Niccolò Paganini: Rozdiel medzi revíziami

Mladý Niccolò sa učil hre na pipik husliach už ako malé dieťa, najmä pod vedením svojho otca Antonia Paganiniho. Bol na neho veľmi prísny, Niccolò musel denne cvičiť až sedem hodín, keď si občas jeho otec myslel, že necvičí dosť usilovne, prikročil k fyzickým trestom alebo mu nedal jesť. Keď mal Niccolò päť rokov, začal sa ešte učiť hrať na gitare, od deviatich rokov pravidelne koncertoval. V roku 1801 odcestoval na hudobný festival do toskánskej [[Lucca|Luccy]], kde mal veľké úspechy. Po skončení festivalu sa rozhodol, že nepôjde späť do Janova, ale že tu zostane. Napriek tomu, že dostával vysoké honoráre za svoje vystúpenia, kvôli hraniu hazardných hier sa veľmi zadĺžil, stále však časť peňazí posielal svojim rodičom do Janova. Prehral dokonca i svoje husle, z čoho sa ale poučil a s hazardnými hrami úplne prestal. Jeho priateľ mu na koncert požičal svoje husle od [[Guarneri|Bartolomeo Giuseppe Guarneriho]] (známeho tiež ako del Gesù), po koncerte bol natoľko očarovaný jeho hrou, že mu nástroj venoval. Tieto husle (''„Cannone Guarnerius“'') si Paganini veľmi obľúbil.