Nemecko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 2A00:1028:9943:EC66:9C63:B4EC:B35F:A39 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex
Značka: rollback
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 29:
| Rozloha vody =
| Percento vody = 2,2
| Odhad počtu obyvateľov =8283 800000 000
| Rok odhad počtu obyvateľov =20172018
| Poradie odhad počtu obyvateľov =16
| Sčítanie počtu obyvateľov = 8182 084792 000351
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 20142017
| Hustota obyvateľstva = 232
| Poradie hustota = 58
| HDP = 34 685417 mld.
| Rok HDP = 20172019
| Poradie HDP = 54
| HDP na hlavu = 5054 425987
| Poradie HDP na hlavu = 18
| HDI = 0,936
Riadok 104:
=== Prehistória ===
[[Súbor:Nebra Scheibe.jpg|thumb|right|[[Disk z Nebry]] je okolo 3 600 rokov starý.]]
Nález čeľuste [[Mauer 1]] v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.<ref>{{cite web|url=http://www.pnas.org/content/107/46/19726.full|title=Radiometric dating of the type-site for Homo heidelbergensis at Mauer, Germany|work=[[Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|PNAS]]|date=27 August 2010|accessdate=27 August 2010}}</ref> Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v [[Schöningen|Schöningene]]u v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.<ref>{{cite web|url=http://archive.archaeology.org/9705/newsbriefs/spears.html|title=World's Oldest Spears|work=archive.archaeology.org|publisher= |date=3 May 1997|accessdate=27 August 2010}}</ref>V údolí [[Neandertal (údolie)|Neandertal]] boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný [[Neandertálec]]. O týchto fosíliách nazvaných '' Neandrtal 1 '' je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí [[Švábska Alba]] neďaleko [[Ulm]]u. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-18196349|title=Earliest music instruments found|publisher=BBC|date=25 May 2012|accessdate=25 May 2012}}</ref> ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,<ref>{{cite web|url=http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|title=Ice Age Lion Man is world's earliest figurative sculpture|work=[[The Art Newspaper]]|date=31 January 2013|accessdate=31 January 2013}}</ref>a 35 000 rokov stará [[Venuša z Hohle Fels]], ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.<ref>{{cite web|url=http://donsmaps.com/hohlefelsvenus.html|title=The Venus of Hohle Fels|work=donsmaps.com|publisher= |date=14 May 2009|accessdate=14 May 2009}}</ref>[[Disk z Nebry]] je vyrobený z [[bronz]]u a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, [[Nebra|Nebry]] v krajine [[Sasko-Anhaltsko]]. Svetový register programu Pamäť sveta ([[UNESCO]]) tento nález nazval "jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia."<ref>{{cite news| url=http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-6/nebra-sky-disc/ | work=Unesco memory of the World | title=Nebra Sky Disc | date=2013}}</ref>
 
=== Germánske kmene a Franská ríša ===
Riadok 111:
História [[germáni|germánskych kmeňov]] siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s [[Kelti|keltskými]] kmeňmi [[Galovia|Galov]], ako aj s [[iránske národy|iránskymi]], [[Pobaltie|pobaltskými]] a [[Slovania | slovanskými]] kmeňmi v [[stredná Európa | strednej]] a [[východná Európa | východnej Európe]].<ref>{{cite book |first =Jill N. |last = Claster |title =Medieval Experience: 300–1400 |publisher =New York University Press |year =1982 |page =35 |isbn=0-8147-1381-5}}</ref>Pod vládou cisára [[Augustus | Augusta]] začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od [[Rýn]]a po [[Ural]]). V roku 9 n. l. boli tri [[rímska légia | rímske légie]] vedenej [[Publius Quinctilius Varus |Varom]] [[Bitka v Teutoburskom lese | porazené]] [[Cheruskovia|cheruským]] vodcom [[Arminius|Arminom]]. Okolo roku 100, kedy [[Tacitus]] napísal knihu ''Germania'', sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a [[Dunaj]] ([[Limes Germanicus]]) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného [[Bavorsko | Bavorska]] a západného [[Porýnie]]. Avšak spadali pod Rím ako provincie.<ref name="9-13">Fulbrook 1991, pp. 9–13.</ref>
 
V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: [[Alemani]], [[Frankovia]], [[Chattovia]], [[Sasi]], [[FrisoviaFrízovia]] a [[Durinkovia]]. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.<ref>{{cite book |series= The Cambridge Ancient History |title =The crisis of empire, A.D. 193–337 |volume =12 |page =442 |isbn=0-521-30199-8 |first =Alan K. |last =Bowman |first2 =Peter |last2 =Garnsey |first3 =Averil |last3 =Cameron |publisher =Cambridge University Press |year = 2005}}</ref> Po invázii [[Huni|Hunov]] v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od [[Merovejovci|merovejského]] obdobie ako [[Austrázia]]) boli obsadené [[Franská ríša | Frankmi]] a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.<ref name="9-13"/>
 
=== Rímsko-nemecká ríša ===
{{Hlavný článok|Rímsko-nemecká ríša}}
[[Súbor:Holy Roman Empire ca.1600.svg|thumb|left|Mapa ''Rímsko-nemeckenemeckej ríše'' v roku 1600 (s dnešnými hranicami)]]
25. decembra 800 bol franský kráľ [[Karol Veľký]] korunovaný za cisára a založil [[Franská ríša| Franskú ríšu]], ktorá bola [[Verdunská zmluva | v roku 843 rozdelená]].<ref name="f11">Fulbrook 1991, p. 11.</ref>Svätá ríša rímska zahŕňala [[Východofranská ríša | východnú časť]] Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky [[Eider]] na severe ku [[Stredozemné more | Stredozemnému moru]] na juhu.<ref name="f11"/>Za vlády [[Liudolfovci | otonských]] cisárov (919-1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ [[Oto I.]] bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa [[Gregor V.]] stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]], Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.<ref>{{cite book|author=McBrien, Richard|title=Lives of the Popes: The Pontiffs from St. Peter to Benedict XVI|publisher=HarperCollins|year=2000|page=138}}</ref>Za vlády [[Sálska dynastia| sálskej dynastie]] (1024-1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a [[Burgundsko]], aj keď cisár stratil kvôli [[Boj o investitúru | boji o investitúru]] moc.<ref>
Pomenovanie germánskych národov na všeobecný pojem "Nemci" ("Germáni") má podľa historika Herwig Wolframa svoje korene v tejto dobe. Tvrdí, že išlo obranný krok zo strany pápežstva označiť ich ako cudzincov, čiastočne kvôli neistote pápežstvo a tiež odôvodniť útoky na ne, pozri: {{cite book|author=Wolfram, Herwig|title='The Roman Empire and its Germanic Peoples|publisher=California University Press|year=1997|pages=11–13}}</ref>
[[Súbor:Lucas Cranach (I) workshop - Martin Luther (Uffizi).jpg|thumb|upright|right|[[Martin Luther]], ktorý inicioval [[reformácia | reformáciu]]]]
Riadok 198:
Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na "sociálnej trhovej ekonomike" ('' soziale Marktwirtschaft ''). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa [[Marshallov plán | Marshallovho plánu]], a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.<ref>Crafts, Toniolo, p.464</ref>
 
Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom ('' Bundeskanzler '') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard | Erhardovým]] vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako "nemecký hospodársky zázrak" ('' Wirtschaftswunder ''). Západné Nemecko sa v roku [[1955]] pripojilo k [[Severoatlantická aliancia | NATO]] a bolo zakladajúcim členom [[Európske hospodárske spoločenstvo | Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] v roku [[1957]].
 
Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok | východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz | SSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a&nbsp;krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva | Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro|politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')<ref name="spiegel_20080311">{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate =30 October 2011}}</ref> a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci | RVHP]].<ref name=loc-cs>"Germany (East)", Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]</ref>
 
Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných "[[Imperializmus | imperialistov]]", veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.<ref name="NYT_19890822">{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}</ref>Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín | Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna | studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende | Wende]]''), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a&nbsp;dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.
[[Súbor:Thefalloftheberlinwall1989.JPG|thumb|right|Berlínsky múr obsadený občanmi NDR v roku 1989; v pozadí je vidieť [[Brandenburská brána]]]]
Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom [[Willy Brandt]]om v rámci jeho tzv. ''[[Ostpolitik]]''. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Československom [[11. máj|11. mája]] [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. V lete 1989 sa [[Maďarsko]] rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k&nbsp;hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku | Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]] (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka]]. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho [[Zjednotenie Nemecka (1990)| znovuzjednotenie]] so vstupom piatich krajín bývalej NDR ('' Neue Länder '') do Spolkovej republiky.
Riadok 275:
Spolková republika Nemecko je [[Federácia | federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.
 
[[Prezident Nemecka |Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu | hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' - inštitúciou, ktorá sa skladá z členov '' Bundestagu '' a z rovnakého počtu štátnych delegátov.
 
Kancelár, [[Angela Merkelová]] (22. novembra 2005-doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje [[Výkonná moc | výkonnú moc]]. Ide o podobnú funkciu akú má [[predseda vlády]] v iných parlamentných demokraciách.
 
=== Administratívne členenie ===
Riadok 337:
[[Súbor:Goethe (Stieler 1828).jpg|thumb|170px|[[Johann Wolfgang von Goethe]]]]
 
[[Nemecká literatúra]] siaha späť až hlboko do [[stredovek]]u, napr. [[Walther von der Vogelweide]] je jedným z&nbsp;najvýznamnejších stredovekých básnikov. Medzi najvýznamnejších nemeckých autorov patria básnici a &nbsp;dramatici [[Johann Wolfgang von Goethe]] a&nbsp;[[Friedrich Schiller]]. Literárne významní sú [[bratia Grimmovci]]. Ku klasikom nemeckej literatúry patrí aj [[Heinrich Heine]], [[Gotthold Ephraim Lessing]], [[Heinrich von Kleist]], [[Ernst Theodor Amadeus Hoffmann|Ernst Theodor Wilhelm Hoffmann]], [[Friedrich Hölderlin]], [[Novalis]], [[Theodor Fontane]] či [[Georg Büchner]]. V 20. storočí sa stali nositeľmi [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] postupne [[Theodor Mommsen]] v roku 1902, [[Paul Johann Ludwig Heyse|Paul Heyse]] v roku 1910, [[Gerhart Hauptmann]] v roku 1912, [[Thomas Mann]] roku 1929, [[Hermann Hesse]] v roku 1946, [[Heinrich Böll]] roku 1972 a [[Günter Grass]] v roku 1999. V roku 2009 obdržala [[Herta Müllerová]], nemecko-rumunská spisovateľka žijúca v&nbsp;Berlíne, túto cenu. Laureátmi sú tiež [[Nelly Sachsová]], [[Thomas Mann]] a [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]]. K významným autorom 20. storočia býva radený aj [[Bertolt Brecht]], [[Heinrich Mann]], [[Alfred Döblin]] alebo [[Patrick Süskind]]. V oblasti detskej literatúry vynikol napríklad [[Erich Kästner]] (''Emil a detektívovia'') či [[Michael Ende]] (''Nekonečný príbeh''), v oblasti populárnej literatúry [[Karl May]].
 
[[Frankfurtský knižný veľtrh]] je jedným z najväčších knižných veľtrhov sveta.