Istanbul: Rozdiel medzi revíziami

d
Najneskôr v 7. stor. pred Kr. (podľa tradície v roku 667 pred Kr.) bolo na území jadra dnešného mesta založené grécke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] bolo mesto zbúrané a znovu postavené.
 
V rokoch 324 až 330 mesto prebudoval rímsky cisár [[Konštantín Veľký]]. Mesto dostalo nový názov Konštantínopol (resp. u [[Slovan]]ov Carihrad) a stalo sa hlavným mestom Východorímskej resp. [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu [[carihradský patriarcha]]. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo za [[Justinián I.|Justiniána I.]]a v 6. storočí. Za povstania [[Niká]] (532) značná časť mesta zhorela. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrám [[Hagia Sofia]]. V roku 542 postihol mesto [[mor]], zomrelo 30 000 obyvateľov. Od 7. storočia nastal úpadok mesta v dôsledku neustálych vojen s Peržanmi, Arabmi, Slovanmi a Pečenehmi.
 
V 13. storočí bol Konštantínopol hlavným mestom krátky čas existujúceho [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]], po jeho zániku bolo opäť hlavným mestom Byzantskej ríše. Za vlády [[Palaiologovci|Palaiologovcov]] (koniec 13. stor. – zač. 14. stor.) nastalo krátke obdobie rozmachu mesta, ale potom sa už mesto vyľudňovalo a pustlo.