Themistokles (Atény): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wl |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Statue de Thémistocle.JPG|náhľad
'''Themistokles''' alebo '''Themistoklés''' alebo '''Temistokles''' ([[starogréčtina|starogr.]] <span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Θεμιστοκλῆς</span>, * [[524 pred Kr.]], [[Atény]] – † [[459 pred Kr.]], [[Magnésia nad Maiandrom]]) bol vodcom [[Atény|Atén]] v dobe [[Grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]], ktorý presadil vybudovanie námorníctva na obranu pred [[Perzská ríša|perzskou]] hrozbou. V duchu tejto politiky sa mu podarilo presvedčiť Aténčanov k vynaloženiu prebytkov z ťažby [[Laurium|laurijských]] strieborných baní k výstavbe nových lodí. Výsledkom toho bolo rozšírenie aténskej flotily z 70 na 200 lodí.
== Životopis ==
Themistokles bol synom Neokla, neveľmi významného aténskeho kupca zastávajúceho umiernené postoje. Jeho matka pochádzala z [[Kária|Kárie]] alebo [[Trácia (historické územie)|Trákie]]. Podľa [[Thukydides|Thukydida]], síce Themistokles nemal až také vzdelanie, napriek tomu však preukazoval podivuhodné analytické schopnosti dokonca aj v situáciách, ktoré si žiadali rýchle rozhodnutia. [[Plutarchos]] pripomínal Themistoklovu nesmiernu túžbu po moci a ochotu využiť na to akéhokoľvek prostriedky. V tomto smere je dobre viditeľný predovšetkým vzájomný rozdiel medzi ním a jeho 'spravodlivým' súperom [[Aristeides|Aristeidom]]. O jeho mladosti toho nie je veľa známe, ale veľa autorov sa zmieňuje o tom, že v detstve sa s ním zaobchádzalo veľmi hanebne a jeho otec sa k nemu dokonca odmietal hlásiť ako k svojmu synovi. V hodnosti [[stratég]]a v roku [[490 pred Kr.]] bojoval v [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]].<ref>[[
Miltiadova smrť uvoľnila priestor k politickému vzostupu Aristeida a Themistokla.<ref>Holland, s. 214 – 217.</ref> Ich súperenie skončilo iba v roku [[483 pred Kr.|483]] alebo [[482 pred Kr.]] [[Ostrakizmus|ostrakizáciou]] Aristeida, čo bolo z veľkej časti dôsledkom skutočnosti, že Aristeides odporoval Themistoklovej politike námornej expanzie. Tá sa nakoniec ukázala byť kľúčovou pre ďalšiu existenciu aténskej a vlastne aj [[Staroveké Grécko|gréckej]] nezávislosti. Atény čelili v týchto rokoch námornej moci [[Ejina (ostrov)|Aiginy]], zatiaľ čo na obzore sa už rysovalo nebezpečenstvo novej [[Staroperzská ríša|perzskej]] invázie.
Riadok 10:
V rýchle sa vyvíjajúcej [[Demokracia|demokracii]] sa Themistokles naučil umeniu [[Manipulácia (psychológia)|manipulácie]] a [[Politika|politických]] stratégii. Aténska politika nebola o podrezávaní hrdiel ako v [[Staroveký Rím|Ríme]], kde boli politickí protivníci často doslova odstraňovaní, Themistokles používal len svoju inteligenciu a ľstivosť, aby si zabezpečil svoje miesto vo vláde. Práve tieto jeho vlastnosti stáli pri zrode mocného aténskeho námorníctva, ktoré Atény nutne potrebovali aby mohli poraziť Peržanov. V roku [[490 pred Kr.]] pri Maratóne desať rokov pred novým perzským útokom mali Aténčania ani nie stovku vojenských lodí, zlomok toho čím disponovali Peržania. Themistokles to dobre vedel, pretože perzské loďstvo videl pri Maratóne. Z Maratónskej bitky si však odniesol prinajmenšom iné ponaučenie než väčšina iných aténskych veliteľov, lebo tí túto bitku vnímali ako víťazstvo pozemnej armády nad námorníctvom. Themostikles pri Marotóne pochopil, že nie je možné úspešne použiť pozemné vojsko pokiaľ nemá podporu od mora. Vedel tiež, že sa Peržania po ponižujúcej prehre pri Maratóne budú chcieť pomstiť a dotiahnuť začaté dielo do konca a očakával, že Peržania dorazia po súši a po mori a vezmú so sebou oveľa viac vojakov aj lodí. Týmto uvažovaním dospel k záveru, že budúcnosť Atén nie je v rozširovaní počtu pozemného vojska, ale v rozšírení námorníctva. Themistokles sa ale stretol s problémom, že mu nik neveril. Aténčania boli celkom zaslepení dôverou k aténskej armáde a neverili, že sa Peržania vrátia. Themistokles bol ale svojou myšlienkou priam posadnutý a musel Aténčanov presvedčiť.
[[File:Lavrion499.JPG|thumb
V roku [[483 pred Kr.]] objavili aténskí baníci v [[Laurium]]e novú [[Striebro|striebornú]] žilu. Za jediný rok odtiaľ vyťažili takmer dve a pol tony tohto drahocenného kovu. Themistokles peniaze z tohto kovu chcel použiť na výstavbu vojnového loďstva. Aby Aténčanov presvedčil, využil celý svoj politický um a vzal si na pomoc lož. To, čo ale [[Historik|historici]] považujú za lož, alebo nepravdu, by politik nazval šikovne zvolenou dezinformáciou verejnosti s cieľom dosiahnúť vyšší cieľ a to presne Themistokles urobil. Zveličil silu námorného loďstva blízkej Aiginy a tým roznietil driemajúcu žiarlivosť a zlosť na ňu, v tom čase najnebezpečnejšiu aténsku konkurentku na mori a dosiahol na sneme, že mu odhlasovali sto lodí. Neskôr dosiahol aj to, aby dokončili práce na opevnení prístavu [[Pireus]] namiesto doteraz používaného otvoreného kotviska vo Falere.<ref>
== Druhá perzská invázia do Grécka ==
Themistoklés mal vraj v rokoch [[483 pred Kr.|483]] až [[482 pred Kr.]] (teda v čase, kedy bol spustený program výstavby námorníctva) zastávať úrad [[archon]]ta. [[Dionýzios z Halikarnasu]] však datuje jeho archontát o desať rokov skôr, čo sa javí ako pravdepodobnejšie, pretože v roku [[487 pred Kr.]] stratila táto funkcia veľa zo svojej dôležitosti kvôli zavedeniu voľby žrebom. Šanca, že v onej uvedenej dobe padol žreb práve na Themistokla, je teda nepatrná. Každopádne, krátko pred začatím [[Xerxes I.|Xerxovej]] invázie bol Themistokles zrejme najvplyvnejším politikom Atén a možno i celého Grécka.<ref>
[[Súbor:Kaulbach, Wilhelm von - Die Seeschlacht bei Salamis - 1868.JPG|thumb|right|350px| [[Wilhelm von Kaulbach]], «Bitka pri Salamíne» 1868 ]] Themistokles potom odviedol zvyšok svojej flotily na juh, kde sa mali možnosť spamätať a pripraviť sa na nový boj, keď to bude treba. Dva mesiace po tejto bitke Xerxes zrovnal Atény so zemou, ale stratám na životoch sa dokázalo predísť, tým že Aténčania Atény opustili a premiestnili sa na ostrov Salamína. Mesiac potom čo Xerxes zničil Atény, uskutočnili Gréci svoju odplatu víťaznou [[Bitka pri Salamíne|bitkou pri Salamíne]] ([[480 pred Kr.]]) Themistokles si pred touto bitkou vynútil velenie pod hrozbou, že inak odvedie Aténčanov na západ, kde si nájdu nový domov.<ref>[[Herodotos]], ''História'', VIII, 62.</ref>
Následne zdanlivo zradnou správou určenou Xerxovi vylákal perzské loďstvo do úzkeho prielivu medzi ostrovom [[Salamina]] a pevninou a tam zničil väčšinu perzského námorníctva.<ref>[[Herodotos]], ''História'', VIII, 46.</ref>
Riadok 20:
== Obnova Atén ==
Aténčania sa následne mohli pustiť do obnovy svojho vypáleného mesta. Sparťania, ktorí sa obávali aténskeho vzostupu proti tomu protestovali. Themistokles ale získal diplomatickými vytáčkami a zdržiavaním dosť času na dokončenie opevňovacích prác tak, aby hradby boli udržateľné. Rovnako uskutočnil svoj originálny zámer prestavby Pirea v skutočný prístav a pevnosť Atén. Atény sa vďaka tomu stali najlepším obchodným centrom v Grécku, čo vo svojom dôsledku, spoločne s Themistoklovým odpustením daní [[Metoikovia|metoikom]] (cudzincom), viedlo mnoho zahraničných obchodníkov k usídleniu v Aténach.<ref>
[[Súbor:AGMA Ostrakon Thémistocle 3.jpg|thumb|Ostrakon s vyrytým Themistoklovým menom]]
== Themistokles ostrakizovaný ==
Riadok 26:
== Posledné roky jeho života ==
[[Artaxerxes I.]], Xerxov nástupca, ponúkol Themistoklovi, víťazovi bitky pri Salamíne, [[azyl]]. Themistokles, vyhnaný z Grécka, bol Peržanmi vrelo prijatý a bolo mu povolené usadiť sa v meste Magnésia nad Maiandrom. Peržania ho tu a v niekoľkých ďalších obciach (Myos a Lampsakos) ustanovili vládcom a dôchodky týchto miest (50 [[talent (jednotka)|talentov]] ročne)<ref>
Aj cez svoj nedôstojný koniec a fakt, že ťažko mohol nadobudnúť tak ohromné imanie ak by čestne vykonával verejné úrady, ktoré zastával, niet najmenších pochýb o jeho nespornej zásluhe na zachovaní slobody Atén a Grécka. Themistokles vybudoval aténsku flotilu, čím položil základný kameň ku vzniku [[Aténsky námorný spolok|aténskeho námorného spolku]], ktorý sa neskôr premenil na skutočnú aténsku ríšu.
| |||