Aischylos: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
 [[Súbor:Aischylos Büste.jpg|náhľad|Aischylova busta]]
'''Aischylos''' (* asi [[525 pred Kr.]]  [[Elefsina|Eleusína v Attike]]  [[456 pred Kr.]] [[Gela|Gela na Sicílii]]) bol jeden z najvýznamnejších antických [[dramatik]]ov. Je považovaný za otca [[tragédia|tragédie]], ktorej vtlačil základnú formu. Uviedol na scénu druhého herca, čím zdramatizoval dej. Z jeho rozsiahleho diela sa zachovalo sedem kompletných tragédií a približne päťsto zlomkov.
 
== Život ==
O Aischylovom živote máme len málo spoľahlivých informácií.<ref>SIENKEWICZ, Thomas J. Aeschylus. In: Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. 2017 [cit. 2019-02-01]. Dostupné z: <nowiki>http://ezproxy.muni.cz/login?url=https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&AuthType=ip,cookie,uid&db=ers&AN=88258638&lang=cs&site=eds-live&scope=site</nowiki></ref> Narodil sa v Eleusíne neďaleko [[Atény|Atén]] do zámožnej aristokratickej rodiny ako syn eupatrida Euforiona.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: Aischylos – Oresteia. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref> Mal aspoň troch súrodencov. Počas Aischylovho života došlo v Aténach k mnohých politickým zmenám, menovite ku [[Kleisthenes (Atény)|Kleisthenovej]] reforme, a moc jeho triedy postupne oslabla. Otázne ostáva, akú, a či vôbec nejakú, rolu hral v aténskej politike samotný Aischylos.<ref>EASTERLING, P. E. a Bernard KNOX. ''Greek literature''. New York: Cambridge University Press, 1985. <nowiki>ISBN 0521210429</nowiki>.</ref> Nie je isté, či bol Aischylos zasvätený do kultu [[Eleusínske mystériá|Eleusínskych mystérií]], neskôr bol však obvinený z toho, že vo svojej hre jedno z [[Démétér|Demeteriných]] mystérií prezradil. Urobil tak ale nechtiac, a preto nebol stíhaný.<ref>SIENKEWICZ, Thomas J. Aeschylus. In: Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. 2017 [cit. 2019-02-01]. Dostupné z: <nowiki>http://ezproxy.muni.cz/login?url=https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&AuthType=ip,cookie,uid&db=ers&AN=88258638&lang=cs&site=eds-live&scope=site</nowiki></ref>
 
Ako vojak sa zúčastnil [[Grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]], okrem iného i [[Bitka pri Maratóne|bitky pri Maratóne]], kde bojoval po boku svojho brata, ktorý tam zomrel, či [[Bitka pri Salamíne|pri Salamíne]]. Jeho účasť na bitke [[Bitka pri Platajách|pri Platajách]] je neistá.<ref>SIENKEWICZ, Thomas J. Aeschylus. In: Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. 2017 [cit. 2019-02-01]. Dostupné z: <nowiki>http://ezproxy.muni.cz/login?url=https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&AuthType=ip,cookie,uid&db=ers&AN=88258638&lang=cs&site=eds-live&scope=site</nowiki></ref> Ako dramatický básnik vystúpil prvýkrát okolo roku 500 pred Kr., svoje prvé víťazstvo získal v roku 484 pred Kr.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: Aischylos – Oresteia. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref> Za svoj život zvíťazil celkom trinásť až dvadsaťosemkrát, z toho niektoré víťazstvá získal i po smrti.<ref>EASTERLING, P. E. a Bernard KNOX. ''Greek literature''. New York: Cambridge University Press, 1985. <nowiki>ISBN 0521210429</nowiki>.</ref>
 
Sicílsky vládca [[Hierón I.]] Aischyla v 70. rokoch 5. storočia pred Kr. pozval na [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], kde Aischylos predstavil jednu zo svojich hier, Aitňanky, zloženú na počesť nového mesta založeného Hierónom. Na Sicíliu sa Aischylos na sklonku života vrátil a v meste Gela v roku 456 pred Kr. umrel. S jeho smrťou sa spája legenda, že si orol jeho hlavu pomýlil s kameňom a zhodil mu na ňu korytnačku, čím ho zabil.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: Aischylos – Oresteia. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref>
 
== Dielo ==
[[File:Tragediae_septem.tif|thumb|Aeschyli ''Tragoediae septem'', 1552]]
Hoci poznáme aspoň osemdesiat názvov Aischylových tragédií, kompletne zachovaných je len sedem jeho hier, ktoré ale dokazujú Aischylov nesmierny vplyv na grécku drámu. Nielen, že podľa Aristotela uviedol do drámy druhého herca, a tým postavil do popredia dialóg, bol aj dramatikom, ktorý ako prvý tematicky prepojil trilógie/tetralógie uvádzané na [[Dionýzie|Dionýziách]]. Pôvodne bolo totiž pravidlom, že tri tragédie a jedna satyrská dráma, ktoré dramatik na Dionýziách uvádzal, nemali spoločný námet. Experimentoval tiež so zborom. Zbor, ktorý dovtedy do deja nezasahoval, dostal v Prosebniciach a Eumenidách dôležitú rolu.<ref>SIENKEWICZ, Thomas J. Aeschylus. In: Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. 2017 [cit. 2019-02-01]. Dostupné z: <nowiki>http://ezproxy.muni.cz/login?url=https://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&AuthType=ip,cookie,uid&db=ers&AN=88258638&lang=cs&site=eds-live&scope=site</nowiki></ref>
Zachované tragédie:
 
* ''[[Peržania (tragédia)|Peržania]]'' ([[472 pred Kr.]]) (1. cena na [[dionýzie|dionýziách]])
=== Peržania (472 pred Kr., 1. cena na Dionýziách) ===
* ''[[Sedem proti Tébam]]'' ([[467 pred Kr.]])
Na rozdiel od väčšiny gréckych tragédií nečerpá námet z mytológie, ale z nedávnej histórie. Dej tragédie je zasadený do mesta [[Súsy]] počas [[Xerxes I.|Xerxovej]] výpravy proti [[Grécko|Grécku]] a práve vzdialenosť miesta deja od Atén mala pomôcť dosiahnuť u divákov pocit „odcudzenia sa“, podobne ako pri mytologických námetoch. Zachytáva, ako sa perzský dvor postupne dozvedá o porážke perzského vojska. Za príčinu porážky Xerxa [[Bitka pri Salamíne|pri Salamíne]] je označená jeho spupnosť ([[Hybris (pýcha)|hybris]]) a porušenie božských zákonov.<ref>CANFORA, Luciano. Dějiny řecké literatury. 2., rev. a dopl. vyd. Preložila Dagmar BARTOŇKOVÁ. Praha: KLP, 2004, s. 142 – 162. <nowiki>ISBN 80-86791-10-6</nowiki>.</ref>
* ''[[Prosebnice]]'' ([[463 pred Kr.]])
 
* ''[[Oresteia]]'' ([[458 pred Kr.]]), v častiach:n
*=== ''[[Sedem proti Tébam]]'' ([[467 pred Kr.]]) ===
** ''Agamemnon''
Tragédia sa odohráva v [[Téby (Bojócia)|Tébach]] a pojednáva o výprave [[Oidipus|Oidipovho]] syna [[Polyneikes|Polyneika]] proti svojmu bratovi [[Eteokles (syn Oidipa)|Eteoklovi]]. Eteokles je pripravený mesto brániť proti nepriateľom, ktorým velia siedmi najlepší bojovníci, medzi nimi i Polyneikes, každý z nich priradený k jednej zo siedmich tébskych brán. Polyneikes sa postaví proti bratovi, vedomý si toho, že smeruje do záhuby. Eteokles aj Polyneikes v spoločnom súboji obaja umierajú. Autenticita autorstva finálnej scény, v ktorej [[Antigoné (mytológia)|Antigona]] a [[Isméné (dcéra Oidipa)|Isména]] oplakávajú bratov a Antigona vysloví svoj úmysel pochovať Polyneika i napriek zákazu, je sporná, pravdepodobne ide o verše pridané neskôr so zámerom vytvoriť akési pokračovanie medzi tragédiou Sedem proti Tébam a [[Sofokles|Sofoklovou]] [[Antigona (Sofokles)|Antigonou]].<ref>CANFORA, Luciano. Dějiny řecké literatury. 2., rev. a dopl. vyd. Preložila Dagmar BARTOŇKOVÁ. Praha: KLP, 2004, s. 142 – 162. <nowiki>ISBN 80-86791-10-6</nowiki>.</ref> V tragédii majú prevahu dialogické časti pred zborom a výrazne v nej vystupuje postava hrdinu.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: ''Aischylos – Oresteia.'' 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref>
** ''Cheofóry'' (Obetnice)
 
** ''Eumenidy''
*=== ''[[Prosebnice]]'' ([[463 pred Kr.]]) ===
* ''[[Pripútaný Prometeus]]'' (pravosť niekedy spochybňovaná)
Pôvodne panoval názor, že tragédia je omnoho staršia a pochádza už z obdobia pred 480 pred Kr., snáď aj pred 490 pred Kr., avšak z papyrového zlomku sa v roku 1952 zistilo, že hra bola predstavená spoločne so Sofoklovými drámami, teda pravdepodobne v roku 463 pred Kr.<ref>CANFORA, Luciano. Dějiny řecké literatury. 2., rev. a dopl. vyd. Preložila Dagmar BARTOŇKOVÁ. Praha: KLP, 2004, s. 142 – 162. <nowiki>ISBN 80-86791-10-6</nowiki>.</ref> V tragédii vystupuje päťdesiat dcér [[Danaos|Danaových]], ktoré utiekli z [[Egypt|Egypta]], kde sa mali vydať za svojich päťdesiatich bratrancov, synov [[Aigyptos (kráľ Egypta)|Aigyptových]]. Prichádzajú do vlasti svojich predkov, do [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], a prosia tam o [[azyl]]. Argejský kráľ Pelasgos po porade so svojím ľudom Danaidy prijíma, napriek tomu, že riskuje stret s Egypťanmi, ktorí prichádzajú na lodiach a neúspešne sa pokúsia Danaidy uniesť. Danaidy ostávajú v bezpečí mestských hradieb a ďakujú za svoju novú domovinu.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: ''Aischylos – Oresteia.'' 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref>
 
*=== ''[[Oresteia]]'' ([[458 pred Kr.]]), v častiach:n===
''Agamemnón'' – Tragédia sa odohráva v Argu. Strážnik na streche [[Agamemnón|Agamemnónovho]] domu čaká na znamenie, či [[Trója]] padla. Zbor starcov vykladá dojemný výjav obetovania [[Ifigeneia|Ifigeneie]], za čo Agamemnón cíti vinu. Po páde Tróje prichádza víťazný Agamemnón a so sebou privádza aj [[Kassandra (mytológia)|Kassandru]], dcéru [[Priamos|Priamovu]], ktorá bola jeho vojnovou korisťou. [[Klytaimnéstra]], Agamemnónova manželka, tuší, že je jeho milenkou. Keď Kassandra ostane sama so zborom, ako veštkyňa vidí v [[Tranz|tranze]] hrôzy z minulosti Atreovcov, vrcholiace zločinom, ktorý Klytaimnéstra spoločne so svojím milencom [[Aigisthos|Aigisthom]] pácha. Potom sama vstupuje do paláca, aby sa naplnil aj jej osud. Agamemnón a Kassandra sú zabití a Klytaimnéstra sa k vraždám bezostyšne priznáva. Viní nielen manžela, že mal pomer s [[Chryseis (dcéra Chrysa)|Chryseidou]] a Kassandrou a že obetoval ich dcéru, ale aj démona Atreovho domu. Zbor Aigisthovi pripomína, že Agamemnón má ešte syna [[Orestes (Agamemnónov syn)|Oresta]].<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: ''Aischylos – Oresteia.'' 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref> ''Cheofóry (Obetnice)'' – Orestes sa vracia do vlasti, aby na príkaz [[Apolón|Apolónovej]] veštby pomstil smrť svojho otca. Najprv sa zastaví na otcovom hrobe, kde obetuje svoje kučery, podľa ktorých ho spozná jeho sestra [[Élektra (dcéra Agamemnona)|Elektra]], ktorá prišla na hrob tiež vykonať obeť. Spoznajú sa a spomína sa na Agamemnónovu smrť a potupný život Elektry v dome. Orestes vysloví svoj úmysel usmrtiť Klytaimnéstru. Orestes s priateľom [[Pylades|Pyladom]] ako cudzinci prichádzajú ku Klytaimnéstre so správou, že Orestes umrel. Hoci navonok smúti, Klytaimnéstra je v skutočnosti potešená a posiela po Aigistha, ktorého Orestes zabije hneď, ako vstúpi do paláca. Klytaimnéstra prosí o svoj život, Orestes váha, ale napokon matku zabije. Najprv sa Orestes snaží svoj čin obhájiť, no čoskoro sa ho zmocní ľútosť a pod ťažobou viny uteká do [[Delfy|Delf]], aby ho Apolón očistil.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: ''Aischylos – Oresteia.'' 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref> ''Eumenidy'' – [[Erínye]], tvoriace zbor tejto tragédie, prenasledujú Oresta, ktorý sa pred nimi snaží ukryť. Apolón Oresta očistil, poskytol mu ochranu a poslal ho do Atén, kde sa zjavuje [[Aténa (mytológia)|Aténa]] a zostavuje [[areopág]] z dvanástich najváženejších aténskych občanov, ktorí majú rozhodnúť v spore Erínyí s Orestom. Erínye Oresta žalujú, Apolón ho obhajuje. Pri hlasovaní Aténa priloží svoj hlas za oslobodenie Oresta. Erínye prehrávajú a aby ich upokojila, Aténa im sľubuje, že Atény sa stanú miestom ich kultu. Zmierené Erínye sa menia na bohyne [[Eumenidy]] a prajú Aténam blaho.<ref>ŠPAŇÁR, Július. Aischylos a jeho Oresteia. In: ''Aischylos – Oresteia.'' 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1988, s. 7 – 28.</ref>
 
*=== ''[[Pripútaný Prometeus]]'' (pravosť niekedy spochybňovaná) ===
 
:''„Predtým pozerali a nevideli nič''
:''a načúvali a nepočuli nič.''
:''Prízrakom snousnov sa podobali,''
:''svoj dlhý život pretápali len''
:''ako slepci... Bez rozmyslenia konali.''
:''Až ja učil som ich chápať...“'' Aischylos, „''Prikovaný Prometeus''“<ref name=":1">{{Citácia knihy|autor=Michail V. Alpatov|titul=Dejiny umenia|id= 61-749-76|miesto=Bratislava|vydavateľ=Tatran|rok=1976|strany=140}}</ref>
:[[Héfaistos|Hefaistos]] a dve [[Alegória|alegorické]] bytosti, Kratos (Sila) a Biá (Moc), prikujú [[Titan (mytológia)|Titana]] [[Prometeus (mytológia)|Prometea]] ku skale. Tým, že daroval ľuďom oheň, rozzúril [[Zeus|Dia]], ktorý ho k tomuto trestu odsúdil. Prometeus odmieta návrh [[Ókeanos|Okeana]] a jeho dcér prihovoriť sa zaňho u Dia. Za Prometeom prichádza i [[Io (mytológia)|Io]], Diova milenka, ktorú prenasleduje [[Héra (bohyňa)|Hera]]. Prometeus jej veští, že jedného dňa sa jej dlhé utrpenie skončí. Prometeus vie, že ak Zeus splodí dieťa s bohyňou [[Thetis (mytológia)|Thetis]], zrodí sa im syn, ktorý Dia odstráni. Zeus posiela za Prometeom [[Hermes (boh)|Herma]], aby zistil tajomstvo, kto môže Dia zbaviť vlády. Prometeus ale odmietne čokoľvek vyzradiť a Zeus ho zvrhne pod zem aj so skalou, ku ktorej je pripútaný.<ref>CANFORA, Luciano. Dějiny řecké literatury. 2., rev. a dopl. vyd. Preložila Dagmar BARTOŇKOVÁ. Praha: KLP, 2004, s. 142 – 162. <nowiki>ISBN 80-86791-10-6</nowiki>.</ref>
Stratené alebo len fragmentárne zachované diela:
* Aigyptioi (463 prepred Kr.)
* Aitnaiai
* Amymone (satyrská hra, 463 pred Kr.)
Řádek 60 ⟶ 74:
* Nereides
* Niobe
* Oidipous (467 v.Chrpred Kr.)
* Oplon Krisis
* Oreithyia