Ekliptikálna sústava súradníc: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
fix
Lamid58 (diskusia | príspevky)
sférické, pravouhlé
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
Riadok 1:
'''Ekliptikálna sústava súradníc''' je jedna zo [[sférická sústava súradníc|sférických sústav súradníc]] používaných v astronómii.
 
Centrom ekliptikálnej sústavy súradníc môže byť stred Slnka alebo Zeme. Môže byť implementovaný v sférických alebo karteziánskych súradniciach.<ref>{{Citácia knihy|titul=Astronomical Almanac 1961|url=http://archive.org/details/astronomicalalmanac1961}}</ref>
Pri ekliptikálnej sústave súradníc tvorí základnú rovinu rovina dráhy [[Zem]]e: okolo Slnka, pretínajúca nebeskú sféru v najväčšej kružnici - [[ekliptika|ekliptike]], s pólmi severný pól ekliptiky P<sub>e</sub>, a južný pól ekliptiky P'<sub>e</sub>. Druhou základnou kružnicou je najväčšia kružnica na sfére, prechádzajúca pólmi ekliptiky a jarným bodom. [[Jarný bod]] je jedným z priesečníkov rovníka s ekliptikou. Druhým priesečníkom je [[jesenný bod]] Ω . Tieto priesečníky sa nazývajú [[bod rovnodennosti|body rovnodennosti]], ekvinokciálne body. Sklon ekliptiky k rovníku ε = 23°27'. V týchto bodoch vystupuje Slnko pri svojej zdanlivej dráhe na sfére na jar (okolo 21.3.) nad rovník a na jeseň (okolo 23.9.) zostupuje pod rovník. Jednou z dvoch súradníc ekliptikálnej sústavy súradníc je uhlová vzdialenosť telesa od ekliptiky meraná pozdĺž šírkovej kružnice telesa (hviezdy) od ekliptiky po hviezdu, a to kladne smerom k severnému pólu ekliptiky, záporne smerom k južnému pólu ekliptiky. Vyjadruje sa v stupňoch od 0° do 90° a nazýva sa [[ekliptikálna šírka]] β. Druhá súradnica vyjadruje uhlovú vzdialenosť šírkovej kružnice hviezdy od nulovej šírkovej kružnice prechádzajúcej jarným bodom. Je to [[ekliptikálna dĺžka]] λ hviezdy, meria sa v stupňoch od 0° do 360° od jarného bodu v smere zdanlivého pohybu Slnka po ekliptike (kladný smer). Ekliptikálne súradnice λ β spolu so sklonom ekliptiky s jednoznačne určujú polohu nebeského telesa vzhľadom na ekliptiku.
 
Pri ekliptikálnej sústave súradníc tvorí základnú rovinu rovina dráhy [[Zem]]e: okolo Slnka, pretínajúca nebeskú sféru v najväčšej kružnici - [[ekliptika|ekliptike]], s pólmi severný pól ekliptiky P<sub>e</sub>, a južný pól ekliptiky P'<sub>e</sub>. Druhou základnou kružnicou je najväčšia kružnica na sfére, prechádzajúca pólmi ekliptiky a jarným bodom. [[Jarný bod]] je jedným z priesečníkov rovníka s ekliptikou. Druhým priesečníkom je [[jesenný bod]] Ω . Tieto priesečníky sa nazývajú [[bod rovnodennosti|body rovnodennosti]], ekvinokciálne body. Sklon ekliptiky k rovníku ε = 23°27'. V týchto bodoch vystupuje Slnko pri svojej zdanlivej dráhe na sfére na jar (okolo 21.3.) nad rovník a na jeseň (okolo 23.9.) zostupuje pod rovník.
 
== Sférické súradnice ==
[[Súbor:Ecliptic grid globe.png|náhľad|Ekliptické súradnice zo stredom Zem.]]
Pri ekliptikálnej sústave súradníc tvorí základnú rovinu rovina dráhy [[Zem]]e: okolo Slnka, pretínajúca nebeskú sféru v najväčšej kružnici - [[ekliptika|ekliptike]], s pólmi severný pól ekliptiky P<sub>e</sub>, a južný pól ekliptiky P'<sub>e</sub>. Druhou základnou kružnicou je najväčšia kružnica na sfére, prechádzajúca pólmi ekliptiky a jarným bodom. [[Jarný bod]] je jedným z priesečníkov rovníka s ekliptikou. Druhým priesečníkom je [[jesenný bod]] Ω . Tieto priesečníky sa nazývajú [[bod rovnodennosti|body rovnodennosti]], ekvinokciálne body. Sklon ekliptiky k rovníku ε = 23°27'. V týchto bodoch vystupuje Slnko pri svojej zdanlivej dráhe na sfére na jar (okolo 21.3.) nad rovník a na jeseň (okolo 23.9.) zostupuje pod rovník. Jednou z dvoch súradníc ekliptikálnej sústavy súradníc je uhlová vzdialenosť telesa od ekliptiky meraná pozdĺž šírkovej kružnice telesa (hviezdy) od ekliptiky po hviezdu, a to kladne smerom k severnému pólu ekliptiky, záporne smerom k južnému pólu ekliptiky. Vyjadruje sa v stupňoch od 0° do 90° a nazýva sa [[ekliptikálna šírka]] β. Druhá súradnica vyjadruje uhlovú vzdialenosť šírkovej kružnice hviezdy od nulovej šírkovej kružnice prechádzajúcej jarným bodom. Je to [[ekliptikálna dĺžka]] λ hviezdy, meria sa v stupňoch od 0° do 360° od jarného bodu v smere zdanlivého pohybu Slnka po ekliptike (kladný smer). Ekliptikálne súradnice λ β spolu so sklonom ekliptiky s jednoznačne určujú polohu nebeského telesa vzhľadom na ekliptiku.
 
Ekliptikálna sústava súradníc sa používa najmä na určenie polôh telies slnečnej sústavy, ktorých dráhy ležia blízko ekliptiky. V dôsledku sekulárnych a periodických zmien vyvolaných [[precesia|precesiou]] a [[nutácia|nutáciou]] sa polohy základných rovín rovníkovej a ekliptikálnej sústavy súradníc menia v priestore; posúvajú sa tým základné roviny a nulový bod (ν) na určovanie súradníc. Preto je potrebné k určeným súradniciam hviezdy uviesť, na akú polohu základných rovín a nulového bodu sa vzťahujú, treba udať [[epocha|epochu]] alebo [[ekvinokcium]] (napr. začiatok roka 1985,0). Ekliptikálne súradnice λ β sú spojené s pravouhlými súradnicami x, y, z vzťahmi:
{| class="wikitable"
|+Súhrn notácii pre ekliptikálne súradnice
! rowspan="2" |
! colspan="3" |Sférické
! rowspan="2" |Pravouhlé
|-
!dĺžka
!šírka
!vzdialenosť
|-
!Geocentrické
|''λ''
|''β''
|''Δ''
|
|-
!Heliocentrické
|''l''
|''b''
|''r''
|''x'', ''y'', ''z''
|-
| colspan="5" |
''pri geocentrických súradniciach sú symboly'' ''x'', ''y'', ''z vyhradené pre rovníkový systém''.
|}
Ekliptikálne súradnice λ β sú spojené s pravouhlými súradnicami x, y, z vzťahmi:
 
Ekliptikálna sústava súradníc sa používa najmä na určenie polôh telies slnečnej sústavy, ktorých dráhy ležia blízko ekliptiky. V dôsledku sekulárnych a periodických zmien vyvolaných [[precesia|precesiou]] a [[nutácia|nutáciou]] sa polohy základných rovín rovníkovej a ekliptikálnej sústavy súradníc menia v priestore; posúvajú sa tým základné roviny a nulový bod (ν) na určovanie súradníc. Preto je potrebné k určeným súradniciam hviezdy uviesť, na akú polohu základných rovín a nulového bodu sa vzťahujú, treba udať [[epocha|epochu]] alebo [[ekvinokcium]] (napr. začiatok roka 1985,0). Ekliptikálne súradnice λ β sú spojené s pravouhlými súradnicami x, y, z vzťahmi:
:x = r cos(β) cos(λ)
:y = r cos(β) sin(λ)
Řádek 15 ⟶ 48:
:cos(δ) sin(α) = cos(β) sin(λ) cos(ε) + sin(β) sin(ε) ,
:sin(δ) = cos(β) sin(λ) sin(ε) + sin(β) cos(ε).
:
 
== Pravouhlé súradnice ==
[[Súbor:Heliocentric rectangular ecliptic.png|náhľad|Karteziánske Heliocentrické ekliptikálne súradnice]]
Karteziánsky variant ekliptických heliocentrických súradníc sa často používa pri orbitálnych výpočtoch a simuláciách. Má svoj stred v strede Slnka (alebo v barycentre Slnečnej sústavy), základná rovina je ekliptická rovina a os x smerom k jarnej rovnodennosti.
 
x = r cos(b) cos(l)
 
y = r cos(b) sin(l)
 
z = r sin(l).
 
== Zdroje ==
{{Encyklopédia astronómie}}
''Tento článok je čiastočný preklad článku na [[:en:Ecliptic_coordinate_system|Ecliptic coordinate system]] anglickej Wikipédii.''
 
== referencie ==
[[Kategória:Sústavy súradníc]]