Pierre Paul Leroy-Beaulieu: Rozdiel medzi revíziami

▲[[Súbor:Paul Leroy-Beaulieu.jpg|náhľad|Paul Leroy-Beaulieu]]

▲2/ rozdielne civilizácie, avšak organizované v kompaktných, súvislých a stabilných spoločnostiach, predurčené svojou históriou a momentálnym pôsobením, aby vládli sami sebe - [[Čína]], [[Japonsko]]

▲3/ v tejto časti žijú spoločnosti pokročilé v niektorých aspektoch, ale sú stagnujúce alebo sa neboli schopné konštituovať do spojených, mierumilovných, progresívnych národov - [[India]] (pred tým ako ju dobyla [[Británia]]) [[Jáva]], [[Indočína]])

▲4/ táto časť zaberá najväčšie územie sveta a je obývaná [[barbar]]skými kmeňmi alebo divochmi, neustále bojujúcimi proti sebe, skoro vôbec nepoznali [[umenie]] a boli natoľko málo zvyknutí na prácu a vynaliezavosť, že nevedeli ako využívať/vykorisťovať ich zem, žili v malých roztrúsených skupinách na obrovských teritóriách, ktoré by boli schopné uživiť oveľa viac ľudí

▲Z daného stavu sveta pre neho vyplynulo, že [[civilizácia|civilizovaní]] ľudia majú právo pôsobiť na dané, necivilizované, krvižíznivé, nekultúrne, zaostalé, primitívne, príliš prírodné atď. spoločenstvá, ktoré vidia inú cestu ako vykorisťovanie svojho vlastného životného priestoru. Je teda podľa neho prirodzené, že sa západná civilizácia rozhodla zabrať nevyužité/nezneužité územie z rúk ignorantských a neefektívnych ľudí alebo vyčerpaných spoločností bez jasného smerovania a energie, a použiť/zneužiť ho po svojom, kvôli dobrým investičným možnostiam.

▲Imperializmus nesmie byť zamieňaný s obchodnými stykmi, znamená aktívnu komplexnú činnosť na obyvateľstve a území, poskytuje domácemu [[obyvateľ]]stvu nejaké [[vzdelanie]], regulárne [[súdnictvo|právo]], učí ich základy deľby práce a využíva [[kapitál]], ktorý si pôvodné obyvateľstvo nevšímalo. Neposkytuje im to iba možnosť obchodovať z materskou krajinou, ale dáva to nové možnosti celému obyvateľstvu. Takáto [[transformácia]] nie je uskutočniteľná iba za pomoci jednoduchých ekonomických praktík. Imperializmus je teda systematická činnosť organizovaných ľudí nad inými ľuďmi, ktorých organizácia je chybná, a z toho vyplýva, že [[štát]], a nie [[jednotlivec|individuálne osoby]], musí byť zodpovedný za toto poslanie. Dôležitým [[fenomén]]om je [[kolonizácia]] kapitálom, každý európsky kapitalista (zaraďuje medzi nich aj robotníkov) sa môže aktívne zapojiť do využívanie/zneužívania sveta, tým, že investuje svoje úspory do priemyselných podnikov, ktoré budujú infraštruktúru v kolóniách. Takto investovať sa oplatí viacnásobne viac ako v materskej krajine, a peniaze sa potom aj tak vrátia, t. j. staré krajiny sa stávajú investormi, ktorým zvyšok sveta ponúka rastúci profit. Imperializmus podľa neho otvára možnosti všetkým krajinám, rozširuje trhy, buduje [[priemysel]], zavádza ,,správnu" deľbu práce, zvyšuje vzdelanie a zvyšuje životnú úroveň.