Viacnásobná hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Väčšina týchto systémov sú [[Trojhviezda|trojhviezdy]] často označované ako ''trinary'' alebo ''temary''. Väčšie systémy, ako sú štvorhiezdy, päťhviezdy, šesťhviezdy a tak ďalej, sa štatisticky vyskytujú menej.

Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi [[Dvojhviezda|systémom dvojhviezdy]], s dvoma hviezdami na stabilných [[Obežná dráha|obežných dráhach]] a [[Otvorená hviezdokopa|otvorenými hviezdokopami]], ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd.<ref>p. 24, ''Galaktická dynamika'', James Binney and Scott Tremaine, Princeton University Press, 1987, ISBN 0-691-08445-9.</ref> Môžu byť rozdelené do dvoch tried, ktoré odpovedajúzodpovedajú týmto dvom extrémom. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami, pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné.<ref name=toko /><ref name=heintz1>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 | pages=1 }}</ref> Ďalšie viacnásobné hviezdy, označované ako ''trapezia'', sú veľmi mladé, nestabilné systémy. Predpokladá sa, že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. Príkladom takého systému je [[Trapéz Orióna|Trapéz]] v [[Hmlovina Orión|hmlovine Orión]].<ref name=heintztrapezia>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 | pages=67–68 }}</ref><ref>Runaway Stars, Trapezia, and Subtrapezia, Christine Allen, Arcadio Poveda, and Alejandro Hernández-Alcántara, ''Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias)'' '''25''' (2006), pp. 13–15, {{Bibcode|2006RMxAC..25...13A}}.</ref>

Vo fyzickom systéme trojhviezd, každá hviezda [[Obežná dráha|obieha]] okolo [[Ťažisko (fyzika)|ťažiska]] systému. Zvyčajne, dve hviezdy vytvoria uzatvorený [[Dvojhviezda|dvojhviezdny systém]] a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. Toto usporiadanie sa nazýva ''hierarchické''.<ref>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 | pages=66–67}}</ref><ref name=evans>{{cite journal | last=Evans | first=David S. | url=http://adsabs.harvard.edu/abs/1968QJRAS...9..388E | year=1968 | title=Hviezdy o vyššej početnosti | journal=Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society | volume=9 | bibcode=1968QJRAS...9..388E | pages=388–400}}</ref> Dôvodom pre takéto usporiadanie je, že ak sú veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké, systém sa môže stať dynamicky nestálym, čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému.<ref>A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits, L. G. Kiseleva, P. P. Eggleton, and J. P. Anosova, ''Monthly Notices of the Royal Astronomical Society'' '''267''', #1 (March 1994), pp. 161–166, {{Bibcode|1994MNRAS.267..161K}}.</ref>

Trojhviezda, v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené, môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka), akou je napríklad [[Alfirk]],. aleboZriedkavo zriedkavo,sa môže vyskytnúť aj čisto optická trojhviezda akou je [[Gamma Serpentis]], kde je každá z trojice v úplne inej vzdialenosti od Zeme.

Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je [[Kastor]], tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak), ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávaťpozostáva z dvoch spektroskopických dvojhviezd. Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2, podobne ako ''d'', okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda, ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. Týmto spôsobom bzby yz nej bola šesťhviezda hierarchie 3.<ref>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=72 | title=Dvojhviezdy | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref>

Maximálnou hierarchiou v A. A. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku [[1999]] je 4.<ref>MSC - a catalogue of physical multiple stars, A. A. Tokovinin, 1997–1999, Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID [http://cdsarc.u-strasbg.fr/viz-bin/Cat?J/A%2bAS/124/75 J/A+AS/124/75].</ref> Napríklad, hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy, zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou, takže ide o trojhviezdny systém. Tento systém. Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v ''f''.<ref>Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov - IV. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644, Tzevi Mazeh et al., ''Monthly Notices of the Royal Astronomical Society'' '''325''', 1 (July 2001), pp. 343–357, {{Bibcode|2001MNRAS.325..343M}}, {{doi|10.1046/j.1365-8711.2001.04419.x}}; see §7–8 for a discussion of the quintuple system.</ref>

Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií, pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako [[Trapéz Orióna|Trapéz]] v srdci [[Hmlovina Orión|hmloviny Orión]].<ref name=heintztrapezia /> Takéto systémy nie sú vzácne, ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných [[hmlovina (astronómia)|hmlovín]]. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy, ale kompletné pre stabilnénestabilné obežné dráhy, kde centrum [[Gravitácia|gravitácie]] nie je pevne fixované na jeden bod, ale pohybuje sa v závislosti od toho, ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. Tento vzťah sa nazýva ''Interplay'' (súhra).<ref name="Heintz 1978 68">{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=68 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref> Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom, ďalšou hviezdou, ktorá bola kedysi súčasťou systému, ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru.<ref name="Heintz 1978 68"/> Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť [[AE Aurigae]], [[Mu Columbae]] a [[53 Arietis]], ktoré sa dostali do [[Trapéz Orióna|Trapéza]] v [[Hmlovina Orión|hmlovine Orión]] pred niekoľkými miliónmi rokov.<ref name="Blaauw">{{cite journal

V prípade jednoduchej dvojhviezdy (''r₁''), je vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná:

:''a'' je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmihviezdnymi stredmi

|valign=top|[[Súbor:orbit3.gif|180px]]<br />(c.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém [[Zem]]-[[Mesiac]])

Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon, A, B, C atď., do označenia systémov. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B.<ref name=Heintz19>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=19 | title=Dvojhviezdy | publisher=D. Reidel Publishing Company | location = Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref><ref name=fmt>[http://ad.usno.navy.mil/wds/wdsweb_format.txt Format, Washingtonský katalóg dvojhviezd], Brian D. Mason, Gary L. Wycoff, a William I. Hartkopf, Oddelenie astrometrie, Námorné observatórium USA. Accessed on line August 20, 2008.</ref> Postupnosť písmen B, C, atď. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa, Ba atď.<ref name=fmt />

A. A. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém, v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic. V mobilnom diagrame '''d''' (na obrázku hore), sa napríklad, najširšiemu systému sa priradí číslo 1, zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. Podsystémy, ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame, budú očíslované tromi, štyrmi alebo viacerými číslicami. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém, rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz, napríklad, systém s tromi optickými komponentami A, B a C, pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému, bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC. V tomto prípade, ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd, tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13.<ref>§2.4, [http://adsabs.harvard.edu/abs/1997A&AS..124...75T MSC - katalóg fyzických viacnásobných hviezd], A. A. Tokovinin, ''Astronómia a astrofyzika, doplnok'' '''124''' (Júl 1997), pp. 75–84.</ref>

Súčasné názvoslovie [[Dvojhviezda|dvojhviezd]] a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd,. napríklad,Príkladom sú označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v [[ZatmenieZákryt|zatmenízákryte]],. aNavyše horšie,aj čísla komponentov môžu byť udávané rôzne, v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C).<ref name=post191>{{cite web | url=http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/wmc_post191.html

Pre systém označovania, identifikovanie hierarchie vo vnútri systému, je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.<ref>{{cite web

| publisher=U. S.Naval Observatory, Washington D.C.}}</ref> Stredne necentrálna [[obežná dráha]] dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 [[AU]] a najväčšiu 36 AU. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľneneporovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia.<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2006AJ....132.1995W Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound?], Jeremy G. Wertheimer, Gregory Laughlin, ''Astronomical Journal'' '''132''', #5 (November 2006), pp. 1995–1997.</ref>