Marcus Fabius Quintilianus: Rozdiel medzi revíziami

Marcus Fabius Quintilianus sa narodil okolo roku 35 v meste [[Calagurris]] (dnes [[Calahorra]]) v [[Hispánia|Hispánii]]. Jeho otec pôsobil ako učiteľ rečníctva. Svojho syna poslal niekedy počas vlády cisára [[Nero]]na za vzdelaním do [[Rím]]a, kde sa Quintilianus primkol k rečníkovi [[Domitius Afer|Domitiovi Afrovi]], svojmu veľkému vzoru, ktorý v ňom vzbudil veľkú lásku k [[Marcus Tullius Cicero|Ciceronovi]], a gramatikovi [[Quintus Remmius Palaemon|Quintovi Remmiovi Palaemonovi]]. Po Afrovej smrti sa Quintilianus vrátil do Hispánie, kde sa venoval pravdepodobne právnickej praxi, ale roku 68 sa na nariadenie cisára [[Galba|Galbu]] vrátil do Ríma.
 
Po nástupe cisára [[Vespasianus|Vespasiana]] (69) otvoril Quintilianus v Ríme rečnícku školu, ďalej ale tiež pokračoval vo svojej právnickej kariére. Od roku 78 bol riaditeľom vôbec prvej štátnej školy s priznaným platom 100 000 [[sestercius|sesterciov]] ročne. Medzi jeho žiakov patrili [[Plínius Mladší]], [[Tacitus]] a niektorí členovia cisárskej rodiny. Cisár [[DomitianusDomicián]] mu za jeho dielo priznal [[konzul (staroveký Rím)|konzulskú]] hodnosť (''ornamenta consularia'').
 
Roku 88, možno v súvislosti s rastúcim politickým terorom zo strany cisára [[Domitianus|Domitiana]]Domiciána, sa stiahol Quintilianus do ústrania a venoval sa už iba literárnej činnosti. V tomto období vzniklo i jeho najvýznamnejšie dielo ''Institutio Oratoria'' vydané po roku 96. Zomrel niekedy po roku 95, pravdepodobne okolo roku 100.
 
O Quintilianovom osobnom živote sa nedochovali takmer žiadne správy. V ''Institutio'' sám spomína svoju ženu, ktorá zomrela v mladom veku, a dvoch synov, ktorých tiež prežil.