Barok: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 176.106.186.200 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback |
||
Riadok 30:
Náboženská reformácia sa v umení prejavila celkovo negatívne,{{chýba citácia}} pretože protestantské cirkvi zatracovali náboženské maľby a sochy. Úplne opačný postoj k umeniu zastávala [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]], ktorá prostredníctvom [[Tridentský koncil|Tridentského koncilu]] ([[1545]] – [[1563]]) veľmi silno ovplyvnila [[barokové umenie]].<ref>Helen Gardner, Fred S. Kleiner, and Christin J. Mamiya, ''Gardner's Art Through the Ages'' (Belmont, CA: Thomson/Wadsworth, 2005), p. 516.</ref> Ako nevhodné sa javili len diela kacírske, neslušné alebo s bezvýznamnými námetmi, naproti tomu sa vyžadovali obrazy a sochy [[Panna Mária|Panny Márie]], mučeníkov a svätcov v stave náboženského vytrženia alebo rozjímania.<ref>Kitson, Michael: ''Barok a rokoko.'' Bratislava, Pallas 1972, s. 13</ref> Celkovo možno povedať, že sa barokové umenie oveľa širšie a ľahšie rozvinulo v katolíckych ako protestantských krajinách, rovnako ako sa mu viac darilo v krajinách s feudálnou politikou, než v krajinách priemyselných a demokratickejších.
== Charakteristika baroka ==
V tomto období nastal tiež veľký rozmach národných umeleckých škôl vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Anglicku i v strednej Európe, ktoré pomohli viac rozvoju baroka ako renesancie. Najvýznamnejšou národnou akadémiou bola [[rím]]ska [[Akadémia sv. Lukáša]] (založená v roku [[1593]]) a francúzska [[Académie royal de peinture et de sculpture]] (založená v roku [[1648]], no aktívne činná až od roku [[1660]]). Akadémie boli ďalším účinným prostriedkom na upevňovanie váhy autorít v umení, no dbali aj na to, aby umelci mali primerané postavenie v spoločnosti.{{chýba citácia}} V 18. storočí tiež usporadúvali výstavy.
== Hlavné myšlienky baroka ==
Veľmi dôležitým pojmom tohto obdobia bola [[krása]]. Tá bola považovaná za [[ideál (filozofia)|ideál]], ktorý bol dokonalejší ako [[príroda]] sama. [[Umenie]] teda malo zdokonaliť [[príroda|prírodu]], aby nezobrazovala škaredosť skutočného [[život]]a{{Bez citácie}}. Za vzor bola v tomto smere považovaná [[antika]] a jej znázorňovanie [[príroda|prírody]].
|