Chemický informačný systém: Rozdiel medzi revíziami

→‎Dejiny: pridanie ref.
(→‎Dejiny: pridanie ref.)
 
== Dejiny ==
Vývoj softvérov, ktoré spracúvajú a uchovávajú dôležité informácie o chemických zlúčeninách sa začal už v roku [[1960]]. Nedávno sa v odbornej literatúre objavil nový pojem [[chemická informatika]] (angl. ''cheminformatics''). Chemickú informatiku definoval v roku [[1998]] Frank Brown ako ''miešanie informačných zdrojov s cieľom pretransformovať údaje na informácie a informácie na vedomosti za účelom rýchlejšieho prijímania správnych rozhodnutí v oblasti identifikácie a optimalizácie nosných štruktúr liečiv''.<ref>Brown, F., K. ''Cheminformatics: what is it and how does it impact drug discovery''. Annu. Rep. Med. Chem. 33 (1998) 375–384.</ref> Neskôr Johann Gasteiger zaviedol omnoho všeobecnejšiu definíciu chemickej informatiky: ''Chemická informatika spočíva na využití metód informatiky na riešenie chemických problémov''.<ref>Gasteiger, J. ''The Scope of Chemoinformatics''. In Handbook of Chemoinformatics; J. Gasteiger (Ed). Wiley-VCH: Weinheim, 2003, 3-5.</ref> V súčasnosti je chemická informatika integrálnou súčasťou metód výskumu a vývoja nových liečiv. Do chemickej informatiky sa zaraďujú nasledovné postupy a metódy: vytváranie databanky zlúčenín, prístup k primárnym a sekundárnym zdrojom vedeckej literatúry, QSAR (angl. ''quantitative structure–activity relationships'') a podobné nástroje štúdia vzťahov medzi štruktúrou a biologickou aktivitou, databanky chemických štruktúr a vlastností zlúčenín, projektovanie a vytváranie chemických knižníc, metódy ich analýzy a štatistické metódy. Získavanie informácií a vedomostí o biologicky aktívnych zlúčeninách je len jednou stránkou chemickej informatiky.<ref>Remko, {{chýbaM. zdroj}}Základy medicínskej a farmaceutickej chémie. Slovak Academic Press Bratislava, 2005, 392s. ISBN 80-89104-64-9</ref>
 
== Základy ==
202

úprav