Viacnásobná hviezda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
jazyk, ale stále sú miestami náročné formulácie |
||
Riadok 2:
'''Viacnásobná hviezda''' je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých [[Hviezda|hviezd]], ktoré sa zo [[Zem]]e javia pri sebe blízko na oblohe. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného [[Gravitácia|gravitačného]] pôsobenia, vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za ''fyzickú''. V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá, vtedy ide o ''optický'' systém.<ref>[http://www.rssd.esa.int/index.php?project=HIPPARCOS&page=Double_stars Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy], web page, accessed October 31, 2007.</ref><ref name="toko">[http://adsabs.harvard.edu/abs/1997A&AS..124...75T MSC - katalóg fyzických viacnásobných hviezd], A. A. Tokovinin, ''Astronomy and Astrophysics Supplement Series'' '''124''' (July 1997), pp. 75–84.</ref><ref>[http://www.seds.org/messier/bina.html Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy], web page, accessed May 26, 2007.</ref> Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj [[Hviezdna sústava|viacnásobnými hviezdnymi sústavami]].
Väčšina týchto systémov sú [[Trojhviezda|trojhviezdy]] často označované ako ''trinary'' alebo ''temary''. Väčšie systémy, ako sú štvorhiezdy, päťhviezdy, šesťhviezdy a tak ďalej, sa štatisticky vyskytujú menej.
Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi [[Dvojhviezda|systémom dvojhviezdy]], s dvoma hviezdami na stabilných [[Obežná dráha|obežných dráhach]] a [[Otvorená hviezdokopa|otvorenými hviezdokopami]], ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd.<ref>p. 24, ''Galaktická dynamika'', James Binney and Scott Tremaine, Princeton University Press, 1987, ISBN 0-691-08445-9.</ref> Môžu byť rozdelené do dvoch tried, ktoré
== Hierarchia ==
=== Systémy trojhviezd ===
Vo fyzickom systéme trojhviezd
Trojhviezda, v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené, môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka), akou je napríklad [[Alfirk]] === Vyššia početnosť ===
Řádek 20 ⟶ 22:
Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmich hviezd. Mobilný diagram '''e''' znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy, pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou.
Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je [[Kastor]], tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak), ktorá po bližšom preskúmaní
Maximálnou hierarchiou v A. A. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku [[1999]] je 4.<ref>MSC - a catalogue of physical multiple stars, A. A. Tokovinin, 1997–1999, Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID [http://cdsarc.u-strasbg.fr/viz-bin/Cat?J/A%2bAS/124/75 J/A+AS/124/75].</ref> Napríklad
Vyššie hierarchie sú tiež možné.<ref name="evans" /><ref>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | pages=65–66 | title=Double Stars | publisher=D. Reidel Publishing Company, Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref> Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami.<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/1970AJ.....75.1140H], Harrington, R.S., ''Astronomical Journal'', '''75''' (1970), pp.114-118.</ref><ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/1987VA.....30...69F], Fekel, Francis C., ''Vistas in Astronomy'','''30''' (1987), pp. 69-76-118.</ref><ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2006POBeo..80..155Z], Zhuchkov, R. Ya.; Orlov, V. V.; Rubinov, A. V., ''Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade,'','''80''' (2006), pp. 155-160.</ref> Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy, prípadne aj štvorhviezdy.<ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/2004ARep...48...45R], Rubinov, A. V., ''Astronomy Reports'' '''48''' (2004), pp. 155-160.</ref><ref>[http://adsabs.harvard.edu/abs/1977RMxAA...3..209H], Harrington, R. S., ''Rev. Mex. Astron. Astrofis'' '''3''' (1977), pp. 209.</ref>
== Trapézia ==
Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií, pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako [[Trapéz Orióna|Trapéz]] v srdci [[Hmlovina Orión|hmloviny Orión]].<ref name=heintztrapezia /> Takéto systémy nie sú vzácne, ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných [[hmlovina (astronómia)|hmlovín]]. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy, ale kompletné
| last=Blaauw | first=A. | coauthors=Morgan, W.W.
| year=1954 | title=Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión | journal=Astrophysical Journal | volume=119| pages=625
Řádek 37 ⟶ 39:
== Obežný pohyb viacnásobných hviezd ==
=== Vypočítanie ťažiska dvojhviezd ===
V prípade jednoduchej dvojhviezdy (''r<sub>1</sub>'')
:<math>r_1 = a \cdot {m_2 \over m_1 + m_2} = {a \over 1 + m_1/m_2}</math>
kde:
:''a'' je vzdialenosť medzi dvoma
:''m''<sub>1</sub> and ''m''<sub>2</sub> sú hmoty oboch hviezd
Řádek 53 ⟶ 55:
|valign=top|[[Súbor:orbit1.gif|180px]]<br />(a.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo ''barycentra''.
|valign=top|[[Súbor:orbit2.gif|180px]]<br />(b.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra, podobne ako systém [[Cháron (mesiac)|Cháron]]-[[Pluto]].
|valign=top|[[Súbor:orbit3.gif|180px]]<br />(c.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém [[Zem]]-[[Mesiac]])
|-
|valign=top|[[Súbor:orbit4.gif|180px]]<br />(d.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém [[Slnko]]-[[Zem]])
Řádek 61 ⟶ 63:
== Označenia a názvoslovie ==
=== Označenia viacnásobných hviezd ===
Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon, A, B, C atď., do označenia systémov. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B.<ref name=Heintz19>{{cite book | last=Heintz | first=W. D. | year=1978 | page=19 | title=Dvojhviezdy | publisher=D. Reidel Publishing Company | location = Dordrecht | isbn=9027708851 }}</ref><ref name=fmt>[http://ad.usno.navy.mil/wds/wdsweb_format.txt Format, Washingtonský katalóg dvojhviezd], Brian D. Mason, Gary L. Wycoff, a William I. Hartkopf, Oddelenie astrometrie, Námorné observatórium USA. Accessed on line August 20, 2008.</ref> Postupnosť písmen B, C, atď. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa, Ba atď.<ref name=fmt />
=== Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd ===
[[Súbor:Tokovinin-multiple-star-notation.png|thumb|upright=1|Záznam podsystémov v A. A. Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd.]]
A. A. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém, v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic. V mobilnom diagrame '''d''' (na obrázku hore), sa napríklad
=== Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd ===
Súčasné názvoslovie [[Dvojhviezda|dvojhviezd]] a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd
| title=Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog
| author=William I. Hartkopf & Brian D. Mason
Řádek 84 ⟶ 86:
* WMC, Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd - hierarchická schéma, kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel.
Pre systém označovania, identifikovanie hierarchie vo vnútri systému, je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.<ref>{{cite web
|url=http://ad.usno.navy.mil/wds/wmc/toko_hwds.txt
|title=On the designation of multiple stars
Řádek 99 ⟶ 101:
| year=2008 | url=http://ad.usno.navy.mil/wds/
| title=Washington Visual Double Star Catalog, 2006.5 (WDS)
| publisher=U. S.Naval Observatory, Washington D.C.}}</ref> Stredne necentrálna [[obežná dráha]] dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 [[AU]] a najväčšiu 36 AU. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. Táto vzdialenosť je aj tak
* [[HD 188753]] je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 [[ly]] od [[Zem]]e v [[Súhvezdie|súhvezdí]] [[Súhvezdie Labuť|Labuť]]. Skladá sa zo [[Žltý trpaslík|žltého trpaslíka]] HD 188753A, [[Oranžový trpaslík|oranžového trpaslíka]] HD 188753B, a [[Červený trpaslík|červeného trpaslíka]] HD 188753C. B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25,7 rokov. [[Extrasolárna planéta]] typu [[Horúci Jupiter]] pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A,<ref>{{cite journal|author=Konacki, M.|title=An extrasolar giant planet in a close triple-star system|journal=Nature|volume=436|issue=7048|pages=230–233|year=2005|doi=10.1038/nature03856|pmid=16015323}}</ref> ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami.<ref>{{cite journal|author=Eggenberger, A.; Udry, S.; Mazeh, T.; Segal, Y.; Mayor, M.|title=No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A|journal=Astronomy and Astrophysics|volume=466|issue=3|pages=1179–1183|doi=10.1051/0004-6361:20066835|year=2007}}</ref>
* severná hviezda [[Polárka]] alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy, kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde - tak blízko, že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A), kým nebola v roku [[2006]] vyfotografovaná [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom]].
Řádek 126 ⟶ 128:
== Zdroj ==
{{preklad|en|Multiple star|366492374}}
{{Hviezdy}}
|