Chemická informatika: Rozdiel medzi revíziami
nové heslo |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 18:52, 29. január 2019
Chemická informatika sa zaoberá uchovávaním, indexovaním, vyhľadávaním, vyberaním, vizualizáciou a použitím informácií o chemických zlúčeninách. Za prvého chemického informatika možno považovať už Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva, ktorý v roku 1869 publikoval periodický zákon v tabulárnej forme (periodická tabuľka chemických prvkov). V súčasnosti je chemická informatika súčasťou chemických informačných systémov. Jej koncepciu definoval v roku 1998 Frank Brown ako miešanie informačných zdrojov s cieľom pretransformovať údaje na informácie a informácie na vedomosti za účelom rýchlejšieho prijímania správnych rozhodnutí v oblasti identifikácie a optimalizácie nosných štruktúr liečiv. Neskôr Johann Gasteiger zaviedol omnoho všeobecnejšiu definíciu chemickej informatiky: Chemická informatika spočíva na využití metód informatiky na riešenie chemických problémov. Do chemickej informatiky sa zaraďujú nasledovné postupy a metódy: vytváranie databanky zlúčenín, prístup k primárnym a sekundárnym zdrojom vedeckej literatúry, QSAR (angl. quantitative structure–activity relationships) a podobné nástroje štúdia vzťahov medzi štruktúrou a biologickou aktivitou, databanky chemických štruktúr a vlastností zlúčenín, projektovanie a vytváranie chemických knižníc, metódy ich analýzy a štatistické metódy.[1][2][3]
Referencie
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
- ↑ Brown, F., K. Cheminformatics: what is it and how does it impact drug discovery. Annu. Rep. Med. Chem. 33 (1998) 375–384.
- ↑ Gasteiger, J. The Scope of Chemoinformatics. In Handbook of Chemoinformatics; J. Gasteiger (Ed). Wiley-VCH: Weinheim, 2003, 3-5.
- ↑ Engel, T., Gasteiger J. (Eds) Chemoinformatics: Basic Concepts and Methods. Wiley-VCH Verlag GmbH, 2018. ISBN 978-3-527-33109-3