Hypatia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úpravy |
|||
Riadok 46:
Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenie ťažkých častí z [[Platón|Platóna]] a [[Aristoteles|Aristotela]]. Chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypatia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, no ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania.<ref name="DZIELSKA47">Dzielska (1995), str. 47.</ref> Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala. Veľa cestovala a dopisovala si s ľuďmi z celého [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomoria]]. Jej dom bol vždy plný hostí, na jej prednášky chodili skupiny nadšených obdivovateľov, ba aj kresťanskí poslucháči.<!-- Jedni hovorili, že sa podobala na samú bohyňu Paládu, druhí v nej videli prevtelenie ducha Platóna a tela Afrodity, tretí vyjadrovali svoj obdiv, porovnávajúc ju s tromi veľkými gréckymi bohyňami. -->
Keď sa v Ríme dostal k moci jej nepriateľ [[biskup]] [[Kyrill Alexandrijský
Pokročila dosť ďaleko v štúdiu [[Kužeľosečka|kužeľosečiek]] a nadviazala na [[Diofant Alexandrijský|Diofantove]] práce. Venovala sa hlavne [[Aplikovaná matematika|aplikáciám matematiky]]. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých
▲Keď sa v Ríme dostal k moci jej nepriateľ biskup Kyrill Alexandrijský, ktorý ju nenávidel pre jej slávu, rozum, krásu, pre nezávislosť, pre svet, ktorý dávala svojim žiakom, pre vplyv, ktorý mala na všetkých vzdelaných ľudí, za jej predpoveď učenia proti bohu, zafarbeného prekliatím cirkevného pohanstva, ocitla sa v ohnisku stretov medzi kresťanmi a pohanmi. Ani toto nebezpečenstvo ju však neodradilo od vyučovania.
Príklad a osud Hypatie
▲Pokročila dosť ďaleko v štúdiu [[Kužeľosečka|kužeľosečiek]] a nadviazala na [[Diofant Alexandrijský|Diofantove]] práce. Venovala sa hlavne [[Aplikovaná matematika|aplikáciám matematiky]]. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaniach o geometrii, algebre a astronómii. Vynašla niekoľko prístrojov: na destiláciu vody, na stanovenie mernej tiaže vody, v [[Astrometria|astrometrii]] sa jej pripisuje pomoc pri vývoji [[astroláb]]u pre merania na oblohe. Jej meno nesie jeden z kráterov na [[Mesiac]]i a v roku 1884 bola po nej pomenovaná planétka [[238 Hypatia]], ktorá má predpokladaný priemer {{km|156|m}} a jej jasnosť je 12,3 [[mag]].[[Súbor:Normal Hypatia LO-IV-084H LTVT.jpg|náhľad|Kráter [[Hypatia (kráter)|Hypatia]], fotografická snímka z umelej družice [[Mesiac]]a [[Lunar Orbiter 4]].]]
=== Smrť ===
▲Príklad Hypatie niesol so sebou protest proti nástupu kresťanstva, na postavenie ženy, a súčasne na antickú kultúru. Jej tragický osud svedčí o tom, že mnohí radoví kresťania prijímali filozofa v šatách práve ako protirečenie kresťanských noriem, ako protest proti kresťanizácii.
V marci roku 415 bola Hypatia pri návrate domov neočakávane prepadnutá oddielom vzbúrencov. Násilne ju vytiahli z povozu a dovliekli do kostola, kde ju vyzliekli donaha a dobili na smrť. Jej telo rozštvrtili, ostatky vyniesli z chrámu, porozhadzovali po meste alebo spálili. Jej smrť spôsobila v Ríme šok a zármutok, dokonca aj v prípade Kyrilla; také konanie bolo aj v tých časoch extrémne. Hypatia sa stala obeťou náboženského fanatizmu a okolností.
Hypatia bola posledným veľkým učencom antiky. Po jej smrti alexandrijská škola upadla a vládu prevzali kresťania.
Po uplynutí nejakého času sa Hypatia stala pohanskou [[Mučeník|mučeníčkou]].
== Poznámky ==
|