'''Irtyš''' ({{V jazyku|rus|Иртыш}}, {{V jazyku|zho|Kcha-la-e-er-čchi-S'-che|Čierny Irtyš}}) je rieka nav juhu a východecentrálnom [[ÁziaRusko|ÁzieRusku]], vseverovýchodnom [[Rusko|RuskuKazachstan]]e a v severozápadnej [[Čína|Číne]]. Odvodňuje 16400001 640 000 kilometrov štvorcových (m²)územia a jej dĺžka je 42484 248 kilometrov (km). Irtyš<ref>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Irty%C5%A1&s=exact&c=5e09&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Pravidlá slovenského pravopisu, 2013], ten Irtyš, mužský rod; prístup 04. november 2014</ref> sa vlieva do rieky [[Ob (rieka)|Ob]], ako jej ľavostranný prítok.
== Opis ==
Irtyš pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia [[Mongolský Altaj|Mongolského Altaja]] nav mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] a vlieva sa do jazera [[Zajsan (jazero)|Zajsan]], ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi [[Tarbagataj]]a [2991 metrov (m{{Mnm|2991}})] a [[Altaj]]a ({{m|4506|m}}). Od jazera [[Zajsan (jazero)|Zajsan]] preteká Irtyš cez [[step]]nú oblasť a potom sa prelamuje vpokračuje úzkejúzkou skalnejskalnou tiesňavetiesňavou cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta [[Semipalatinsk]] až po vyústenie do [[Ob]]u pri meste [[Chanty-Mansijsk]] tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú [[Západosibírska nížina|Západosibírsku nížinu]]. Až po [[Omsk]] jeho tok prechádza cez typické stepné územie ([[Kulundská step|Kulundská]] a [[Barabinská step]]) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupujevstupuje do lesnej stepi a severne od mesta [[Toboľsk]] až po ústie tečie cez močaristé územie s hustými lesmi sibírskej [[tajga|tajgy]].
Významnejšie prítoky sprava sú [[Om]], [[Tara (rieka)|Tara]] a [[Demjanka]], zľava [[Išim]], [[Tobol]] a [[Konda]]. Dolina rieky Irtyš je na strednom toku široká 6{{--}}{{km|8|m}}, na dolnom toku 20{{--}}{{km|35|m}}.
== Vodný režim ==
Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši. Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]] a [[sneh]]u vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posúva na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri [[Usť-Kamenogorsk]]u je 615 metrov kubických za sekundu (m³/s), pri meste [[Toboľsk]] {{m3|2240}}/s a pri ústí {{m3|3000}}/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v meste [[Omsk]] {{m3|3010}}/s, v meste Toboľsk {{m3|7060}}/s a v ústí {{m3|8300}}/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri meste Toboľsk {{m3|225}}/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra do apríla zamrznutý (asi 170 dní).
== Hospodárske využitie ==
Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom {{km|3750|m}}. Prepravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Rieka Irtyš je bohatá na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, pri [[Buchtamirská vodná nádrž|Buchtamirskej nádrži]] s rozlohou {{km2|5500}} [676 megawatov (MW)] a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi {{km2|1200}} (320 MW). Vodný kanál Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.
