Leopold Šťastný: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
|||
Riadok 34:
V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR Jozef Tiso udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo SR podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube. V roku 1942, po udelení výnimky sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v Baťovanoch a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku [[1949]] ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.<ref name="hegemónia"/>
Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre [[Ján Popluhár|Jána Popluhára]] – ''Bimbo''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|titul=Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=18. február 2006}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|titul=Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=8. marec 2011}}</ref> V apríli 1953 ho zatkla ŠtB a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla 1953 bol prepustený
28. júna 1944 sa oženil so Zdenkou Štifterovou, 22. júna 1954 sa rozviedli. Mali dve deti - dcéru Helenu a syna Michala. Leopold Šťastný je pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne v Slávičom údolí]] v [[Bratislava|Bratislave]].
|