nad [[svetlo]]m, uzdravením, umením, [[lukostreľba|lukostreľbou]], [[veštba]]mi a proroctvami, [[kolonista|kolonistmi]], [[tanec|tancom]], [[rozum]]om, a ktoré chráni aj [[stádo|stáda]]. Slávna Apolónova veštiareň stála na [[Kréta|Kréte]].
Apolón je známy aj ako vodca [[Múza|Múz]] (μουσηγέτης ''múségetés''). Medzi jeho [[vlastnosť (charakteristika)|atribúty]] patrí [[Cygnus (rod)|labuť]], [[vlk dravý|vlci]], [[Delfínovité|delfíny]], [[luk]] so [[šíp]]mi, [[Vavrín pravý|vavrínový veniec]], [[citera]] či [[lýra]]. Ďalším z apollónskych symbolov je [[trojnožka]], symbol prorockej sily. Na Apolónovu poctu sa usporadúvali každé štyri roky [[pýtijské hry]] v [[Delfy|Delfách]]. [[chválospev|Hymny]] na Apolónovu poctu sa nazývali [[paján]]y.
V umení je Apolón často stavaný do protikladu s [[Dionýzos|Dionýzom]], pretože je spájaný s [[harmónia (filozofia)|harmóniou]], poriadkom a rozumom, kým Dionýzos, boh vína, s [[emócia]]mi a [[chaos (filozofia)|chaosom]]. Gréci však učili, že sa tieto božstvá navzájom dopĺňajú, lebo sú bratmi.
== Pozri aj ==
|
