Rakovina prsníka: Rozdiel medzi revíziami

'''Rakovina prsníkov''' je nádorové ochorenie postihujúce tkanivo [[Prsník|prsných (mliečnych) žliaz]]. Termín „rakovina prsníkov“ zahŕňa viacero typov a podtypov [[Zhubné nádory prsníka (MKCH-10)|zhubných nádorov prsníka]], ktoré sa medzi sebou odlišujú morfologicky, na molekulárnej úrovni a liečebným postupom. Najrozšírenejším typom rakoviny prsníka je '''[[karcinóm]] prsníka (adenokarcinóm prsníka)''', v ktorom nádorové bunky vznikajú zo žľazového tkaniva -  – epiteliálnych (výstelkových) buniek lobúl a duktov prsnej žľazy. Druhým typom rakoviny prsníka je '''[[sarkóm prsníka]]''', ktorý vzniká zo spojivového tkaniva prsnej žľazy a vyskytuje sa menej ako v 1 % prípadov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pencavel|meno=Timothy D.|priezvisko2=Hayes|meno2=Andrew|titul=Breast sarcoma – a review of diagnosis and management|periodikum=International Journal of Surgery|dátum=2009-01-01|ročník=7|číslo=1|strany=20–2320 – 23|doi=10.1016/j.ijsu.2008.12.005|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1743919108001854|dátum prístupu=2017-08-22}}</ref>

Karcinóm prsníka je najčastejším zhubným nádorom u žien a postihuje každú dvanástu ženu globálne. Jeho výskyt vo svetovej [[populácia|populácii]] neustále narastá.{{Bez citácie}} Celosvetový výskyt nie je však rovnomerný, najčastejší výskyt je v Európe a Severnej Amerike, relatívne zriedkavejší je v Južnej Amerike a Ázii, ktoré majú časté iné typy rakoviny.{{Bez citácie}} Najčastejšie sa vyskytuje v období ohraničenom 35. až 75. rokom života ženy. Na Slovensku bolo v roku 2002 zaznamenaných 1 945 nových prípadov u žien a 18 u mužov, čo je 48,6 prípadov na 100 000 žien a 0,6 prípadu na 100 000 mužov (štandardizované na svetovú populáciu). U slovenských žien ide jednoznačne o najčastejšie zhubné ochorenie.<ref name="onkologický register 2002">{{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko=Pleško |titul=Aktuálne globálne a lokálne poznatky a problémy epidemiológie zhubných nádorov |periodikum=Onkológia |rok=2006 |ročník=1 |číslo=1 |strany=8–138 – 13 |url=http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=1481 |issn=1336-8176}}</ref> Podľa štatistiky [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] (WHO) bolo v roku 2014 na Slovensku 4 900 prípadov úmrtí na rakovinu, z toho 16,9% bolo spojených s rakovinou prsníkov (14,3 % kolorektálna rakovina, 11 % dýchacie cesty a pľúca, 7,3 % pankreas, 5,3 % vaječníky a 45,2% iné).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Cancer Country Profile Slovakia|url=http://www.who.int/cancer/country-profiles/svk_en.pdf?ua=1|dátum vydania=|dátum prístupu=2014|vydavateľ=World Health Organization}}</ref>

Na molekulárnej úrovni sú príčinou vzniku nádorových buniek novovzniknuté alebo dedičné mutácie v [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] epiteliálnych buniek, ktoré sú často späté s vplyvom [[Hormón|hormónovhormón]]ov, hlavne [[estrogén]]ov. <ref>Cavalieri E, Chakravarti D, Guttenplan J, Hart E, Ingle J, Jankowiak R, Muti P, Rogan E, Russo J, Santen R, Sutter T (August 2006). "Catechol estrogen quinones as initiators of breast and other human cancers: implications for biomarkers of susceptibility and cancer prevention". Biochimica et Biophysica Acta. 1766 (1): 63–7863 – 78. PMID 16675129. doi:10.1016/j.bbcan.2006.03.001.</ref> O [[Dedičnosť|dedičnosti]] možno hovoriť len v 5{{--}}10 % prípadov. Najznámejšími dedičnými [[Mutácia (genetika)|mutáciami]] sú mutácie v génoch BRCA1 a BRCA2, ktorých proteínové produkty potláčajú vznik nádorov na molekulárnej (DNA) úrovni, tieto gény sa nazývajú [[tumor supresorové gény]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BRCA1 & BRCA2: Cancer Risk & Genetic Testing|url=https://www.cancer.gov/about-cancer/causes-prevention/genetics/brca-fact-sheet|dátum prístupu=2017-06-26|vydavateľ=National Cancer Institute|jazyk=en}}</ref>

Na úrovni bunkovej regulácie je prsníková žľaza tkanivom, ktoré je citlivé na vplyv [[Reprodukčné hormóny|reprodukčných (pohlavných) hormónov]]. Z tohto pohľadu je najvýznamnejší pohlavný hormón estrogén a jeho deriváty. Estrogény priamo regulujú fyziologickú funkciu prsnej žľazy a signalizáciou cez estrogénne receptory riadia funkciu, bunkový cyklus a delenie epiteliálnych buniek. Tento účinok estrogénov je aj indikovaný pri vzniku nádorových buniek a riadi [[tumorogenéza|tumorogenézu.]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bocchinfuso|meno=Wayne P.|priezvisko2=Korach|meno2=Kenneth S.|titul=Mammary Gland Development and Tumorigenesis in Estrogen Receptor Knockout Mice|periodikum=Journal of Mammary Gland Biology and Neoplasia|dátum=1997-10-01|ročník=2|číslo=4|strany=323–334323 – 334|issn=1083-3021|doi=10.1023/A:1026339111278|url=https://link.springer.com/article/10.1023/A:1026339111278|dátum prístupu=2017-08-22|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Chaudhri|meno=Reyhaan A.|priezvisko2=Olivares-Navarrete|meno2=Rene|priezvisko3=Cuenca|meno3=Natalia|titul=Membrane Estrogen Signaling Enhances Tumorigenesis and Metastatic Potential of Breast Cancer Cells via Estrogen Receptor-α36 (ERα36)|periodikum=Journal of Biological Chemistry|dátum=2012-03-02|ročník=287|číslo=10|strany=7169–71817169 – 7181|issn=0021-9258|doi=10.1074/jbc.m111.292946|url=http://www.jbc.org/content/287/10/7169|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 22247547|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Li|meno=Jonathan J.|priezvisko2=Li|meno2=Sara Antonia|titul=Estrogen-induced tumorigenesis in hamsters: roles for hormonal and carcinogenic activities|periodikum=Archives of Toxicology|dátum=1984-07-01|ročník=55|číslo=2|strany=110–118110 – 118|issn=0340-5761|doi=10.1007/BF00346048|url=https://link.springer.com/article/10.1007/BF00346048|dátum prístupu=2017-08-22|jazyk=en}}</ref> Vychádzajúc z experimentálnych štúdií, dlhotrvajúce pôsobenie a vysoké hladiny estrogénu zvyšujú riziko vzniku karcinómu prsníka; naopak hormóny [[gestagény]] [[Gestagény|(]]<nowiki/>napr. [[progesterón]]) majú ochranný účinok. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Soyal|meno=Selma|priezvisko2=Ismail|meno2=Preeti M.|priezvisko3=Li|meno3=Jie|titul=Progesterone's role in mammary gland development and tumorigenesis as disclosed by experimental mouse genetics|periodikum=Breast cancer research: BCR|dátum=2002|ročník=4|číslo=5|strany=191–196191 – 196|issn=1465-5411|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12223123|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 12223123 PMCID: PMC138743}}</ref> Téza "čím kratšie pôsobenie estrogénov za obdobie života ženy, tým sa znižuje riziko rakoviny" dáva predpoklad tvrdeniu, prečo ženy so včasným nástupom [[menštruačný cyklus|menštruačného cyklu]] (menarché) a neskoro nastupujúcou [[menopauza|menopauzou]], a prípadne aj nerodičky a prvorodičky vo vyššom veku, sú vystavené vyššiemu riziku. Postuluje sa, že gravidita má ochranný charakter -  – progesterón produkovaný v gravidite urýchľuje diferenciáciu buniek mliečnej žľazy <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lydon|meno=J. P.|priezvisko2=Sivaraman|meno2=L.|priezvisko3=Conneely|meno3=O. M.|titul=A reappraisal of progesterone action in the mammary gland|periodikum=Journal of Mammary Gland Biology and Neoplasia|dátum=July 2000|ročník=5|číslo=3|strany=325–338325 – 338|issn=1083-3021|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14973394|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 14973394}}</ref> (zhubné bunky sa vyznačujú nízkou diferenciáciou a zmenou pôvodnej diferenciácie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Visvader|meno=Jane E.|priezvisko2=Stingl|meno2=John|titul=Mammary stem cells and the differentiation hierarchy: current status and perspectives|periodikum=Genes & Development|dátum=2014-06-01|ročník=28|číslo=11|strany=1143–11581143 – 1158|issn=0890-9369|doi=10.1101/gad.242511.114|url=http://genesdev.cshlp.org/content/28/11/1143|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 24888586|jazyk=en}}</ref>) a tým sa znižuje predpokladané riziko rakoviny prsníka.

Užívanie [[Antikoncepcia#Hormonálna antikoncepcia|hormonálnej antikoncepcie]], používanie hormonálnej substitučnej terapie v [[Mezopauza|menopauze]] ako prevencia [[Postmenopauzálny syndróm|postmenopauzálneho syndrómu]] a liečba [[Osteoporóza|osteoporózy]] sú predmetom epidemiologického výskumu vplyvu syntetických estrogénov na vznik rakoviny prsníka. Tieto štúdie sa vyhodnocujú vo veľkých časových intervaloch a analyzujú dlhodobý vplyv na celú súčasnú generáciu žien a ich výsledky sú zatiaľ ťažko zhodnotiteľné.

Na základe epidemiologických štúdií sa medzi rizikové faktory radí aj [[obezita]] u žien v plodnom veku.{{chýba zdroj}} Presný molekulárny mechanizmus nie je známy, možný je vplyv enzýmu [[aromatáza]], ktorý sa nachádza v tukovom tkanive a premieňa steroidné [[Prekurzor|prekurzoryprekurzor]]y na estrogén. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Simpson|meno=Evan R.|priezvisko2=Clyne|meno2=Colin|priezvisko3=Rubin|meno3=Gary|titul=Aromatase--a brief overview|periodikum=Annual Review of Physiology|dátum=2002|ročník=64|strany=93–12793 – 127|issn=0066-4278|doi=10.1146/annurev.physiol.64.081601.142703|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11826265|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 11826265}}</ref> [[Inhibítor (biochémia)|Inhibitóry]] [[Aromatáza|aromatázy]] sa používajú v štandardnej hormonálnej liečbe niektorých typov rakoviny prsníkov.

Nezhubné chronické ochorenia mliečnej žľazy ([[cystická mastopatia]], [[fibrocystická mastopatia]]) so sebou tiež nesú vyššie riziko vzniku karcinómu prsníka. {{chýba zdroj}}

Rakovina prsníkov je heterogénne ochorenie, ktoré sa delí do troch základných terapeutických skupín podľa expresie hormonálnych receptorov, onkogénov a tumor supresorových génov. Skupina s pozitívnou expresiou estrogénových a progesteronových receptorov (luminal A a luminal B breast cancers) je najväčšia a najrozmanitejšia, tieto pacientky sú liečené endokrinou/hormonálnou terapiou. Druhá skupina zahŕňa pacientky s amplifikáciou HER2 onkogénu (ERBB2) a lieči sa monoklonálnou protilátkou proti HER2. Tretia skupina zahŕňa nádory bez prítomnosti estrogénových a progesterónových receptorov a HER2 pozitivity, tieto nádory sa nazývajú troj-negatívny karcinóm (ER-, PR-, HER2-, triple-negative basal-like); táto skupina tiež nesie zvýšený výskyt dedičných BRCA1 mutácií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Network|meno=The Cancer Genome Atlas|titul=Comprehensive molecular portraits of human breast tumours|periodikum=Nature|dátum=2012-10-04|ročník=490|číslo=7418|strany=61–7061 – 70|issn=0028-0836|doi=10.1038/nature11412|url=https://www.nature.com/nature/journal/v490/n7418/full/nature11412.html#ref-link-3|dátum prístupu=2017-06-17|jazyk=en}}</ref>

Mutácie, ktoré riadia tumorogenézu nádorových buniek sa môžu objaviť v [[onkogén]]och (HER2/neu), [[Tumor supresorový gén|tumor supresorových génoch]] (BRCA1 a 2) a v ďalších génoch riadiacich funkciu a delenie epiteliálnych buniek (ATM, CDH1, CHEK2, PALB2, PTEN, STK11, TP53 (p53)).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Learn About Inherited Gene Mutations at Susan G. Komen|url=http://ww5.komen.org/BreastCancer/InheritedGeneticMutations.html|dátum prístupu=2017-06-18|vydavateľ=ww5.komen.org}}</ref> Väčšina mutácií vzniká de novo (novovzniknuto), bez dedičného podkladu.

Len u 10{{--}}20 % prípadov rakoviny prsníkov je výskyt rakoviny prsníkov aj v priamej alebo príbuznej rodine a len v 30 % týchto prípadov sa podarilo identifikovať mutácie v génoch spôsobujúce zhubné ochorenie -  – BRCA1, BRCA2, PTEN, TP53, CDH1, STK11 a v malom prieniku aj PALB2, ATM, BRIP1, a CHEK2. V rodinných prípadoch môže ísť o kombináciu genetických a [[Epigenetika|epigenetických]] faktorov. O vyslovene dedičnom výskyte karcinómu sa hovorí len v 5{{--}}10 % prípadov a je väčšinou asociovaný s mutáciami v tumor-supresorových génoch BRCA 1 a 2. V tejto skupine sú však aj ženy bez BRCA mutácií. Pri dedičnom výskyte sa karcinóm objavuje často pred 30. rokom života. Ženy s rodinnou [[Anamnéza (medicína)|anamnézou]] rakoviny prsníkov sa už i na Slovensku nechávajú vyšetriť genetickými testami.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Trainer|meno=Alison H.|priezvisko2=Lewis|meno2=Craig R.|priezvisko3=Tucker|meno3=Kathy|titul=The role of BRCA mutation testing in determining breast cancer therapy|periodikum=Nature Reviews. Clinical Oncology|dátum=December 2010|ročník=7|číslo=12|strany=708–717708 – 717|issn=1759-4782|doi=10.1038/nrclinonc.2010.175|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Alison+H.+Trainer,+Craig+R.+Lewis,+Kathy+Tucker,+Bettina+Meiser,+Michael+Friedlander+&+Robyn+L.+Ward|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 21060331}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Keeney|meno=Michael G.|priezvisko2=Couch|meno2=Fergus J.|priezvisko3=Visscher|meno3=Daniel W.|titul=Non-BRCA familial breast cancer: review of reported pathology and molecular findings|periodikum=Pathology|dátum=2017-06-01|ročník=49|číslo=4|strany=363–370363 – 370|doi=10.1016/j.pathol.2017.03.002|url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0031302517300806|dátum prístupu=2017-08-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Larsen|meno=Martin J.|priezvisko2=Kruse|meno2=Torben A.|priezvisko3=Tan|meno3=Qihua|titul=Classifications within Molecular Subtypes Enables Identification of BRCA1/BRCA2 Mutation Carriers by RNA Tumor Profiling|periodikum=PLOS ONE|dátum=2013-05-21|ročník=8|číslo=5|strany=e64268|issn=1932-6203|doi=10.1371/journal.pone.0064268|url=http://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0064268|dátum prístupu=2017-08-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Rousset-Jablonski|meno=Christine|priezvisko2=Gompel|meno2=Anne|titul=Screening for familial cancer risk: Focus on breast cancer|periodikum=Maturitas|dátum=2017-08-07|issn=1873-4111|doi=10.1016/j.maturitas.2017.08.004|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28818315|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 28818315}}</ref>

* [[onkogén]] HER2/neu (erbB2) – je aktivovaný približne v 1/4 prípadov všetkých invazívnych karcinómov a v 1/2 prípadov duktálneho karcinómu [[in situ]] (DCIS). Kóduje bielkovinu, ktorej štruktúra je veľmi podobná receptoru pre [[epidermálny rastový faktor]] (EGFR, epidermal growth factor receptor). Nález jeho výraznej aktivácie je spojený so zlou prognózou ochorenia. Nádory tohoto typu zle reagujú na [[Chemoterapia|chemoterapiu]] a hormonálnu liečbu. Tieto nádory sa liečia monoklonálnou protilátkou (trastuzumab, obchodný názov Herceptin<ref>http://www.herceptin.com/herceptin/patient/index.jsp</ref>), ktorá v kombinácii s chemoterapiou u časti pacientiek predlžuje život.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Moasser|meno=Mark M.|titul=The oncogene HER2; Its signaling and transforming functions and its role in human cancer pathogenesis|periodikum=Oncogene|dátum=2007-10-04|ročník=26|číslo=45|strany=6469–64876469 – 6487|issn=0950-9232|doi=10.1038/sj.onc.1210477|url=http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3021475/|dátum prístupu=2017-08-22|poznámky=PMID: 17471238 PMCID: PMC3021475}}</ref>

* [[tumor supresorový gén]] BRCA 1 a BRCA 2 – produkt [[gén]]ov funguje ako „opravár“ poškodenej [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]; pri ich inaktivácii sa zvyšuje riziko „zhubnej“ mutácie, najmä vplyvom [[ionizujúce žiarenie|ionizujúceho žiarenia]]. Ich poškodenie je časté v prípadoch nediferencovaných karcinómov mliečnej žľazy. Hlavne u BRCA2 je potvrdené zvýšené riziko vzniku karcinómu prsníka u mužov. Gén BRCA1 býva u mužov menej často mutovaný, s výnimkou [[Židia (etnikum)|židovskej]] populácie. Mutácie v génoch BRCA 1 a 2 zvyšujú riziko vzniku zhubného nádoru aj v ostatných orgánoch (najmä v [[Hrubé črevo|hrubom čreve]] a [[Vaječník|vaječníkochvaječník]]och).

Normálne tkanivo [[Mliečna žľaza|mliečnej žľazy]] pozostáva z malých duktov (mliekovodov) a skupiny lobúľ (váčkov/ľalôčkov), ktoré sa nachádzajú usporiadané v medzibunkovom mikropriestore pozostavajúceho zá[[Extrabunková matica (extracelulárny matrix)|extrabunkovej matice (extracelulárny matrix)]], [[Stróma|strómy]] a tukového tkaniva. Rakovina začína v epiteliálnych bunkách, ktoré vystieľajú dukty a lobule, keď sa normálna bunka mení procesom [[Tumorogenéza|tumorogenézy]] na rakovinovú bunku.

Pre duktálny alebo lobulárny karcinóm sú tieto štádia veľmi podobné.

Zhubné bunky, ktoré zostávajú ohraničené v priestore prsných duktov a lobúl, bez toho, aby presahávali do mikropriestoru a rozrastali sa ďalej do okolitého tkaniva, sa nazývaju karcinóm in situ (''in-situ carcinoma''). Nádorové bunky prerastajúce cez hranice duktov a lobúľ sa nazývajú invazívny alebo infiltrujúci karcinóm (''invasive''/''infiltrating carcinoma''). Bunky invazívneho karcinómu sa môžu šíriť (metastázovať) do iných častí tela.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Understanding Your Pathology Report: Breast Cancer|url=https://www.cancer.org/treatment/understanding-your-diagnosis/tests/understanding-your-pathology-report/breast-pathology/breast-cancer-pathology.html|dátum prístupu=2017-06-18|vydavateľ=www.cancer.org}}</ref>

Dôležité z hľadiska prognózy je odlíšenie komédového typu (s horšou prognózou) od ostatných. Horšiu prognózu má i dôkaz prítomnosti nekróz v niektorom zátypov.<ref name="Grading1996-Silverstein">{{Citácia periodika |meno=Melvin J. |priezvisko=Silverstein |meno2=Michael D. |priezvisko2=Lagios |meno3=Pamela H. |priezvisko3=Craig |spoluautori=et al. |titul=A prognostic index for ductal carcinoma in situ of the breast |periodikum=Cancer |rok=1996 |mesiac=Jún |ročník=77 |číslo=11 |strany=2267–22742267 – 2274 |pmid=8635094 |doi=10.1002/(SICI)1097-0142(19960601)77:11<2267::AID-CNCR13>3.0.CO;2-V}}</ref>

Postihuje intralobulárne duktuly mliečnej žľazy. Vyskytuje sa najčastejšie u žien pred menopauzou, nedá sa nahmatať. Nemá charakteristický obraz (ani na mamografii) a diagnostikuje sa preto často náhodne. Mikrokalcifikáty väčšinou netvorí. Považuje sa skôr za indikátor vyššieho rizika vzniku invazívneho karcinómu (až 20 % pravdepodobnosť), je často multicentrický (až v 70 %) a vyskytuje sa cca v 1/4 prípadov obojstranne. Zaujímavosťou tiež je, že ak sa u pacientky vyvinie invazívna forma, je to väčšinou invazívny duktálny a nie invazívny lobulárny karcinóm. Histopatologicky je „jednotvárny“, nemá zďaleka tak pestré varianty ako DCIS. Bunky sú uniformné, tesne na seba naliehajú, neprerastajú do strómy žľazy. Majú [[estrogén]]ne [[receptor]]y a málokedy mutácie známych [[onkogén]]ov.

Histologicky sa invazívny karcinóm prsníkov delí na dva hlavné morfologické typy: invazívny duktálny karcinóm a invazívny lobulárny karcinóm. V niektorých prípadoch má nádor znaky oboch a nazýva sa zmiešaný duktálny a lobulárny karcinóm. Ďalšia terminológia pre invazívny duktálny karcinóm je invazívny karcinóm prsnej žľazy nešpecifického typu -  – je to v podstate najznámejší typ karcinómu prsníkov. Liečba pre invazívny lobulárny karcinóm a invazívny duktálny karcinóm sa vo väčšine prípadov od seba príliš nelíši.<ref name=":0" />

U každého pacienta s karcinómom prsníka sa stanovuje rozsah nádoru. To následne umožní určiť najvhodnejší spôsob liečby a prognózu. Rozoznávame klinický staging, ktorý sa označuje písmenom „c“, a ktorý je výsledkom dôkladného [[Gyzikálne vyšetrenie|fyzikálneho vyšetrenia]] (najmä palpačného (hmatom)). Najspoľahlivejší je patologický staging („p“), ktorý zohľadňuje všetky získané klinické, operačné a [[Patologická anatómia|histopatologické]] informácie.<ref name="TNM2002-Singletary">{{Citácia periodika |meno=S. Eva |priezvisko=Singletary |meno2=Craig |priezvisko2=Allred |meno3=Pandora |priezvisko3=Ashley |spoluautori=et al. |titul=Revision of the American Joint Committee on Cancer staging system for breast cancer |periodikum=Journal of Clinical Oncology |rok=2002 |mesiac=September |ročník=20 |číslo=17 |strany=3628–36363628 – 3636 |pmid=12202663 |doi=10.1200/JCO.2002.02.026}}</ref>

Je jedným z najrozšírenejších preventívnych zobrazovacích vyšetrení vôbec.

V súčasnosti naďalej diskutovaná forma prevencie u asymptomatických žien s vysokým genetickým rizikom vzniku rakoviny prsníka. Ukazuje sa, že zmysel má len u žien s BRCA pozitivitou, ktoré majú celoživotné riziko vzniku karcinómu prsníka 85 %.<ref name="JCO2002-Grann">{{Citácia periodika |meno=Victor R. |priezvisko=Grann |meno2=Judith S. |priezvisko2=Jacobson |meno3=Dustin |priezvisko3=Thomason |spoluautori=et al. |titul=Effect of prevention strategies on survival and quality-adjusted survival of women with BRCA1/2 mutations: an updated decision analysis |periodikum=Journal of Clinical Oncology |rok=2002 |mesiac=Máj |ročník=20 |číslo=10 |strany=2520–25292520 – 2529 |pmid=12011131 |doi=10.1200/JCO.2002.10.101}}</ref> K zákroku však dodnes nie je stanovená žiadna jednoznačná indikácia a zväčša (i vzhľadom kna psychickýmpsychické problémomproblémy) sa pristupuje k intenzívnemu sledovaniu už od 20.{{--}}25. roku života (samovyšetrovanie, [[Ultrasonografia|USG]], od 30. roku života mamografia, v indikovaných prípadoch [[Zobrazovanie magnetickou rezonanciou|MRI)]].

Chemoprevencia je rovnako diskutovaná ako profylaktická mastektómia, prebiehajú viaceré štúdie, ktoré majú posúdiť jej efekt u pacientiek s vysokým rizikom vzniku ochorenia.<ref name="CAHO2005-Vogel">{{Citácia periodika |meno=Vitali |priezvisko=Vogel |titul=Chemoprevention in breast cancer |periodikum=Clinical Advances in Hematology & Oncology |rok=2005 |mesiac=Júl |ročník=3 |číslo=7 |strany=531- – 533 |pmid=16167032}}</ref>

[[Súbor:Mri of breast.jpg|náhľad|KolorovanýKolorovaná MRI snímoksnímka prsníka.]]

Dobre diferencovateľné typy DCIS v 5{{--}}10% prípadov mikrokalcifikáty nevytvárajú a pri mamografii teda nie sú detekovateľnédetegovateľné. Ak mikrokalcifikáty tvoria, tieto sú zväčša jemné, granulované, plošné. Zle diferencovateľné DCIS majú lineárne sa vetviace a hrubozrnné mikrokalcifikáty.

Všeobecne platí, že prsník zachovávajúce operácie sú určené pre menšie nádory a rozsah ochorenia v rámci I. a II. štádia. Naopak mastektómia je určená pre multicentrické a multifokálne zhubné nádory, veľké nádory za prsnou bradavkou a nádory s väčším miestnym šírením. Ukazuje sa, že pri správnom výbere pacientiek je prsník zachovávajúca operácia v kombinácii s miestnou rádioterapiou čo sa týka rizika [[Lokorecidíva|lokorecidívy]] porovnateľná s mastektómiou.

Po definitívnom stanovení diagnózy je prvým rozhodnutím potreba predoperačnej (tzv. neoadjuvantnej) chemoterapie. Táto síce nezvyšuje priemernú dobu prežitia, ale umožňuje štatisticky vyšší počet prsník zachovávajúcich operácií. Určená je všeobecne pre primárne neoperovateľné (inoperabilné) karcinómy, no indikácie sa môžu centrum od centra líšiť. Väčšinou sa týka pacientiek od štádia IIIA a vyššieho.<ref name="Paklitaxel2005-Heys">{{Citácia periodika |meno=Steven D. |priezvisko=Heys |meno2=Tarun |priezvisko2=Sarkar |meno3=Andrew W. |priezvisko3=Hutcheon |titul=Primary docetaxel chemotherapy in patients with breast cancer: impact on response and survival |periodikum=Breast Cancer Research and Treatment |rok=2005 |mesiac=Marec |ročník=90 |číslo=2 |strany=169–185169 – 185 |pmid=15803364 |doi=10.1007/s10549-004-1001-0}}</ref>