Leopold Šťastný: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 34:
 
V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR Jozef Tiso udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo SR podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube. V roku 1942, po udelení výnimky sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v Baťovanoch a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku [[1949]] ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.<ref name="hegemónia"/>
Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre [[Ján Popluhár|Jána Popluhára]] – ''Bimbo''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|titul=Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=18. február 2006}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|titul=Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=8. marec 2011}}</ref> V apríli 1953 ho zatkla ŠtB a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla 1953 bol prepustený. Po prepustenýprepustení opäť trénoval Slovan Bratislava. V roku 1965 emigroval, ostal v Rakúsku a do roku 1968 bol trénerom FC Wacker Innsbruck. V rokoch 1968 - 1975 trénoval futbalovú reprezentáciu Rakúska. Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Kanady. od roku 2009 je vo viedenskej štvrti Donaustadt (22. okres) po ňom pomenovaná ulica ("Stastnyweg")
 
28. júna 1944 sa oženil so Zdenkou Štifterovou, 22. júna 1954 sa rozviedli. Mali dve deti - dcéru Helenu a syna Michala. Leopold Šťastný je pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne v Slávičom údolí]] v [[Bratislava|Bratislave]].