Vikingovia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d oprava terminológie |
d Baltické more je chybný tvar Značka: vrátenie |
||
Riadok 29:
== Dejiny ==
Obyvatelia Škandinávie sa po stáročia živili [[rybolov]]om a [[pastier]]stvom. Popritom boli aj výborní námorníci a stavitelia lodí. V [[6. storočie|6.]] a [[7. storočie|7. storočí]] začali obchodovať v okolí [[
Najmä na konci [[8. storočie|8. storočia]] začali z neznámych príčin podnikať agresívne nájazdy na pobrežie Európy. Stavali rýchle a dlhé lode s nízkym ponorom, ktoré im umožňovali rýchlo a prekvapivo udrieť z mora aj z rieky. Nazývali ich dračie lode, [[drakkar]], lebo boli ozdobené dračími hlavami. Vo vikinskom období sa rozlišujú vojnové lode, lode na ďaleké cesty, obchodné lode a kráľovské jachty na slávnostné plavby pri pobreží a v pokojných vodách. Ľudia obývajúci pobrežia mora a riek [[Nemecko|Nemecka]], [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Anglicko|Anglicka]] žili v neustálom strachu pred vikinskými nájazdníkmi. Za začiatok vikinských výprav sa považuje rok [[793]], keď nórski Vikingovia spustošili kláštor Lindisfarne na pobreží [[Northumbria|Northumbrie]].
Riadok 39:
* [[Nórsko|Nórski]] Vikingovia osídlili [[Orkneje]], [[Shetlandy]], [[Faerské ostrovy]], [[Island]] a [[Grónsko]]. Z Grónska sa dostali až do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] dávno pred [[Krištof Kolumbus|Kolumbom]]. Okrem toho sa podieľali na výpravách dánskych Vikingov.
* [[Dánsko|Dánski]] Vikingovia sa zmocnili východnej polovice Anglicka, ich oddiely sa preplavili po rieke Seine až k [[Paríž]]u a ďalšie do [[Írsko|Írska]].
* [[Švédsko|Švédski]] Vikingovia ([[Variagovia]]), ktorí už v [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. storočí]] ovládali určité oblasti východného Pobaltia (Grobiňa), prenikali najmä ako obchodníci po riekach do východnej Európy, kde sa stretávali so slovanskými a arabskými kupcami (napr. na rieke [[Volga]]), alebo sami zachádzali až na územie [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (boli telesnými strážcami byzantských cisárov) a arabského sveta. Časť ich viac-menej ovládla časť [[Rusko|Ruska]] až po [[Kyjev]] a z [[Čierne more|Čierneho mora]] napadli [[Konštantínopol]]. Vtrhli aj na moslimský [[Pyrenejský polostrov]] a hlboko do
Počas tretej fázy na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] už vikinské výpravy splývali s expanziou škandinávskych ranostredovekých kráľovstiev (akcie dánskeho a nórskeho kráľovstva v Anglicku, ovládnutie Anglicka [[Knut Veľký|Knutom Veľkým]]). So vznikom týchto kráľovstiev a s postupným rozširovaním [[kresťanstvo|kresťanstva]] od 2. polovice [[10. storočie|10. storočia]] až do [[12. storočie|12. storočia]] sa Škandinávia začlenila medzi ostatné európske stredoveké štáty a stratila svoj vikinský ráz.
| |||